3Urtost/1/2017

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Aleny Šiškovej v konaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody prerokoval na neverejnom zasadnutí 22. februára 2017 v Bratislave sťažnosť odsúdeného A.   H., ktorú podal proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 7. decembra 2016, sp. zn. 4Ntc/11/2016, a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. H. s a   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v   Košiciach uznesením zo 7. decembra 2016, sp. zn. 4Ntc/11/2016, podľa § 18 ods. 1 zák. č. 549/2011 v spojení s § 66 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného A. H. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom 7. decembra 2016 sťažnosť odsúdený A. H. (č. l. 31), ktorú už bližšie písomne nezdôvodnil.

Na základe sťažnosti, ktorá bola podaná v zákonnej lehote a oprávnenou osobou, sťažnostný súd podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistil, že o žiadosti odsúdeného H. rozhodoval príslušný súd (§ 521 ods. 4).

Z obsahu predloženého spisu a najmä rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8Ntc/39/2014, z 27. októbra 2015 sťažnostný súd zistil, že rozsudok Mestského súdu v Brne, Česká republika pod sp. zn. 6T/71/2014, zo dňa 28. augusta 2015, v rozsahu ktorom sa týka trestu odňatia slobody uloženého odsúdenému A. H. pre obzvlášť závažný zločin lúpeže vo forme spolupáchateľstva podľa § 193 ods. 1, § 23 ods. 1 Tr. zákonníka Českej republiky a prečin neoprávneného zadováženia, falšovania a pozmeňovania platobného rozkazu podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. Českej republiky sa na území Slovenskej republiky uznáva v rozsahu výroku o treste odňatia slobody uloženého odsúdenému A. H. vo výmere úhrnného trestu 38 mesiacov nepodmienečne s tým, že súd odsúdeného A. H. pre výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 25. novembra 2015.

Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Predpokladom podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, okrem uplynutia zákonom stanovenej doby výkonu trestu odňatia slobody je aj to, že odsúdený počas výkonu trestu svojím správaním a plnením svojich povinností preukázal polepšenie a dá sa reálne od neho očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život.

Časová podmienka pre podmienečné prepustenie odsúdeného H. z výkonu trestu odňatia slobody bola splnená 30. júna 2016.

Krajský súd pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného postupoval v súlade so zákonom keď konštatoval, že v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného H. z výkonu trestu odňatia slobody. Vychádzal najmä z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, z ktorého okrem iného vyplýva, že vzhľadom na stredný stupeň rizika sociálneho zlyhania vyplývajúceho z opakovanej trestnej činnosti, charakteru trestnej činnosti sa resocializačná prognóza u odsúdeného javí ako menej priaznivá a neodporučil preto odsúdeného z výkonu trestu podmienečne prepustiť. Krajský súd prijal zákonu zodpovedajúci záver, že najmä s prihliadnutím na fakt, že odsúdený sa druhýkrát dopustil násilného trestného činu, bude potrebné, aby z dôvodu splnenia účelu trestu, vykonal celý trest vo výmere, ako mu bol uložený.

Sťažnostný súd nezistil dôvod pre zmenu sťažnosťou napadnutého uznesenia krajského súdu, tento považuje za zákonný a správny a preto postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. H. ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná

V Bratislave 22. februára 2017

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová