UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Piovartsyho v konaní o uznanie cudzieho rozhodnutia prerokoval na neverejnom zasadnutí v Bratislave 29. júna 2016 odvolanie odsúdenej Z. K., rod. C., narodenej XX. A. XXXX v T., trvale bytom U., M. XXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu Schwarzau, Schwarzau/Steifeld, Wechselbundessstrasse 23, Rakúska republika, proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 19. mája 2016, sp. zn. 2Ntc/19/2014, a takto
rozhodol:
Podľa § 518 ods. 4 Trestného poriadku odvolanie odsúdenej Z. K. sa z a m i e t a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 19. mája 2016, sp. zn. 2Ntc/19/2016, podľa § 17 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon“) uznal vo vzťahu k osobe odsúdenej Z. K., rod. C., nar. XX. A. XXXX v T., trvale bytom U., M. XXX/X, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu Schwarzau, Schwarzau/Steifeld, Wechselbundessstrasse 23, Rakúska republika, rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň, zo 4. apríla 2014, sp. zn. 73 Hv 8/14a, právoplatný 4. apríla 2014. Predmetným rozsudkom bola Z. K. uznaná za vinnú zo zločinu závažnej lúpeže podľa § 142 ods. 1, § 143 tretí prípad Rakúskeho Trestného zákonníka na skutkovom základe, že
dňa 28. decembra 2013 vo Viedni spolu so spolupáchateľkou B. S. použili násilie proti osobe S. K. a odcudzili mu hnuteľné veci s tým úmyslom, aby sa ich osvojením neoprávnene obohatili, pričom Z. K. odovzdala B. S. tabletky na spanie, ktorá mu tieto podala (dala užiť) a pri využití jeho tým spôsobeného stavu, kedy bol bezbranný a neschopný prejaviť nezávisle vlastnú vôľu, zobrali si z jeho bytu peňažnú hotovosť vo výške, ktorá sa už nedá určiť, každopádne však sumu 370,00 eur, náramkové hodiny značky Festina v hodnote cca 300,00 eur, mobilný telefón Nokia E 52, čiernu zimnú vetrovku v hodnote cca. 150,00 eur, prenosný počítač (notebook) značky IBM v hodnote cca 200,00 eur, čiernu tašku pre prenosný počítač (notebook) v hodnote 30,00 eur, externý pevný disk značky Medion (1 terrabyte) vhodnote cca. 70,00 eur ako aj parfum „One Million“ v hodnote cca. 110,00 eur a parfum „ Kokorico“ v hodnote cca. 60,00 eur, pričom použitie násilia malo za následok trojnásobné ťažké poškodenie zdravia, menovite ťažké bezvedomie, poškodenie nervov a svalov a pracovnú neschopnosť S. K. trvajúcu dlhšie ako 24 dní.
Za to jej bol uložený podľa § 143 rakúskeho Trestného zákonníka trest odňatia slobody v trvaní 7 1 (sedem a pol) roka nepodmienečne.
Podľa § 17 ods. 1 zákona tento rozsudok sa vykoná na území Slovenskej republiky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona Krajský súd v Nitre zaradil odsúdenú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odsúdená Z. K. (č. l. 78) v zákonnej lehote písomným podaním, v ktorom žiadala slovenský súd, aby prihliadol na tú skutočnosť, že je sluchovo postihnutá. V Rakúsku má lepšie podmienky pre výkon trestu odňatia slobody; zdravotné aj finančné podmienky. Chcela by zostať v Rakúsku aspoň do výkonu jej polovičného trestu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohla odsúdená podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo, pričom zistil, že odvolanie odsúdenej Z. K. nie je dôvodné.
Krajský súd pri uznaní predmetného rozsudku Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň zo 4. apríla 2014, sp. zn. 73 Hv 8/14, postupoval v súlade so zákonom č. 549/2011 Z. z., ktorý upravuje podmienky uznávania a výkon rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a ktorý preberá zásady vyjadrené v rámcovom rozhodnutí Rady Európy č. 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody, alebo iné opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii.
Krajský súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. So závermi súdu prvého stupňa sa odvolací súd plne stotožňuje.
V konaní súdu prvého stupňa boli splnené zákonné podmienky rozhodnutia príslušného krajského súdu, ktorým je podľa § 12 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z.z. Krajský súd v Nitre. Odsúdená Z. K. je štátna občianka Slovenskej republiky, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (U., M. XXX/X), preto sa súhlas odsúdenej osoby na odovzdanie výkonu rozhodnutia do vykonávajúceho členského štátu - Slovenskej republiky s poukazom na čl. 6 bod 2 písm. a/, písm. b/ Rámcového rozhodnutia nevyžaduje.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra v písomnom vyjadrení z 5. mája 2016 uviedol, že súhlasí s tým, aby krajský súd rozhodol o uznaní a výkone cit. rozsudku Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň (č. l. 66).
Skutok odsúdenej, právne kvalifikovaný rozsudkom súdu Rakúskej republiky, Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň zo 4. apríla 2014, sp. zn. 73 Hv /8/14a, ako zločin ťažkej lúpeže podľa § 142 ods. 1, § 143 tretí prípad rakúskeho Trestného zákona (TZ-STGB), je trestným činom zločinom lúpeže podľa § 188 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. f/ Trestného zákona Slovenskej republiky.
Vzhľadom k tomu, že uznaný rozsudok neobsahoval výrok o zaradení odsúdenej do výkonu trestu odňatia slobody, Krajský súd v Nitre v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil Z. K. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestuodňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.
Najvyšší súd konštatuje, že odvolacie námietky odsúdenej Z. K. sú irelevantné. Pri uznaní cudzozemského rozhodnutia nie je možné prihliadať na to, v ktorom štáte chce odsúdená trest vykonávať. Podľa rakúskeho práva neexistuje podmienečné prepustenie výlučne z dôvodu uplynutia času, pričom podľa slovenského práva v zmysle § 66 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, môže súd odsúdenú podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže skutok, ktorý spáchala, je podľa slovenského práva kvalifikovaný ako zločin.
V zmysle § 20 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov štát pôvodu, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré má byť uznané a vykonané vo vykonávajúcom štáte bezodkladne informuje justičný orgán štátu pôvodu a ministerstvo o významných skutočnostiach, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia.
Nakoľko odvolací súd takouto informáciou nedisponuje, rozhodol o odvolaní odsúdeného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.