UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela v konaní o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia, týkajúceho sa občana Slovenskej republiky W. I., nar. X. E. XXXX, bytom M., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody vo Väznici v Liberci, Česká republika, prerokoval na neverejnom zasadnutí v Bratislave 9. decembra 2015 odvolanie odsúdeného W. I. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. septembra 2015, sp. zn. 6Ntc/27/2015, a takto
rozhodol:
Podľa § 518 ods. 4 Trestného poriadku odvolanie odsúdeného W. I. sa z a m i e t a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 30. septembra 2015, sp. zn. 6Ntc/27/2015, rozhodol podľa § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, z dôvodu § 16 ods. 1 písm. i/ zák. č. 549/2011 Z.z. tak, že odmietol uznať rozsudok Okresného súdu Teplice, Česká republika, sp. zn. 23 T 86/2014, z 15. mája 2014 na území Slovenskej republiky s tým, že rozsudok Okresného súdu Teplice, Česká republika sa nevykoná.
Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. septembra 2015, sp. zn. 6Ntc/27/2015, podal v zákonnej lehote písomné odvolanie odsúdený W. I. (doručené krajskému súdu 12. novembra 2015). V odvolaní odsúdený uviedol, že 5. augusta 2015 bolo iným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (sp. zn. 6Ntc/25/2015) rozhodnuté o uznaní a výkone rozsudku Okresného súdu v Tepliciach, Česká republika. Predmetným rozsudkom bol odsúdenému uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3,5 roka nepodmienečne. V dobe, keď podával odsúdený žiadosť, mal vykonaný viac ako 1 rok trestu. V tomto prípade dĺžka trestu prevýšila 6 mesiacov. V posudzovanej veci dĺžka trestu je štyri mesiace. V podstate mu boli doručené dva rozsudky Krajského súdu v Košiciach, v ktorých súd rozhodol naopak (v jednom rozhodnutie uznal, v druhom neuznal). Odsúdený ďalej uviedol, že chce vykonať zvyšok trestublízko svojej rodiny v Slovenskej republike. Poukázal na to, že je skoro slepý, bez cudzej pomoci si nepomôže, preto žiada najvyšší súd o pomoc, aby mohol trest vykonať na území Slovenskej republiky.
K odvolaniu odsúdeného sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Košice (ďalej len „prokurátor“), ktorý vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Košiciach 26. novembra 2015 uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Ntc/27/2015, z 30. septembra 2015 považuje za zákonný, ktorý rešpektuje ustanovenie § 16 ods. 1 písm. i/ zák. č. 549/2011 Z.z.
Vo vzťahu k námietke odsúdeného W. I. o tom, že mu boli doručené dva opačné rozsudky Krajského súdu v Košiciach prokurátor uviedol, že štát pôvodu Česká republika inicioval prostredníctvom kompetentných justičných orgánov dve samostatné uznávacie konania.
V druhom prípade Krajský súd v Košiciach rozhodol rozsudkom, sp. zn. 6Ntc/25/2015, z 5. augusta 2015 podľa § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z.z. o uznaní a výkone rozsudku Okresného súdu v Tepliciach, Česká republika, sp. zn. 47/T10/2010, z 19. marca 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 2. apríla 2010 tak, že uznal tento rozsudok štátu pôvodu v rozsahu, ktorý sa týkal trestu odňatia slobody uloženého odsúdenému W. I., ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3,5 roka (tri a pol) roka nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do väznice s ostrahou. Pre výkon trestu ho na území Slovenskej republiky zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby odvolanie odsúdeného bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky zamietnuté, lebo nie je dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že odvolanie odsúdeného W. I. nie je dôvodné.
Krajský súd v Košiciach pri rozhodovaní o uznaní a výkone rozhodnutia rozsudku Okresného súdu v Tepliciach, Česká republika z 15. mája 2014, sp. zn. 23 T 86/2014, postupoval v súlade so zákonom č. 549/2011 Z.z., ktorý upravuje podmienky uznávania a výkon rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zák. č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd v Tepliciach, Česká republika, postupom podľa § 12 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov zaslal Krajskému súdu v Košiciach Osvedčenie na rozhodnutie o uznaní a výkone právoplatného rozhodnutia, a to v rozsahu, v ktorom sa týka W. I., nar. X. E. XXXX v S., trvale bytom M., občana Slovenskej republiky, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody vo Väznici v Liberci, Česká republika. Z Osvedčenia ďalej vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Teplice, Česká republika, sp. zn. 23 T 86/2014, z 15. mája 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. mája 2014 uznal W. za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 337 ods. 1 písm. f/ Trestného zákonníka Českej republiky, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov a pre výkon uloženého trestu bol zaradený do väznice s ostrahou.
Krajský súd v Košiciach postúpenie Osvedčenia Okresného súdu v Tepliciach považoval za upovedomenie o začatí konania o uznaní a výkone rozhodnutia podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z.z.
Podľa § 16 ods. 1 písm. i/ zák. č. 549/2011 Z. z. súd rozhodne o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia, ak dĺžka výkonu trestnej sankcie, ktorá má byť vykonaná, je kratšia ako šesť mesiacov.
Z rozsudku Okresného súdu Teplice, Česká republika, sp. zn. 23 T 86/2014, z 15. mája 2014 je zrejmé,že dĺžka výkonu trestnej sankcie je kratšia ako šesť mesiacov, preto neboli splnené podmienky pre uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o odvolaní odsúdeného W. I. tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.