3Urto/4/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Šiškovej a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Pavla Farkaša v konaní o uznanie cudzieho rozhodnutia prerokoval na neverejnom zasadnutí v Bratislave 12. apríla 2017 odvolanie odsúdeného R. U., narodeného XX. G. XXXX v D., trvale bytom Y., J. č. XX, okr. D., toho času vo výkone trestu odňatia slobody na území Českej republiky, vo väznici Břeclav, proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 30. novembra 2016, sp. zn. 5Ntc/12/2016, a takto

rozhodol:

Podľa § 518 ods. 4 Trestného poriadku odvolanie odsúdeného R. U. sa z a m i e t a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 30. novembra 2016, sp. zn. 5Ntc/12/2016, podľa § 17 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) uznal vo vzťahu k osobe odsúdeného R. U., nar. XX. G. XXXX v D., trvale bytom Y., J. č. XX, okr. D., toho času vo výkone trestu odňatia slobody na území Českej republiky, vo väznici Břeclav, rozsudok Okresného súdu v Břeclavi, Česká republika, sp. zn. 3T/95/2015 z 9. júla 2015. Predmetným rozsudkom bol R. U. uznaný za vinného zo zvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 173 odsek 1 Trestného zákonníka Českej republiky a z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia a vykázania podľa § 337 odsek 1 písm. b/ Trestného zákonníka Českej republiky na tom skutkovom základe, že

1) dňa 30. decembra 2014 okolo 13.05 hodine v obci Y., okres K., v budove České pošty s. p., na ulici Q. X, pristúpil k prepážke, pracovníčku pošty J. X., nar. XXXX, pod vyhrážkou zastrelenia opakovane vyzýval k vydaniu finančnej hotovosti, pravú ruku mal vsunutú pod bundu, čo malo simulovať uchopenie skrytej palnej zbrane, pričom J. X. v obave o život a zdravie obžalovanému vydala čiastku vo výške 28.900 Kč a obžalovaný z miesta odišiel, pričom týmto svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti Česká pošta s. p., so sídlom v Prahe, Politických väzňov 909/4, IČ 47114983, škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške 28.900,- Kč, keď s ohľadom na poskytnuté plnenie z poistnej zmluvy prešiel nárok na náhradu škody v časti na spoločnosť Česká poisťovňa a. s., so sídlom v Prahe,Spálená 75/16, IČ 45272956, a to vo výške 18.900,- Kč,

2) dňa 2. januára 2015 v čase od 13:00 hod. do 13.10 hod v W., okres K., v budove České pošty s. p. pristúpil k prepážke, pracovníčku pošty H. D., nar. XXXX, pod vyhrážkou použitia zbrane opakovane vyzýval k vydaniu finančnej hotovosti, pravú ruku mal pod bundou, čo malo simulovať úchop skrytej zbrane, pričom H. D. v obave o svoj život a zdravie obžalovanému vydala čiastku vo výške 24.100,- Kč a obžalovaný z miesta odišiel, týmto svojim konaním spôsobil poškodenej spoločnosti Česká pošta s. p.; so sídlom v Prahe, Politických väzňov 909/4, IČ 47114983, škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške 24.100,- Kč, keď s ohľadom na poskytnuté plnenie z poistnej zmluvy prešiel nárok na náhradu škody v časti na spoločnosť Česká poisťovňa, a.s. so sídlom v Prahe, Spálená 75/16, IČ 45272956, a to vo výške 14.100,- Kč.

3) dňa 5. januára 2015 okolo 14.30 hod. v Y., okres U., v budove České pošty s. p. pristúpil k prepážke, pracovníčke pošty H. T., nar. XXXX, povedal, že sa jedná o prepadnutie, pravú ruku mal vsunutú pod mikinou, čo malo simulovať úchop skrytej palnej zbrane, pričom H. T. v obave o svoj život a zdravie utiekla do zadnej miestnosti, kde sa ukryla, obžalovaný následne bez finančnej hotovosti miesto opustil, na čo bol zadržaný okoloidúcimi a bol odovzdaný hliadke Policie České republiky, pričom týmto konaním obžalovaného škoda poškodenej spoločnosti Česká pošta s. p. so sídlom v Prahe, Politických väzňov 909/4, IČ 47114983, nevznikla,

4) v dňoch 30. decembra 2014, 2. januára 2015, a 5. januára 2015 sa zdržiaval na území Českej republiky, mimo iných v obciach Y., okres K., W., okres K. a Y., okres U., kde sa dopustil konaní uvedených v bode 1) - 3) obžaloby, a na území ČR sa zdržiaval napriek tomu, že mu bol rozsudkom Okresného súdu v Novom Jičíně z 15. októbra 2008, č. k. 21T 85/2008-210, ktorý nadobudol právoplatnosť 20. januára 2009, uložený, mimo iných, trest vyhostenia na dobu neurčitú, účinný od 7. decembra 2012.

