3Urto/10/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M. a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci odsúdeného R. A. v konaní o uznávaní a výkone rozhodnutia, na neverejnom zasadnutí 22. januára 2020 v Bratislave, o odvolaní odsúdeného R. A. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5Ntc/18/2019 z 21. novembra 2019, takto

rozhodol:

Podľa § 518 ods. 4 Trestného poriadku odvolanie odsúdeného R. A. s a z a m i e t a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Trnave rozsudkom, sp. zn. 5Ntc/18/2019 z 21. novembra 2019 rozhodol tak, že:

- Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zák. č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zák. č. 549/2011 Z. z.") rozsudok Mestského súdu v Brne, sp. zn. 5T/127/2017 z 23. augusta 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Brne, sp. zn. 8To/388/2017 zo 7. novembra 2017, právoplatný dňa 7. novembra 2017, sa uznáva vo výroku o vine a uloženom treste odňatia slobody a vykoná sa na území Slovenskej republiky v časti, ktorým bol občan Slovenskej republiky R. A., nar. X.. G. XXXX v L., trvale bytom Q. W. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Českej republike, uznaný za vinného v bode 1/ z obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 173 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky spolupáchateľstvom podľa § 23 Trestného zákonníka Českej republiky a v bode 2/ z prečinu sprenevery podľa § 206 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky, ktorého sa dopustil tak, že:

- 1/ R. A. spoločne s obvineným R. F., nar. XX. G. XXXX, dňa 19. septembra 2016 v čase okolo 19:30 hod. v Q. na ulici F. XXX, v hoteli K. W. na prízemí v spoločných pánskych priestoroch pre toalety a sprchy, po predchádzajúcej vzájomnej dohode, kedy R. F. za použitia facebookovej komunikácie, pod zámienkou spoločného fajčenia marihuany, vylákal A. N., nar. X. J. XXXX do priestorov spŕch, kde si A. N. sadol spoločne s R. F. na lavicu a začali sa spolu baviť, keď v priebehu rozhovoru do miestnostivošiel R. A., a potom čo A. N. vstal, R. F. ho oboma rukami natlačil do sprchovacieho kúta,kde A. N. zvalil na bok, kľakol na neho, chytil mu obe ruky a znehybnil ho, pričom ho chytil za vlasy a najmenej štyrikrát hodil jeho tvárou o kachličky sprchovacieho kúta s takou intenzitou, že mu spôsobil povrchové poranenie spočívajúce v pohmoždení tváre, poranení hornej pery vpravo hore s tržnou rankou 1 cm, krvácaní z nosa, ktoré si vyžiadalo ošetrenie vo FN Brno, a súčasne R. A. prehľadal batoh A. N., ktorý zostal na lavici, vzal z neho sáček s marihuanou a z peňaženky bankovku v hodnote 500,- Kč, a potom čo R. A. zakričal: „Už to mám!", R. F. pustil A. N. zo zovretia a spoločne s R. A. z miestnosti utiekli,

2/ R. A. dňa 20. septembra 2016 v čase okolo 00:30 hod. v Q. na ul. M., potom čo mu C. N., nar. XX. J. XXXX, dobrovoľne dala svoj čierny látkový batoh zn. Adidas v hodnote 100,- Kč s tým, že je ťažký a on bol ochotný jej batoh odniesť a postrážiť, následne vošli v Q. na ul. M. do bližšie neurčeného ázijského bistra, kde si objednali jedlo, tu C. N. požiadal o zapožičanie mobilného telefónu s tým, že si pôjde pred bistro zavolať, C. N. mu vydala svoj mobilný telefón zn. HUAWEI P8 bielej farby IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 4.450,- Kč so SIM kartou s tel. č. XXX XXX XXX v hodnote 99,- Kč, následne vyšiel pred bistro a potom z miesta odišiel na neznáme miesto s mobilným telefónom i čiernym látkovým batohom obsahujúcim:

-mobilný telefón zn. HUAWEI bielej farby nezisteného IMEI v hodnote 2.500,- Kč,

-mobilný telefón zn. ILIKE čiernej farby nezisteného IMEI v hodnote 2.450,- Kč,

-nabíjačka k mobilnému telefónu v hodnote 100,- Kč,

-fialová látková taška s osobnou hygienou v celkovej hodnote 360,- Kč,

-čierna kožená peňaženka zn. GUESS v hodnote 450,- Kč,

-finančná hotovosť 3.500,- Kč,

-finančná hotovosť 5.404,- Kč,

-občiansky preukaz č. 206 343 (správny poplatok 100,- Kč),

-preukaz poistenca VZP, čím poškodenej C. N. spôsobil škodu v celkovej výške 19.513,- Kč,

za čo mu bol uložený trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a súčasne nariadený výkon zvyšku uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky.

- Podľa § 517 ods. 2 Trestného poriadku a § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bude odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (č. l. 61 - 63 spisu).

Rozsudok bol doručený Krajskej prokuratúre v Trnave 22. novembra 2019 a odsúdenému R. A. 26. novembra 2019 (č. l. 64 spisu).

Proti tomuto rozsudku podal odsúdený R. A. odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že trestný čin spáchal na území Českej republiky, a preto chce vykonávať trest odňatia slobody v Českej republike. Nesúhlasí s prevozom na územie Slovenskej republiky. Odsúdený bol podľa českého právneho poriadku. Vo väznici Břeclav bol pracovne zaradený a môže tak splácať pohľadávky voči Českej republike (č. l. 65 spisu).

Odvolanie odsúdeného bolo doručené na vyjadrenie prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Trnave, ktorý sa do času rozhodovania súdu o podanom odvolaní odsúdeného R. A. nevyjadril.

