UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej J. N., narodená XX. F. XXXX, bytom XX. R. XX, N., o vymoženie 1 272,69 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 6Er/2919/2006, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 10. decembra 2014 č. k. 4CoE/98/2014-63, takto
rozhodol:
I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
II. Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 10. decembra 2014 č. k. 4CoE/98/2014-63 v prvom výroku potvrdil uznesenie Okresného súdu Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 1. júla 2013 č. k. 6Er/2919/2006-19 a v druhom výroku návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Potvrdzovaným uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a súčasne rozhodol, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté osobitným uznesením.
2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktorým dovolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spoločne s rozhodnutím súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa názoru dovolateľa súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci [§ 237 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“], ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania [§ 237 písm. b) OSP], v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo [§ 237 písm. d) OSP], nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný [§ 237 písm. e) O OSP] a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 237 písm. f) OSP]. Dôvodnosť dovolania vidí oprávnený v ust. § 241 ods. 2 písm. a) až c) OSP, t. j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 OSP, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Spolu s dovolaním zároveň oprávnený navrhol, aby na základe § 109 ods. 1 písm. c) OSP najvyšší súd dovolacie konanie prerušil a predložil Súdnemu dvoru Európskejúnie dovolateľom vymedzené prejudiciálne otázky. Oprávnený v dovolaní navrhol aj odklad vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.
3. Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.
4. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) bolo 7. júla 2025 doručené podanie oprávneného, ktorým zobral svoje dovolanie v celom rozsahu späť.
5. Najvyšší súd ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)], bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), vzhľadom na podanie oprávneného, ktorým zobral svoje dovolanie späť v celom rozsahu, dovolacie konanie zastavil.
6. Podľa § 446 CSP ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.
7. Oprávnený podaním zo 4. júla 2025. doručeným najvyššiemu súdu 7. júla 2025 zobral svoje dovolanie proti uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu späť. Najvyšší súd preto v súlade s § 446 CSP dovolacie konanie zastavil. Vzhľadom na zastavenie dovolacieho konania na podklade späťvzatia dovolania, nebolo potrebné rozhodovať o návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania a ani o navrhovanom odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.
8. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v súlade s § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Oprávnený späťvzatím dovolania zapríčinil zastavenie dovolacieho konania, povinnej ale v dovolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli, najvyšší súd preto povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.



