UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 17. januára 2017 o sťažnosti odsúdeného N. Y. pre nečinnosť súdu v trestnej veci Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2Ntc/14/2015, takto
rozhodol:
Podľa § 55 ods. 5 písm. b/ Trestného poriadku senát nadriadeného súdu u r č u j e lehotu 10 pracovných dní od doručenia tohto rozhodnutia na to, aby predseda senátu určil termín verejného zasadnutia, predmetom ktorého bude rozhodnutie o návrhu odsúdeného N. Y. na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody.
Odôvodnenie
Dňa 10. januára 2017 Krajský súd v Prešove predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v trestnej veci odsúdeného N. Y. sťažnosť menovaného pre nečinnosť podľa § 55 ods. 3 Tr. por. na postup Krajského súdu v Prešove v trestnej veci vedenej na tamojšom krajskom súde pod sp. zn. 2Ntc/14/2015, spolu s vyjadrením konajúceho predsedu senátu, predsedníčky krajského súdu a súvisiaci spisový materiál.
Najvyšší súd preskúmaním predloženého spisu zistil nasledovné.
Odsúdený N. Y. vo svojej finálnej sťažnosti pre nečinnosť (č. l. 109f - 109g, 118 - 120) poukázal na svoje opakované „žiadosti“ o urýchlené vybavenie jeho veci a na porušovanie jeho práv, tým že súd nekoná plynulo. V podaných žiadostiach, ktoré obsahovo zodpovedajú sťažnostiam pre nečinnosť (č. l. 27-28, č. l. 69-71, č. l. 77) kumuluje tieto na konanie o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (§ 415 Tr. por.) a na konanie o návrhu na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody (§ 411 Tr. por.).
Najvyšší súd zistil opodstatnenosť sťažnosti odsúdeného vo vzťahu k obidvom konaniam.
Pokiaľ ide o konanie o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (§ 415 Tr.poriadku) z predloženého spisu vyplýva, že:
- dňa 29. marca 2016 bol na Krajský súd v Prešove doručený návrh odsúdeného N. Y. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (č. l. 9),
- predseda senátu krajského súdu 14. júna 2016 (č. l. 11a) vyžiadal hodnotenie menovaného z príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, pričom zo súdu bola táto žiadosť expedovaná až 23. júna 2016 (č. l. 11b).
Práve v tejto úvodnej fáze konania o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody došlo k prieťahom v konaní, nakoľko vyžiadanie hodnotenia odsúdeného nie je náročný úkon a je v podstate obligatórnou nevyhnutnosťou zabezpečenie hodnotenia odsúdeného. Takýto nenáročný procesno - technický úkon môže byť vykonaný automaticky súdnym aparátom takmer ihneď po doručení návrhu na podmienečné prepustenie. Nakoľko krajskému súdu „trvalo“ konečné vyexpedovanie žiadosti o hodnotenie odsúdeného 86 dní, nemožno v žiadnom prípade hovoriť o plynulom priebehu súdneho konania, najmä ak z ustanovenia § 415 ods. 3 Tr. por. vyplýva, že o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody „rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia“. Ide síce o poriadkovú lehotu, ale táto už sama o sebe naznačuje, že o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je potrebné konať promptne. S ohľadom na uvedené,nepovažuje najvyšší súd za potrebné rozoberať ďalší postup súdu v konaní o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože už úvodná fáza tohto konania nebola plynulá a vyvodila potrebu konštatovať prieťahy v konaní. Takýto záver nemôže zhojiť ani vcelku plynulý ďalší priebeh konania o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
V tejto súvislosti však nemožno prehliadnuť, že predseda senátu určil termín verejného zasadnutia, predmetom ktorého bude rozhodnutie o návrhu ods. N. Y. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na 1. februára 2017 (č. l. 109) a tak autoremedúrnym postupom s konečnou platnosťou vyhovel sťažnosti odsúdeného, čím vylúčil rozhodnutie najvyššieho súdu podľa § 55 ods. 5 písm. b/ Tr. por.
Tu je potrebné poznamenať, že za súčasného stavu veci zákon neumožňuje rozhodnúť o sťažnosti pre nečinnosť postupom podľa § 55 ods. 5 Tr. por. vo vzťahu ku konaniu o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože
o sťažnosti pre nečinnosť podľa § 55 ods. 3 rozhodne nadriadený súd
- podľa § 55 ods. 5 písm. a/ Tr. por., ak zo strany súdu nedošlo k prieťahom tak, že sťažnosť pre nečinnosť zamietne. Najvyšší súd nemohol rozhodnúť o zamietnutí sťažnosti odsúdeného, pretože k prieťahom došlo (viď vyššie),
- podľa § 55 ods. 5 písm. b/ Tr. por. ak je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená tak, že určí primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu.
Podstatou rozhodnutia (podľa písm. b) je príkaz senátu nadriadeného súdu pre súd nižšieho stupňa na uskutočnenie určitého konania v presne určenej lehote. Opodstatnenosť takéhoto príkazu musí byť daná pasivitou súdu nižšieho stupňa, ktorý ani napriek podanej sťažnosti pre nečinnosť vo veci nekoná.
Z predloženého spisu vyplýva, že predseda senátu už určil termín vykonania verejného zasadnutia, predmetom ktorého bude rozhodnutie o návrhu ods. N. Y. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na 1. februára 2017 a nakoľko určil lehotu, ktorá je v tomto štádiu konania primeraná, najvyšší súd tak nemá o čom rozhodnúť, pretože predseda senátu sťažnosti odsúdeného sám vyhovel (neostal pasívny) formou autoremedúry.
Preto najvyšší súd neurčil primeranú lehotu na určenie termínu verejného zasadnutia v konaní o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného N. Y. z výkonu trestu odňatia slobody.
+ + +
Pokiaľ ide o konanie o návrhu menovaného na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody (§ 411 Tr. poriadku), nebolo možné akceptovať vyjadrenia predsedu senátu a predsedníčky krajského súdu o tom, že odsúdený zobral svoj návrh späť, pretože toto tvrdenie je síce pravdivé, ale vzťahuje sa k návrhu odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody zo 14. marca 2016 (č. l. 1), ktorý bol zobratý späť 1. apríla 2016 (č. l. 6).
Zrejme len nedopatrením došlo k prehliadnutiu nového návrhu odsúdeného N. Y. na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody z 1. augusta 2016 (č. l. 25), o ktorom doposiaľ vôbec nebolo konané. Aj v tomto prípade platí, že o návrhu na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia sa má rozhodnúť najneskôr do 60 dní od jeho doručenia (§ 411 ods. 1 posledná veta Trestného poriadku), čo sa nestalo.
Preto najvyššiemu súdu neostalo iné, len konštatovať prieťahy v konaní o návrhu odsúdeného N. Y. na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody.
So zreteľom na vyššie uvedené bude konajúci predseda senátu povinný určiť v lehote do 10 dní od doručenia tohto uznesenia termín verejného zasadnutia, predmetom ktorého bude rozhodnutie o návrhu odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, avšak samozrejme iba v tom prípade, ak predtým nebude ods. N. Y. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, o čom bude krajský súd rozhodovať 1. februára 2017.
Na základe uvedeného, rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.