UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Igora Burgera a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí v Bratislave 17. septembra 2014 v trestnej veci odsúdeného X. N. pre sprisahanie za účelom znásilnenia podľa par. 1 (1) trestného zákona Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z roku 1977, v konaní o uznávaní a výkone rozhodnutí, o odvolaní odsúdeného X. N. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. októbra 2013, sp. zn. 2Ntc 18/2013, takto
rozhodol:
Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného X. N. sa z a m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 24. októbra 2013, sp. zn. 2 Ntc 18/2013, bolo rozhodnuté, že podľa § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a o doplnení zák. č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov bol uznaný na území Slovenskej republiky rozsudok Korunného súdu v Bradforde, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (Spojené kráľovstvo), zo 14. februára 2013, sp. zn. T20127441, v rozsahu, ktorý sa týka trestu odňatia slobody uloženého odsúdenému X. N., slovenskému štátnemu občanovi, trvale bytom v N., vo výkone trestu odňatia slobody vo väznici v Spojenom kráľovstve, ktorým bol uznaný za vinného pre sprisahanie za účelom znásilnenia v rozpore s par. 1. (1) trestného zákona Spojeného kráľovstva z roku 1977 na trest odňatia slobody s celkovou dĺžkou trestu 4380 dní (12 rokov) väzenia,
s tým, že rozsudok Korunného súdu v Bradforde, Spojené kráľovstvo, zo 14. februára 2013, sp. zn. T20127441, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa v rozsahu, ktorý sa týka trestu odňatia slobody uloženého X. N. sa vykoná.
Krajský súd podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. odsúdeného X. N. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti rozsudku krajského súdu odsúdený Matúš Tipan písomne podal odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s výkonom trestu na území Slovenskej republiky a uložený trest si chce vykonávať v Spojenom kráľovstve, kde má údajne aj väčšie možnosti byť z neho prepustený; odsúdený bližšie procesné návrhy nepodal.
Najvyšší súd na základe podaného odvolania primárne konštatoval, že toto je prípustné, že bolo podané v zákonom stanovenej lehote, avšak nedospel k záveru, že toto je dôvodné. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že boli splnené všetky podmienky stanovené zákonom na to, aby spomínaný rozsudok Korunného súdu v Bradforde (Spojené kráľovstvo) bol uznaný na území Slovenskej republiky. Odvolacie námietky odsúdeného X. N., nie sú konkrétne a je možné z nich len vyvodiť, že tento nadobudol dojem o jeho povinnosti vykonať celý uložený trest na území Slovenskej republiky, bez započítania predchádzajúceho výkonu trestu, čo nezodpovedá skutočnosti. Ostatné odsúdeným uvádzané okolnosti taktiež nie je možné považovať za právne relevantné, pričom neboli zistené ani pochybenia v konaní o uznaní tohto rozhodnutia.
Najvyšší súd napokon konštatuje, že je legálny tiež výrok napadnutého rozsudku o zaradení odsúdeného na výkon trestu na území Slovenskej republiky podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na tomto základe odvolanie odsúdeného X. N. ako nedôvodné podľa § 518 ods. 4 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.