UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 814 90 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod č. k. 9C/175/2012-64, v konaní o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Co/43/2016-91 zo dňa 9. marca 2016, jednomyseľne, takto
rozhodol:
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a.
II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd v Rimavskej Sobote uznesením č. k. 9C/175/2012-64 zo dňa 4. augusta 2015 rozhodol tak, že uložil žalobcovi zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- eur. Voči uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal dňa 2. decembra 2015 žalobca odvolanie.
2. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Co/43/2016-91 zo dňa 9. marca 2016 tak, že odvolanie ako oneskorene podané, odmietol. Zistil, že lehota na podanie odvolania začala plynúť dňa 17. marca 2015, pričom táto uplynula dňa 1. decembra 2015. Žalobca, teda napriek poučeniu súdu poriadok (ďalej len „O. s. p.“) podal odvolanie oneskorene, preto odvolací súd podané odvolanie s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. odmietol.
3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie v takom zmysle, ako keby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/ 2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) konajúcou zamestnankyňou v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, protiktorému nie je prípustné, preto dovolanie podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol.
5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
6. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola riešená v niekoľkých prípadoch pred dovolacím súdom na základe skorších podaní toho istého dovolateľa (§ 452 ods. 1 C. s. p.). Išlo o konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/280/2014, 3Cdo/275/2014, 5Cdo/301/2014, 7Cdo/526/2014 a 8Cdo/431/2014. Dovolací súd sa s odôvodnením v rozhodnutiach stotožňuje a poukazuje na tieto v plnom rozsahu.
7. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje.
8. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.