Za čo bol odsúdený podľa § 173 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky s použitím § 43 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 56 ods. 2 písm. c/ Trestného zákonníka Českej republiky bol R. U. pre výkon uloženého trestu zaradený do väznice s ostrahou.

Podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku mu zároveň bola uložená povinnosť zaplatiť náhradu škody poškodenej Českej pošte, s. p., IČ 47114983, so sídlom v Prahe, Politických väzňov 909/4, čiastku 20.000,- Kč, Českej poisťovni, a. s. IČ 45272956, so sídlom v Prahe, Spálená 75/16, čiastku 33.000,- Kč.

Podľa § 229 ods. 2 Trestného poriadku Českej republiky bola poškodená spoločnosť Česká pošta, s. p. odkázaná so zvyškom svojho nároku na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Krajský súd v Trnave na neverejnom zasadnutí 30. novembra 2016 rozsudkom, sp. zn. 5Ntc/12/2016 uvedený rozsudok uznal a súčasne nariadil na území Slovenskej republiky vykonať zvyšok uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 517 ods. 2 Trestného poriadku a § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona vyslovil, že odsúdený R. U. bude vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odsúdený R. U. (č. l. 40) doručené Krajskému súdu v Trnave 31. januára 2017. V odvolaní žiadal slovenský súd, aby bol zaradený na výkon trestu do väznice s najmiernejším stupňom stráženia. Zároveň žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby jeho prevoz do Slovenskej republiky odložil na rok 2018 z dôvodu, že v Břeclavskej väznici pracuje ako kuchár, platí zdravotné poistenie, sociálne poistenie. Škodu, ktorú spôsobil by do marca 2018 mohol zaplatiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že odvolanie odsúdeného R. U. nie je dôvodné (§ 518 ods. 4 Trestného poriadku).

Krajský súd pri uznaní predmetného rozsudku Okresného súdu v Břeclavi, Česká republika z 9. júla 2015, sp. zn. 3T/95/2015 postupoval v súlade so zákonom č. 549/2011 Z. z., ktorý upravuje podmienky uznávania a výkon rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a ktorý preberá zásady vyjadrené v rámcovom rozhodnutí Rady Európy č. 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody, alebo iné opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii.

Krajský súd v Trnave svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. So závermi krajského súdu sa odvolací súd plne stotožňuje.

V konaní súdu prvého stupňa boli splnené zákonné podmienky rozhodnutia príslušného krajského súdu, ktorým je podľa § 12 ods.1 zák. č. 549/2011 Z. z. Krajský súd v Trnave. Odsúdený R. U. je štátnym občanom Slovenskej republiky, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (J. č. XX, okres D.), preto sa súhlas odsúdenej osoby na odovzdanie výkonu rozhodnutia do vykonávajúceho členského štátu

- Slovenskej republiky s poukazom na čl. 6 bod 2 písm. a/, písm. b/ Rámcového rozhodnutia nevyžaduje.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trnava v písomnom vyjadrení zo 16. júna 2016 uviedla, že súhlasí s tým, aby krajský súd rozhodol o uznaní a výkone citovaného rozsudku Okresného súdu v Břeclavi (č. l. 29).

Skutok odsúdeného, právne kvalifikovaný rozsudkom Okresného súdu v Břeclavi z 9. júla 2015, sp. zn. 3T/95/2015 ako zvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 173 odsek 1 Trestného zákonníka Českej republiky a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a vykázania podľa § 337 odsek 1 písm. b/ Trestného zákonníka Českej republiky, sú trestnými činmi aj podľa Trestného zákona Slovenskej republiky.

Zaradenie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia je správny, pretože odsúdený v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Najvyšší súd konštatuje, že odvolacie námietky odsúdeného sú irelevantné.

V zmysle § 20 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov štát pôvodu, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré má byť uznané a vykonané vo vykonávajúcom štáte bezodkladne informuje justičný orgán štátu pôvodu a ministerstvo o významných skutočnostiach, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia.

Nakoľko odvolací súd takouto informáciou nedisponuje, rozhodol o odvolaní odsúdeného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.