UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 6C/119/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 14. mája 2015, č. k. 16Co/60/2015-33, a o návrhu žalobcu na prerušenie dovolacieho konania, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
II. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
III. Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 14. mája 2015, č. k. 16Co/60/2015-33, potvrdil uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej aj „súd prvej inštancie“) z 24. júla 2014, č. k. 6C/119/2012-14, v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie z 16. decembra 2014, č. k. 6C/119/2012-29, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- eur za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote dovolanie argumentujúc dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s procesnými vadami konania podľa § 237 ods. 1 písm. e/, f/ a g/ O. s. p. (t. j. že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súčasne, že rozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený). Žalobca dovolaciemu súdu navrhol, aby rozhodnutia súdov nižších stupňov zrušil. Súčasne navrhol konanie prerušiť a Ústavnému súdu Slovenskej republiky predložiť návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkovs článkami Ústavy Slovenskej republiky. Navrhol tiež, aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p., preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
4. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. (podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval podľa § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p.
5. Najvyšší súd na odôvodnenie svojho záveru v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom, na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom, pričom v týchto konaniach bola podrobne riešená tak otázka prerušenia konania, ako aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jeho dovolania. Ako príklad dovolací súd vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania uvádza konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/740/2015, 2Cdo/770/2015, 2Cdo/785/2015, 8Cdo/389/2015, 11XCdo/88/2016, 11XCdo/89/2016, 19XCdo/142/2016, 19XCdo/143/2016. Vo vzťahu k súdnemu poplatku vo výške 66,- eur za vznesenie námietky zaujatosti poukazuje na konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3Cdo/31/2013, 4Cdo/229/2014, 4Cdo/235/2014, 5Cdo/295/2014, 6Cdo/291/2013, 6Cdo/417/2013, 6Cdo/120/2014 a 8Cdo/132/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
6. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou dovolania.
7. Dovolací súd nezistil ani splnenie predpokladov na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 C. s. p. a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
8. O trovách konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., pričom žalovanému, ktorý bol v dovolacom konaní úspešný, nepriznal náhradu trov konania, pretože mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.