N a j v y š š í s ú d
3Urtost/7/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej v trestnej
veci odsúdenej M. K. na neverejnom zasadnutí konanom 22. februára 2017 v Bratislave o
sťažnosti odsúdenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 29. novembra 2016, sp. zn. 3
Ntc/27/2016, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdenej M. K.
s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Krajský súd v Trnave podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
zamietol žiadosť odsúdenej M. K. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody.
Odsúdená M. K., t. č. vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce
nad Parnou zvyšok nepodmienečného trestu odňatia slobody na základe rozsudku Krajského
súdu v Trnave z 15. januára 2013, sp. zn. 3 Ntc 7/2012 v spojení
s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2013,
sp. zn. 3 Urto 1/2013, ktorým bol uznaný rozsudok Krajinského súdu Viedeň
z 28. augusta 2008, sp. zn. 113 S Hv 110/08m/86 v spojení s rozsudkom Vyššieho
Krajinského súdu Viedeň z 25. novembra 2008, sp. zn. 22 Bs 444/08t/104, ktorým bola M. K.
uznaná vinnou zo zločinov krádeže podľa § 142 odsek 1 Trestného zákonníka a odsúdená za
použitia § 28 odsek 1 Trestného zákonníka podľa § 142 odsek 1 Trestného zákonníka na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a taktiež podľa § 389 odsek 1 Trestného zákonníka na
úhradu súdnych trov spojených s týmto konaním a podľa § 366 odsek 2, § 369 odsek 1
Trestného poriadku zaviazaná pánovi W. B. uhradiť sumu vo výške 868,- Eur.
Podľa § 53 odsek 1 Trestného zákonníka v spojení s § 494a odsek 1 bod 4 Trestného
poriadku bolo zrušené podmienečné odloženie trestu k rozsudku Krajinského súdu Viedeň,
sp. zn. 114 Hv 193/02s/15 a udelené rozhodnutia spolkového prezidenta zo dňa
16. októbra 2006 k BMFJ 4.011.670/3-IV4/2006;
rozsudok Krajinského súdu Viedeň z 10. apríla 2012, sp. zn. 83 Hv 30/12g v spojení
s rozsudkom vyššieho Krajinského súdu Viedeň z 5. júla 2012, sp. zn. 23 Bs 238/12m,
ktorým bola M. K., nar. X., uznaná vinnou zo I. zločinu krádeže podľa
§ 142 odsek 1 Trestného zákonníka a II. priestupku zneužitia cudzích dokladov podľa § 231
odsek 1 Trestného zákonníka a odsúdená za použitia § 28 Trestného zákonníka, podľa § 142
odsek 1 Trestného zákonníka na trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a taktiež podľa § 389
Trestného poriadku na úhradu súdnych trov spojených s týmto trestným konaním;
rozsudok Krajinského súdu Viedeň z 26. novembra 2002, sp. zn. 114 Hv 193/02s/15,
ktorým bola M. K., nar. X., uznaná vinnou zo spáchania zločinu profesionálnej krádeže podľa
§ 127, § 130, I. veta, I. prípad trestného zákonníka za použitia
§ 43a odsek 3, § 28 odsek 1, § 29 Trestného zákonníka a odsúdená podľa I. vety § 130
Trestného zákonníka na trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov.
Podľa § 43a odsek 3 Trestného zákonníka bola časť trestu, a to 6 mesiacov,
po stanovení podmienečnej skúšobnej doby v trvaní troch rokov, odložená a bolo nariadené
na území Slovenskej republiky vykonať zvyšok uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody.
Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona bola pre výkon trestu na území
Slovenskej republiky zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdená splnila síce formálnu
podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keď vykonala dve tretiny uloženého trestu, ale nesplnila druhé dve podmienky, ktorými sú materiálne
požiadavky spočívajúce v tom, že odsúdená svojim správaním vo výkone trestu má preukázať
polepšenie a možno od nej očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdená počas
doby realizovaného trestu na území Slovenskej republiky bola síce disciplinárne odmenená
4-krát a disciplinárne potrestaná nebola, avšak vzhľadom na minulosť odsúdenej, krajský súd
nezistil naplnenie všetkých zákonných podmienok umožňujúcich podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody.
Proti uzneseniu podala sťažnosť odsúdená M. K. prostredníctvom
svojej obhajkyne JUDr. Z. C., ktorá sťažnosť aj písomne odôvodnila. V písomných dôvodoch
sťažnosti obhajoba vytýka súdu prvého stupňa, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je
nepreskúmateľné a neurčité, nespĺňa základné požiadavky ustanovenia § 176 ods. 2 Tr. por.
