UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 52 C 192/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 9. júla 2015 sp. zn. 9 Co 236/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Žalobkyňa v dovolaní z 23. októbra 2015 na jednej strane uviedla, že dovolanie smeruje proti uzneseniu „Krajského súdu v Bratislave z 9. júla 2015 sp. zn. 9 Co 236/2015“, na druhej strane konštatovala, že je ním napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, „ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. novembra 2013 sp. zn. 52 C 192/2012-72, ktorým Okresný súd Bratislava II zaviazal žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti“. 1.1. O povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € za vznesenú námietku zaujatosti rozhodol Okresný súd Bratislava II uznesením zo 4. októbra 2012 č.k. 52 C 192/2012-12 a Krajský súd v Bratislave jeho rozhodnutie potvrdil uznesením z 11. februára 2013 sp. zn. 14 Co 17/2003. Mimoriadny opravný prostriedok podaný proti tomuto potvrdzujúcemu uzneseniu odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením zo 14. mája 2013 sp. zn. 3 Cdo 164/2013. 1.2. Uznesením z 25. novembra 2013 sp. zn. 52 C 192/2012-72 Okresný súd Bratislava II rozhodol, že sa žalobkyni nevracia súdny poplatok. Krajský súd v Bratislave toto uznesenie potvrdil druhým výrokom rozsudku z 9. júla 2015 sp. zn. 9 Co 198/2014, 9 Co 236/2015.
2. Dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tentozákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
3. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) skúmal prípustnosť a dôvodnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP).
4. Len tie dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých podľa vtedy účinnej právnej úpravy nebol daný dôvod ani pre zastavenie konania [napríklad vzhľadom na nesplnenie osobitnej podmienky dovolacieho konania (§ 241 ods. 1 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O.s.p.“)] ani pre odmietnutie dovolania [z niektorého dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 243c O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ až d/ O.s.p. (napríklad preto, lebo dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nebol tento opravný prostriedok prípustný)] vyvolali procesný účinok umožňujúci po uvedenom dni uskutočniť meritórny dovolací prieskum. Dovolací súd preto skúmal, či dovolanie žalobkyne vyvolalo tento procesný účinok.
5. Najvyšší súd už pri predchádzajúcom predložení veci na rozhodnutie o dovolaní žalobkyne konštatoval, že jeho obsah je vnútorne protirečivý, lebo údaj o napadnutom rozhodnutí je v rozpore s vecným vymedzením rozhodnutia a dovolacích dôvodov (žalobkyňou uvedené spisové značky nezodpovedali obsahu rozhodnutí, ktorým boli tieto spisové značky pridelené). Vzhľadom na to najvyšší súd spis vrátil 6. júna 2016 pod sp. zn. 3 XCdo 33/2016 súdu prvej inštancie s tým, že žalobkyňu treba: a/ vyzvať, aby uvedený nedostatok dovolania odstránila, b/ poučiť, že ak výzvu nebude rešpektovať a jej dovolanie v dôsledku toho naďalej nebude mať predpísané náležitosti, dovolací súd jej dovolanie odmietne. Okresný súd Bratislava II takto postupoval (viď jeho uznesenie z 22. augusta 2016 č.k. 52 C 192/2012-179), žalobkyňa ale na jeho výzvu nereagovala.
6. Do 30. júna 2016 bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vyzvať toho, kto podal dovolanie, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné dovolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahovalo náležitosti podľa odseku 1, v určenej lehote doplnil alebo opravil. Ak aj napriek výzve súdu v lehote desiatich dní nebolo dovolanie opravené alebo doplnené, bol súd prvého stupňa povinný predložiť dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu (viď § 241 ods. 4 O.s.p.). Ustanovenie § 218 ods. 1 O.s.p. platilo pre konanie na dovolacom súde obdobne (§ 243b ods. 5 O.s.p.). V zmysle § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. platilo, že odvolací súd odmietne dovolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1 O.s.p.
7. V danom prípade súd prvej inštancie poučil žalobkyňu, že dovolanie nemá predpísané náležitosti a vyzval ju na jeho doplnenie a opravu, žalobkyňa ale výzve súdu nevyhovela. Dovolanie žalobkyne, ktoré nemá predpísané náležitosti, nevyvolalo procesné účinky umožňujúce uskutočniť meritórny dovolací prieskum. Najvyšší súd preto jej dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.
8. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní žalobkyne neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.