UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Moniky Školníkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25 Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598 proti povinnému: Z. O., narodený XX.X.XXXX, trvalý pobyt O., štátny občan SR o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.644,79 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 11Er/631/2004, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 15CoE/336/2012-57 z 31. januára 2013 a o návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania takto
rozhodol:
I. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
II. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.
III. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací napadnutým uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 11Er/631/2004-36 zo dňa 12.4.2011, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, keď predloženú notársku zápisnicu vyhodnotil ako materiálne nevykonateľný exekučný titul. 2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil exekučnému súdu ďalšie konanie, keď podľa názoru oprávneného bolo napadnutým rozhodnutím rozhodnuté vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“)); v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d) OSP); súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f) OSP); konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b) OSP); rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c) OSP). Zároveň oprávnený navrhol dovolacie konanie prerušiťpodľa § 109 ods. 1 písm. c) v spojení s § 243c OSP a podľa čl. 267 tretí odsek Zmluvy o fungovaní EÚ. Oprávnený taktiež navrhol, aby dovolací súd postupom podľa § 243 OSP rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu a súčasne si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania. 3. Povinný ani súdny exekútor sa k dovolaniu nevyjadrili. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané, konajúci zamestnancom (§ 429 ods. 2 písm. b) CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania treba ako nedôvodný zamietnuť a dovolanie odmietnuť ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je procesne prípustné (§ 447 písm. c) CSP). 5. Zo znenia § 470 ods. 1 CSP, účinného od 1. júla 2016, vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, v dôsledku čoho najvyšší súd posudzoval prípustnosť podaného dovolania podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho podania. 6. K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa (viď napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Oboer/174/2013, 3Oboer/58/2013 3Oboer/148/2013, 6Cdo/323/2012 a 4Cdo/283/2012), na ktoré dovolací súd v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP, má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Z určujúceho hľadiska teda išlo zo strany súdov nižšej inštancie o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych a právnych predpisov, a nie o aplikáciu a interpretáciu európskeho práva. Dovolací súd vzhľadom na to návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania ako nedôvodný zamietol (výrok I.). 7. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia o odmietnutí dovolania oprávneného najvyšší súd v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom, pričom bola v týchto konaniach podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jeho dovolania. Ako príklad dovolací súd uvádza rozhodnutia vydané v konaniach vedených na najvyššom súde pod sp. zn. 3Oboer/254/2013, 3Oboer/294/2013, 3Oboer/296/2013, 3Oboer/346/2013, 6Cdo/323/2012, 3ECdo/64/2013, 4ECdo/6/2013/, 5ECdo/100/2013 a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci a z toho dôvodu v zmysle § 452 ods. 1 CSP už ďalšie dôvody neuvádza (výrok II.). 8. Najvyšší súd nezistil ani splnenie predpokladov na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. 9. Vo vzťahu k doplneniu dovolania písomným podaním na č. l. 95-96 spisu dovolací súd dáva do pozornosti znenie ustanovenia § 434 CSP, podľa ktorého dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Z dôvodu, že dovolateľ doplnenie dovolania realizoval po lehote na podanie dovolania, dovolací súd na jeho doplňujúce podanie v zmysle citovaného ustanovenia neprihliadol. 10. Pozornosti dovolacieho súdu neuniklo, že na č. l. 68 súdneho spisu sa nachádza návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP doručený súdu prvej inštancie dňa 7.9.2012, o ktorom nebolo odvolacím súdom rozhodnuté, keďže v čase jeho rozhodovania nebolo toto podanie oprávneného súčasťou spisového materiálu predloženého odvolaciemu súdu. Z jeho obsahu je zrejmé, že ide o obsahovo totožný návrh na prerušenie konania za účelom predloženia veci Súdnemu dvoruEurópskej únie na rozhodnutie o predbežnej otázke ako je návrh na prerušenie dovolacieho konania tvoriaci súčasť dovolania, o ktorom dovolací súd rozhodol výrokom I. tohto uznesenia tak, že návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania zamietol. Je nutné zdôrazniť, že zároveň ide o obsahovo totožný návrh na prerušenie konania podávaný oprávneným opakovane vo viacerých skutkovo a právne obdobných veciach, vo vzťahu ku ktorému dovolací súd opakovane konštatoval jeho nedôvodnosť (viď bod 6 tohto odôvodnenia). S prihliadnutím na vyššie uvedené dovolací súd za aplikácie čl. 17 Základných princípov CSP nepovažuje identifikované procesné pochybenie nižších súdov za dôvod opodstatňujúci zrušenie dovolaním dotknutého rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže opačný postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. 11. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva, pretože povinnému v dovolacom konaní žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli. 12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.