UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 814 90 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5C/226/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2016, č. k. 9Co/149/2016-39, 9NcC/30/2016-39 v časti potvrdzujúcej uznesenie Okresného súdu Malacky zo 17. júla 2013, č. k. 5C/226/2012-16 (II. výrok) a o návrhu žalobcu na prerušenie dovolacieho konania, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
II. Dovolanie o d m i e t a.
III. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Malacky zo 17. júla 2013, č. k. 5C/226/2012-16 v druhom výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- eur za námietku zaujatosti. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dňa 29. júna 2016 dovolanie spolu s návrhom na prerušenie dovolacieho konania.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), konajúca zamestnancom v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že návrh na prerušenie dovolacieho konania je potrebné zamietnuť a že dovolanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
3. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p., na základe ktorého právne účinky úkonov, ktorénastali v konaní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p.
4. Na odôvodnenie svojho záveru najvyšší súd v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom, na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom, pričom bola v týchto konaniach podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jeho dovolania, ako aj návrhu na prerušenie konania. Ako príklad dovolací súd uvádza konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/740/2015, 2Cdo/770/2015, 2Cdo/785/2015, 8Cdo/389/2015, 11XCdo/88/2016, 11XCdo/89/2016, 19XCdo/142/2016, 19XCdo/143/2016, 1Cdo/122/2014, 1Cdo/128/2014, 2Cdo/328/2013, 2Cdo/6/2014, 2Cdo/271/2014, 3Cdo/31/2013, 3Cdo/136/2013, 3Cdo/226/2014, 4Cdo/229/2014, 5Cdo/8/2014, 6Cdo/8/2014,7Cdo/368/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
4. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalobcu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania.
5. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).
5. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.