UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Andrey Sedláčkovej v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ulica 71, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. apríla 2014, č. k. 14Co/809/2013-32, takto
rozhodol:
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a.
II. Strany n e m a j ú n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. apríla 2014, č. k. 14Co/809/2013-32 ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom z 20. februára 2013, č. k. 5 C 144/2012-14, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania vo výške 66,- eur, pričom o výške poplatku súd prvej inštancie rozhodol podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom od 4. októbra 2012.
2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie (č. l. 55 - 69). Dovolanie odôvodnila dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p., ktorý konkretizovala vadami konania podľa ustanovení § 237 písm. e/, f/ a g/ O. s. p. Žiadala preto rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. Zároveň navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“), ako súd funkčne príslušný, na rozhodnutie o dovolaní [ustanovenie § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len„C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu prostredníctvom svojho zamestnanca v súlade s § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p., v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ustanovenie § 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (ustanovenie § 447 písm. c/ C. s. p.).
4. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a podmienky prípustnosti dovolania posúdil podľa právneho stavu účinného ku dňu podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
5. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na dovolacom súde pod sp. zn. 6Cdo/291/2013, 6Cdo/417/2013, 6Cdo/120/2014, 6Cdo/281/2014, 6Cdo/301/2014, 6Cdo/304/2014, 1Cdo/122/2014, 3Cdo/310/2014, 4Cdo/229/2014, 5Cdo/311/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle ustanovenia § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
6. So zreteľom na vyššie uvedené preto najvyšší súd dovolanie žalobkyne proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou tohto dovolania.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ani splnenie predpokladov na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 444 ods. 1 C. s. p. a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
8. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C. s. p.).
9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.