N a j v y š š í   s ú d  

3 Urtost 3/2015

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom

zasadnutí konanom v Bratislave 12. augusta 2015 v trestnej veci odsúdeného

L.   G.   pre zločin krádeže za účelom zárobku vlámaním podľa § 127, § 128 č. 1, § 130

štvrtý prípad a 15 Rakúskeho Trestného zákonníka a iné, o sťažnosti odsúdeného L. G. proti

uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 7. júla 2015, sp. zn. 3Ntc 11/2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného L. G.

sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trnava uznesením zo 7. júla 2015, sp. zn. 3Ntc 11/2015, podľa § 66

ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní

a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody

v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení

neskorších predpisov zamietol žiadosť odsúdeného L. G. o podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Krajinského súdu Eisenstadt

z 23. januára 2013, sp. zn. 50Hv 2/12v, a rozsudkom Krajinského súdu Korneuburg

z 25. februára 2013, sp. zn. 622 Hv 18/12w.

Proti tomuto uzneseniu podal priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí odsúdený

sťažnosť. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že krajský súd rozhodol o zamietnutí

jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu z dôvodov, ktoré sa zakladajú

na pravde, avšak krajský súd nemal dostatočné vedomosti k jeho osobe, nakoľko ústav o ňom

nespomenul žiadne kladné informácie. Poukazoval na to, že pokiaľ vykonával trest v ústave

mimo územia Slovenskej republiky, tak v danom ústave pracoval a dodržiaval ústavný poriadok. Pokiaľ ide o to, že nedostal žiadnu pochvalu, je to zapríčinené z dôvodu častých

eskortovaní do výkonu väzby, čím sa doba na získanie pochvaly vždy prerušila. V závere

sťažnosti uviedol, že trestnú činnosť úprimne oľutoval, ponaučil sa zo svojich chýb

a v prípade prepustenia povedie riadny život.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola podaná

sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil,

že sťažnosť odsúdeného L. G. nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť

na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním

preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život,

a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu

odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného

nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisu zistil, že krajský

súd rozhodol v súlade so zákonom, keď žiadosť odsúdeného zamietol.

Rovnako ako krajský súd, aj najvyšší súd konštatuje, že u odsúdeného sú naplnené

formálne podmienky podmienečného prepustenia, nakoľko odsúdený už vykonal potrebnú

časť uloženého trestu odňatia slobody, avšak dospel k záveru, že u odsúdeného nie sú splnené

materiálne podmienky, a to že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím

správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny

život.

Zo správy z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou vyplýva,

že odsúdený sa opakovane dopustil viacerých porušení ústavného poriadku a časového

rozvrhu dňa. Pracovná morálka odsúdeného počas jeho krátkeho zaradenia bola

na podpriemernej úrovni. Doposiaľ nebol disciplinárne odmenený, na druhej strane bol

dvakrát disciplinárne potrestaný, z toho jedenkrát po tom, ako podal žiadosť o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu.

Jednou z podmienok podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody

je aj očakávanie, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, ktoré musí byť dôvodné

a založené jednak na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia

vo výkone trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov a s prihliadnutím na účel trestu.

V danom prípade ani podľa názoru najvyššieho súdu táto materiálna podmienka splnená

nie je. V neprospech odsúdeného svedčí najmä opakované páchanie majetkovej trestnej

činnosti (z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený bol šesťkrát súdne trestaný, z toho

trikrát zahraničnými súdmi). Okrem toho z hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody

vyplýva, že resocializačná prognóza u odsúdeného sa javí ako menej priaznivá, najmä

s prihliadnutím na opakovanú trestnú činnosť, ako aj skutočnosť, že pred výkonom trestu bol

odsúdený dlhodobo nezamestnaný, z čoho vyplývali finančné problémy a pravdepodobne

aj následné páchanie majetkovej trestnej činnosti.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd nemal za preukázané splnenie materiálnych

podmienok, a teda že by odsúdený plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone

trestu preukázal polepšenie a tiež že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti

povedie riadny život.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto sťažnosť odsúdeného L. G. podľa § 193

ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 12. augusta 2015

JUDr. Štefan M i ch á l i k, v. r.

  predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Alena Šišková

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová