UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej H. I., narodená dňa XX. K. XXXX, dátum úmrtia dňa XX. T. XXXX., naposledy bytom Z., o vymoženie 1 674,97 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 26Er/185/2007, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 13. januára 2014 č. k. 23CoE/4/2013- 55, takto
rozhodol:
I. Konanie o dovolaní oprávneného proti tretiemu výroku uznesenia Krajského súdu v Trnave z 13. januára 2014 č. k. 23CoE/4/2013-55 z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 13. januára 2014 č. k. 23CoE/4/2013-55 v prvom výroku návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku zamietol, v druhom výroku návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku zamietol, v treťom výroku odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Trnava z 25. januára 2012 č. k. 26Er/185/2007-26, ktorým bola zastavená exekúcia a vo štvrtom výroku odvolací súd povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
2. Proti tretiemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Podľa názoru dovolateľa sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov [§ 237 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“], v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo [§ 237 písm. d) OSP], nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný [§ 237 písm. e) OSP] a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 237 písm. f) OSP]. Dôvodnosť dovolania vidí oprávnený v ust. § 241 ods. 2 písm. a) až c) OSP, t. j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 OSP, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Na základe uvedeného žiada dovolací súd, aby rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti, ako aj rozhodnutiesúdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Spolu s dovolaním zároveň oprávnený navrhol, aby na základe § 109 ods. 1 písm. c) OSP najvyšší súd dovolacie konanie prerušil a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie dovolateľom vymedzené prejudiciálne otázky. Oprávnený v dovolaní navrhol aj odklad vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], pred rozhodnutím o samotnom dovolaní skúmal, či sú v konaní splnené procesné podmienky, za ktorých môže rozhodnúť a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolacie konanie je vzhľadom na úmrtie povinnej potrebné zastaviť.
4. Podľa lustrácie v Registri obyvateľov povinná H. I. po začatí dovolacieho konania zomrela dňa XX. T. E. v Z.. Z uznesenia Okresného súdu Trnava z 1. apríla 2020 č. k. 39D/74/2019-38, 3Dnot 93/19, vyplýva, že konanie o dedičstve bolo zastavené podľa § 187 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) z dôvodu, že poručiteľka nezanechala žiaden majetok.
5. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
6. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
7. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
8. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Vzhľadom na úmrtie povinnej, po ktorej dedičské konanie bolo zastavené podľa § 187 ods. 1 CMP a nadobudnutie dedičstva nebolo potvrdené žiadnemu dedičovi, dovolací súd nemohol v dovolacom konaní pokračovať so žiadnym dedičom. Najvyšší súd preto dovolacie konanie podľa § 161 ods. 2 CSP pre neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky zastavil.
10. Vzhľadom na zastavenie dovolacieho konania najvyšší súd nerozhodoval o návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania a ani o návrhu oprávneného na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.
11. Náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd žiadnemu z účastníkov exekučného konania nepriznal. Procesné zavinenie na zastavení konania vzhľadom na úmrtie povinnej nebolo možné pričítať žiadnemu z účastníkov konania (§ 256 ods. 1 CSP).
12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.