Pokiaľ ide o materiálne podmienky požadované zákonodarcom v ustanovení 66 ods. 1 písm.
a/, písm. b/ Tr. zák., tieto boli splnené jednak hodnotením ústavu, kde je podrobne popísané,
že správanie a vystupovanie odsúdenej je na požadovanej úrovni, pracuje, dosahuje veľmi
dobré pracovné výsledky, vo voľnom čase sa zapája do činností pre všeobecný rozvoj –
čistiace a upratovacie práce, kde jej prístup k plneniu týchto povinností možno klasifikovať
ako veľmi zodpovedný. Odsúdená je vo výkone trestu prvýkrát, má deti a vnúčatá, s rodinou
udržuje kontakt. Poukázala na hodnotenie ústavu, kde sa konštatuje, že resocializačná
prognóza rizika zlyhania je stredne priaznivá, teda nie nepriaznivá a ústav ju doporučuje
podmienečne prepustiť na slobodu s dohľadom. Má za to, že splnila všetky podmienky
stanovené zákonom pre podmienečné prepustenie a preto žiada, aby najvyšší súd zrušil
napadnuté uznesenie a sám rozhodol tak, že odsúdenú podmienečne prepustí z výkonu trestu
odňatia slobody na slobodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľka
podala sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a zistil, že krajský súd
rozhodol v súlade so zákonom, keď žiadosť odsúdenej M. K. zamietol. Rovnako ako krajský
súd, aj najvyšší súd konštatuje, že u odsúdenej sú splnené formálne podmienky (výkon dvoch
tretín uloženého trestu) a sčasti materiálne podmienky podmienečného prepustenia.
Podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť
na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život,
a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného
trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného
nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Účelom inštitútu podmienečného prepustenia je umožniť odsúdeným, ktorí spĺňajú
zákonom stanovené podmienky, aby preukázali, že ďalší výkon uloženého trestu
v nápravnovýchovnom ústave už nie je potrebný a taktiež motivovať odsúdených možnosťou
skoršieho prepustenia z výkonu trestu k takému správaniu, ktoré by ich malo viesť k lepšej
resocializácii a náprave spoločenských vzťahov, narušených ich trestnou činnosťou.
V danom prípade možno konštatovať, že odsúdená M. K. splnila
iba formálne podmienky inštitútu podmienečného prepustenia. K tomu, aby žiadosť
odsúdenej o podmienečné prepustenie bola úspešná sa však vyžaduje aj splnenie materiálnych
podmienok. V tomto smere krajský súd svoje rozhodnutie založil na všestrannom zhodnotení
osobnosti odsúdenej, dostatočne zhodnotil jej doterajšie správanie sa počas výkonu trestu,
keď vyhodnotil nasvedčenie polepšenia udelením 4 disciplinárnych pochvál a žiadnych
potrestaní. Krajský súd neopomenul poukázať na spáchané trestné činy, ktoré odsúdená v súčasnej dobe vykonáva s tým, že tieto nenasvedčujú na jednorazové vybočenie, práve
naopak, tresty preukazujú opakované páchanie majetkovej trestnej činnosti na území cudzieho
štátu. Najvyšší súd dodáva, že podstatou tohto inštitútu je skutočnosť, že sa neuplatňuje
plošne, ale iba vo vhodných prípadoch, teda iba u niektorých odsúdených. Podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody po uplynutí doby požadovanej zákonom,
teda nenastáva automaticky, ale po zhodnotení všetkých, právne relevantných skutočností.
Len na doplnenie, aj podľa rakúskeho práva neexistuje nárok na podmienečné prepustenie
výlučne z dôvodu plynutia času. Neuniklo pozornosti najvyššieho súdu a vyplýva to z odpisu
registra trestov, že sťažovateľka páchala trestnú činnosť skôr ako v roku 2002, z toho trikrát
na území Rakúskej republiky a jedenkrát na území Slovenskej republiky, išlo vždy
o majetkovú trestnú činnosť. Teraz posudzované skutky boli spáchané na území Rakúska,
ktoré mala odsúdená páchať okrem iného tak, že vo Viedni vo viacerých prípadoch,
konkrétnym osobám násilím odňala cudzie hnuteľné veci s úmyslom neoprávnene obohatiť
seba alebo tretiu osobu ich privlastnením tak, že týmto osobám bez ich vedomia podala silnú
dávku antidepresíva /omamných kvapiek/ sedatíva respektíve narkotika, ktoré im zamiešala
do nápojov a následne im tieto nápoje podala, čím tieto osoby na krátky čas upadli do bezvedomia a ona ich v tomto bezbrannom stave prehľadala a odňala im cenné predmety,
konkrétne dňa 23. augusta 2007 so spolupáchateľkou a v ďalších troch prípadoch
14. apríla 2007, 23. apríla 2007 a 4. mája 2007 samostatným konaním.
Najvyšší súd, v zhode s názorom krajského súdu ustálil, že vzhľadom na opakované
páchanie majetkovej trestnej činnosti jednak hore uvedeným spôsobom a jednak vzhľadom
na resocializačnú prognózu u odsúdenej, ktorá sa javí ako menej priaznivá, keď riziko
sociálneho zlyhania je v strednom stupni, krajský súd nepochybil, keď žiadosť odsúdenej
zamietol aj v tomto štádiu konania. Keďže nie sú splnené základné zákonné predpoklady
pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a síce, že odsúdená nespĺňa
podmienky pre podmienečné prepustenie jednoznačne, nebolo možné akceptovať ani čestné
vyhlásenie M. K. z 28. novembra 2016, že menovanú po prepustení zamestná ako
predavačku textilu.
Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky nevidel zákonný
dôvod na prípadnú zmenu napadnutého uznesenia, rozhodnutie súdu prvého stupňa je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé a preto sťažnosť odsúdenej M. K. podľa § 193
ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave dňa 22. februára 2017
JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová