3XEObd/9/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v exekučnej veci oprávnenej obchodnej spoločnosti: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnému: N. D., narodenému XX.XX.XXXX, T., o vymoženie 606,81 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. SI-2Er/197/2009, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 26. februára 2014, č. k. 23CoE/408/2013-78 a o návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania, takto

rozhodol:

I. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

II. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.

III. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 26. februára 2014 č. k. 23CoE/408/2013-78 (ďalej len „rozhodnutie odvolacieho súdu) v prvom výroku návrh oprávnenej na prerušenie odvolacieho konania zamietol a v druhom výroku potvrdil uznesenie Okresného súdu Skalica (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) z 10. októbra 2011, č. k. 2Er/197/2009-49 (ďalej len „rozhodnutie súdu prvej inštancie“). Rozhodnutím súdu prvej inštancie bola prvým výrokom exekúcia vyhlásená za neprípustnú, druhým výrokom bola exekúcia zastavená a posledným tretím výrokom bola oprávnenej uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie exekútorovi.

2. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie, v ktorom dovolaciemu súdu navrhuje zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Súčasťou dovolania oprávnenej je aj návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)

3. Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, zastúpená zamestnancom v súlade s § 429 ods. 2 písm. b) CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie oprávnenej je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné [§ 447 písm. c) CSP].

5. Vzhľadom na to, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti OSP, najvyšší súd postupoval v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP (podľa ktorých ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval podľa § 236, § 237 ods. 1 a § 239 OSP.

6. Vo vzťahu k odmietnutiu dovolania oprávnenej, ako aj zamietnutiu jej návrhu na prerušenie dovolacieho konania najvyšší súd na odôvodnenie svojho rozhodnutia v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred najvyšším súdom, na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou, pričom v týchto konaniach bola podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jej dovolania, ako aj dôvodnosti podaného návrhu na prerušenie dovolacieho konania. Ako príklad najvyšší súd uvádza rozhodnutia vydané v konaniach vedených na najvyššom súde pod sp. zn. 3Oboer/75/2013, 5Cdo/370/2012, 6Cdo/350/2012, 5Oboer/47/2013, 5Oboer/29/2013 a 5Oboer/134/2013. Najvyšší súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (ako aj v ďalších konaniach iných senátov obchodnoprávneho a občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, týkajúcich sa skutkovo a právne obdobných právnych vecí, v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.

7. Najvyšší súd k námietke oprávnenej ohľadom povinnosti súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, vytýčiť vo veci ústne pojednávanie uvádza, že zákonom č. 230/2012 Z. z. účinným od 9. augusta 2012 (zákon bol účinný do 31. decembra 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g) a k). Oprávnená namietala, že pokiaľ súd prvej inštancie v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. S uvedeným však nemožno súhlasiť, keďže predmetné ustanovenie v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie (10. októbra 2011) ešte účinné nebolo. Na prejednanie odvolania oprávnenej nebol povinný nariadiť pojednávanie ani odvolací súd (§ 214 OSP).

8. Najvyšší súd k námietke oprávnenej ohľadom nespôsobilosti občianskeho združenia na ochranu práv spotrebiteľov, vystupujúceho v exekučnom konaní na strane povinného ako vedľajší účastník, byť účastníkom konania uvádza, že v danom prípade sa na konaní popri povinnom nezúčastňovalo občianske združenie na ochranu práv spotrebiteľov.

9. Najvyšší súd nezistil ani splnenie predpokladov na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

10. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože povinnému v dovolacom konaní žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.

11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.