UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 814 90 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 12C/182/2012, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. decembra 2016, č. k. 7Co/208/2015-194, takto
rozhodol:
I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo 16. januára 2015, č. k. 12C/182/2012-128, zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci vylúčenia sudcu povereného pojednávaním veci. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že ide o totožný návrh žalobcu s podaním zo dňa 18. februára 2014 (správne má byť uvedené zo dňa 25. februára 2014), o ktorom už súd právoplatne rozhodol uznesením z 3. marca 2014, č. k. 12C/182/2012- 61 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. septembra 2014, č. k. 14Co/225/2014- 84. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie napadol žalobca odvolaním.
2. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 14. decembra 2016, č. k. 7Co/208/2015-194 potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo 16. januára 2015, č. k. 12C/182/2012-128, rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo 16. januára 2015, č. k. 12C/182/2012-130 potvrdil a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení. Návrh žalobcu na prerušenie konania bolo potrebné zamietnuť s odkazom na už právoplatné uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 3. marca 2014, č. k. 12C/182/2012-61, v ktorom sa dostatočne vysporiadal s v konaní navrhovanými otázkami, týkajúce sa dôvodov na prerušeniekonania aj v spojitosti s vylúčením zákonného sudcu z prejednania a rozhodovania veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožnil s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu v celom rozsahu a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie a navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu aj uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil bez náhrady. Žalobca označil rozhodnutie odvolacieho súdu za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Dovolanie odôvodnil poukazom na § 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) tvrdiac, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 C. s. p. ], po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p. ) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), a za ktorú koná jej zamestnanec s právnickým vzdelaním (§ 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu treba odmietnuť, pretože nemá náležitosti podľa § 428 C. s. p. (§ 447 písm. d/ C. s. p.).
5. Podľa § 428 C. s. p. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
6. V prípade dovolania, ktoré nemá náležitosti v zmysle § 428 C. s. p. súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania; jediný prípad, v ktorom súd výnimočne vedie dovolateľa k tomu, aby svoje dovolanie niečím doplnil alebo nedostatok niečoho v dovolacom konaní odstránil, vyplýva totiž z ustanovenia § 436 ods. 1 C. s. p.
7. Dovolanie žalobcu je zmätočné, jeho predmet a dôvody, ktorými žalobca namietal nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu sú nesúladné, zjavne rozporné a nesúvisiace s napadnutým rozhodnutím. Obsahová stránka argumentácie uplatneného dovolacieho dôvodu zjavne smeruje proti inému ako v dovolaní označenému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pričom tomu zodpovedá aj dovolacia argumentácia, ktorá sa netýka obsahu napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolanie žalobcu teda nemá zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 428 C. s. p. Tieto nedostatky bránia dovolaciemu súdu vykonať dovolací prieskum.
8. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné odmietol (§ 447 písm. d/ C. s. p.).
9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.