3Urtos/5/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Ivetty Macejkovej PhD., LL.M. a JUDr. Petra Kaňu v trestnej veci odsúdeného N. Y., v konaní o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom zasadnutí konanom 25. augusta 2021 v Bratislave, o sťažnosti odsúdeného N. Y. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 4Ntc/11/2021 z 1. júla 2021, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného N. Y. z a m i e t a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre uznesením, sp. zn. 4Ntc/11/2021 z 1. júla 2021, podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného N. Y. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 4Ntc/23/2020 z 24. septembra 2020, ktorým bol uznaný rozsudok Obvodného súdu Praha 8, sp. zn. 3T/8/2020 z 26. februára 2020, v spojení s rozsudkom Mestského súdu v Prahe, sp. zn. 5To/87/2020 z 15. apríla 2020, ktorým bol odsúdený uznaný za vinného pre pomoc podľa § 24 ods. 1 písm. c) Trestného zákonníka Českej republiky k zločinu lúpeže podľa § 173 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky a prečin neoprávneného obstarania, falšovania a pozmenenia platobného prostriedku podľa § 234 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd v Nitre (ďalej aj „súd I. stupňa“) napadnuté uznesenie odôvodil v podstate tým, že hoci odsúdený splnil formálnu podmienku požadovanú ustanovením § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona (ku dňu 9. apríla 2021), nesplnil ani jednu z materiálnym podmienok vyžadovaných predmetným ustanovením. Z hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody síce vyplynulo, že odsúdený má v podmienkach výkonu trestu správanie na požadovanej úrovni, avšak odsúdený svojím správaním a plnením povinností nepreukázal polepšenie do takej miery, že by bolo možné konštatovať, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a teda, že by bolo možné konštatovať jeho úspešnú resocializáciu. Od výkonu trestu odňatia slobody v Slovenskej republike, t. j. od 9. apríla 2021odsúdený nebol ani v jednom prípade disciplinárne odmenený, pričom významným kritériom hodnotenia jeho polepšenia je jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, pričom ani z jedného hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorých si odsúdený vykonával, resp. vykonáva trest odňatia slobody, takýto záver o kritickom postoji k spáchanej trestnej činnosti nevyplýva. Na takýto záver nepostačuje len prehlásenie odsúdeného, že ľutuje svoje konanie a že sa snaží uhradiť poškodenému škodu. Povinnosť na jej náhradu mu vyplýva z rozsudkov, ktoré boli krajským súdom uznané. V rámci hodnotenia resocializácie odsúdeného zohľadnil charakter trestnej činnosti v súvislosti s predchádzajúcimi odsúdeniami, aj keď vo všetkých prípadoch, okrem odsúdení, na základe ktorých si toho času vykonáva trest odňatia slobody, sa na neho hľadí, ako kedy nebol odsúdený. Je potrebné však prihliadnuť na skutočnosť, že v minulosti bol odsúdený za trestnú činnosť totožného charakteru, a teda za násilnú trestnú činnosť. Taktiež zohľadnil skutočnosť, že v predmetnej veci bola poškodenou osoba zdravotne hendikepovaná. Nie je možné konštatovať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, preto je potrebné, aby naďalej u neho prebiehal proces resocializácie.

Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas sťažnosť odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu, ktorú odôvodnil tak, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu, pretože splnil všetky požadované podmienky na podmienečné prepustenie. Vykazuje požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania, a preto sa domnieva, že jeho návrh bol zamietnutý neodôvodnene. Plnením svojich povinností a správaním sa vo výkone trestu preukázal polepšenie a je možné od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Ľutuje svoje konanie a zároveň sa snaží nahradiť škodu. Hľadí sa na neho, ako by nebol odsúdený, preto hľadisko hodnotenia jeho resocializácie v súvislosti s predchádzajúcimi odsúdeniamije nenáležité. Vo väznici K. bol jedenkrát disciplinárne odmenený a z hodnotenia tejto väznice vyplýva, že jeho rizikovosť je znížená bezproblémovým výkonom trestu, Odsúdenie splnilo svoj účel, ľutuje svoje konanie a dostatočne sa poučil. Po prepustení na slobodu by sa zdržiaval v Q., kde by sa chcel zamestnať v spoločnosti H.. Má snahu o nápravu a jeho hodnotenie ústavom o nekritickom postoji k spáchanej trestnej činnosti nebolo náležite zdôvodnené. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona ho podmienečne prepustiť na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj,,najvyšší súd“) podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že Krajský súd v Nitre rozhodol v súlade so zákonom a nepochybil, keď návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie zamietol.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Odsúdený nepochybne splnil tzv. formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorou je výkon zákonom stanovenej časti nepodmienečného trestu odňatia slobody, z ktorého žiada podmienečne prepustiť ku dňu 9. apríla 2021.

Pokiaľ ide o dve tzv. materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie, ktoré musia byť splnené súčasne (plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život ), základným významným dôkazným podkladom je hodnotiaca správa ústavu (resp. i viacerých ústavov) na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom (ktorých) vykonával doposiaľ posudzovaný trest, vo vzťahu k správaniu a aktivitám odsúdeného, ako povaha trestnej činnosti, pre ktorú trest vykonáva, resp. i preukázané osobné pomery odsúdeného, aktuálne i z obdobia pred nástupom na výkon trestu (pri posudzovaní otázky „prognózy resocializácie“, od ktorej sa odvíja aj záver o možnosti očakávania vedenia riadneho života odsúdeného na slobode).

Vychádzajúc z hodnotiacej správy odsúdeného príslušným ústavom na výkon trestu odňatia slobody, počas jeho výkonu v Slovenskej republike, je na mieste uviesť, že táto je k správaniu odsúdenéhocelkovo pozitívna (výkon trestu prebieha bez väčších problémov, jeho správanie a vystupovanie voči personálu je jednoduché, slušné, servilné, stanovené predpisy si osvojil na dostatočnej úrovni, jeho správanie je komunikatívnea priateľské), na strane druhej v neprospech odsúdeného pôsobia informácie o jeho nekritickom postoji k spáchanej trestnej činnosti, skutočnosť, že ciele v oblasti edukácie sa plnia len čiastočne, ako aj záver o menej priaznivej resocializačnej prognóze odsúdeného.

Zo správy väznice K. (Česká republika) zase vyplynulo, že odsúdený počas výkonu trestu nebol pracovne zaradený a o prácu neprejavoval záujem, neusiloval sa o zaradenie do programu špecializovaného zaobchádzania so zameraním na zníženie rizika násilnej trestnej činnosti.

Nie je pritom bez významu, pri posudzovaní druhej, naposledy uvádzanej materiálnej podmienky, aj kriminálna minulosť odsúdeného, ktorý sa (ako vyplýva z odpisu registra trestov) dostal do kolízie s Trestným zákonom až v piatich prípadoch. S ohľadom na predchádzajúcu opakovanú recidívu odsúdeného tak aj súd I. stupňa k nemu správne uplatnil prísnejší náhľad pri posudzovaní tejto materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie.

Z uvedených správ je pritom zrejmé, že odsúdený sa svojím pôsobením a aktivitou v režime výkonu trestu doposiaľ nijako nevymyká z radu priemerných väzňov, keď je síce dobre adaptovaný na uvedený režim, avšak svojou pasivitou a postojom k vlastnej trestnej činnosti si nevytvoril akýkoľvek podklad pre záver, že doterajším výkonom trestu došlo k jeho „polepšeniu“ a že možno od neho očakávať, že na slobode (v prípade jeho podmienečného prepustenia) bude viesť riadny život.

Na základe vyššie uvedených skutočností a vedený vyššie rozvedenými úvahami Najvyšší súd Slovenskej republiky preto sťažnosť odsúdeného proti napadnutému uzneseniu ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.