Odvolanie s trestným spisom bolo 16. decembra 2019 predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „odvolací súd") na rozhodnutie, ktorý na neverejnom zasadnutí 15. januára 2020 preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného je prípustné (§ 306 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 15 ods. 5 zák. č. 549/2011 Z. z.), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné.

Podľa § 29 zák. č. 549/2011 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sapoužije Trestný poriadok.

Podľa § 518 ods. 4 Trestného poriadku proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí odvolanie zamietne ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či sa cudzie rozhodnutie uznáva alebo neuznáva.

Podľa § 15 ods. 5 zák. č. 549/2011 Z. z. proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený alebo prokurátor. Odvolaním nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané v inom členskom štáte. Odvolanie má odkladný účinok.

Zo spisu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5Ntc/18/2019 vyplýva, že Mestský súd v Brne dňa 13. septembra 209 zaslal Krajskému súdu v Trnave podľa článku 4 Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach, ktoré ukladajú trest odňatia slobody alebo opatrenia so zbavením osobnej slobody, za účelom ich výkonu v Európskej únii, osvedčenie a rozsudok Mestského súdu v Brne, sp. zn. 5T/127/2017 z 23. augusta 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Brne, sp. zn. 8To/388/2017 zo 7. novembra 2017 (Česká republika), týkajúci sa odsúdeného R. A., nar. X. G. XXXX v L., občana Slovenskej republiky, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Českej republike.

Krajský súd v Trnave si podľa § 15 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z. vyžiadal od krajskej prokuratúry vyjadrenie. Vo vyjadrení z 29. októbra 2019 vyslovila súhlas s uznaním a výkonom rozhodnutí Českej republiky ohľadne odsúdeného R. A. (č. l. 50 spisu).

V napadnutom rozsudku sa krajský súd dôsledne vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami potrebnými pri uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia. Pri preskúmaní osvedčení a rozhodnutí súdov Českej republiky súd nezistil dôvody na odmietnutie ich uznania a výkonu. V súlade so zákonom rozhodol aj o spôsobe neprerušeného výkonu trestu odňatia slobody, keď odsúdeného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pričom v tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje (strana 4-5 odôvodnenia rozhodnutia).

V danom štádiu konania bola splnená podmienka, že dĺžka trestnej sankcie, ktorá má byť vykonaná, nie je kratšia ako šesť mesiacov (osvedčenie doručené dňa 24. septembra 2019 - koniec výkonu trestu odňatia slobody 17. marca 2021).

Odsúdený opakovane v priebehu konania o uznaní a výkone rozhodnutia, ktorým bola uložená trestná sankcia spojená s odňatím slobody, rovnako ako v podanom odvolaní uvádzal, že nesúhlasí s výkonom uloženého trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky, hoci sa jeho súhlas vyžaduje. Táto námietka odsúdeného, na ktorej je podané odvolanie odsúdeného založené, je však nedôvodná.

Podľa § 6 ods. 3 písm. a) zák. č. 549/2011 Z. z. súd, ktorý vydal rozhodnutie podľa odseku 1, môže odovzdať výkon rozhodnutia do členského štátu len so súhlasom odsúdeného; súhlas odsúdeného sa nevyžaduje, ak sa odovzdáva výkon rozhodnutia do členského štátu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b).

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zák. č. 549/2011 Z. z. súd môže odovzdať do iného členského štátu výkon rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o uložení trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody, ak sa odsúdený nachádza na území Slovenskej republiky alebo tohto členského štátu, a odsúdený je štátnym občanom tohto členského štátu a má v ňom obvyklý pobyt.

Odvolací súd zo spisu zistil, že odsúdený R. A. ako štátny občan Slovenskej republiky sa narodil v Malackách a má trvalé bydlisko v P. - Q. W., Slovenská republika (dátum prihlásenia: od 3. novembra2010), čo zodpovedá podľa názoru súdu obvyklému pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 6 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, ktoré doposiaľ nebolo ani zrušené (č. l. 32 spisu). Odsúdený má preto obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, čo je zrejmé z osvedčenia, ale aj z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľstva Slovenskej republiky. Opodstatnene preto krajský súd dospel k záveru, že súhlas odsúdeného v zmysle § 6 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 6 ods. 1 písm. a) zák. č. 549/2011 Z. z. sa nevyžaduje, keďže ako štátny občan Slovenskej republiky má zároveň trvalý (obvyklý) pobyt na tomto území.

Podľa § 518 ods. 1 Trestného poriadku návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia predkladá ministerstvo spravodlivosti súdu, ktorý rozhoduje po písomnom vyjadrení prokurátora na neverejnom zasadnutí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že krajský súd rešpektoval všetky zákonné ustanovenia zák. č. 549/2011 Z. z. upravujúce postup pri rozhodovaní o uznaní a výkone právoplatného rozhodnutia cudzieho štátu pôvodu, ktorými bol uložený trest odňatia slobody. Reagujúc preto na odvolanie odsúdeného v tom smere, že konanie sa v podstate vedie "bez vedomia (súhlasu) odsúdeného", Najvyšší súd Slovenskej republiky ešte pripomína, že zákon odsúdenému nepriznáva právo zúčastniť sa konania o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia pred krajským súdom, ktorý rozhoduje na neverejnom zasadnutí (§ 518 ods. 1 Trestného poriadku). Konanie pred krajským súdom bolo vykonané preto v súlade so zákonom a k porušeniu práv odsúdeného v tomto smere nijakým spôsobom nedošlo.

Podľa § 518 ods. 4 Trestného poriadku druhá veta odvolací súd na neverejnom zasadnutí odvolanie zamietne ak zistí, že nie je dôvodné. So zreteľom na uvedené rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.