UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 18. januára 2017, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej v konaní o uznávaní a výkone cudzieho rozhodnutia, o odvolaní odsúdeného Z. K., proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. októbra 2016, sp. zn. 3 Ntc 6/2016, takto
rozhodol:
Podľa § 518 ods. 4 Trestného poriadku odvolanie odsúdeného Z. K. s a z a m i e t a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 19. októbra 2016, sp. zn. 3 Ntc 6/2016, podľa § 17 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) rozhodol, že uznáva rozsudok Krajského súdu Koper, Slovinská republika, sp. zn. 1 K 34747/2010 zo dňa 29. januára 2016, právoplatný dňa 29. januára 2016, ktorým bol občan Slovenskej republiky Z. K., nar. XX. B. XXXX v W. S., trvale bytom P. č. XXX, okres I., Slovenská republika, uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa § 213 ods. 1, 3 Trestného zákona Slovinskej republiky a z trestného činu lúpeže podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona Slovinskej republiky, ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe, že:
1) dňa 08. októbra 2008 Z. K. a R. W., v izbe číslo XX Hotela H. v H., v spolupáchateľstve, vo chvíli, keď R. W. poškodenú J. P. odsotil na posteľ, lepiacou páskou jej prelepil ústa, zviazal ruky a nohy a priložil jej hlaveň revolveru na spánky, vstúpil do izby a bezbrannej poškodenej pritlačil na tvár kus odevu a potom ju spolu so Z. K. odniesli do kúpeľne. V izbe jej odcudzili peňaženku s dokumentmi, 800 Eur a 60 HRK v hotovosti, dva prstene a 6 mobilných telefónov, čím jej spôsobili škodu 2.000 Eur;
2) dňa 09. októbra 2008 Z. K. v izbe, ktorú mala prenajatú poškodená U. U. U. na P. ceste XX W., menovanú chytil ľavou rukou okolo hrdla a dlaňou jej zatvoril ústa, pravou rukou jej priložil hlaveň revolveru na spánky, po tom ako jej pohrozil ju potkol a na zemi s ňou zápasil, na to jej vzal kabelku s peňaženkou kde mala 220 Eur v hotovosti, dokumenty a dva mobilné telefóny, čím jej spôsobil škodu700 Eur.
Za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 11 (jedenásť) mesiacov. Krajský súd v Banskej Bystrici v napadnutom rozsudku vyslovil, že tento rozsudok slovinského súdu uznáva a trest sa vykoná na území Slovenskej republiky, pričom odsúdený Z. K. trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 11 (jedenásť) mesiacov vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože sú splnené podmienky pre jeho zaradenie v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odsúdený Z. K. prostredníctvom obhajcu. Podstata dôvodov odvolania spočívala v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje obhajoba za neúplné a nezákonné, nakoľko súd nerozhodol o započítaní väzby podľa § 14 zákona, ako aj väzby vykonanej v Slovinskej republike, ako aj doby prevozu do dĺžky trestu, ktorý sa má vykonať. Podľa ust. § 18 ods. 2 zákona, totiž súd má povinnosť po odovzdaní odsúdeného na území Slovenskej republiky rozhodnúť aj o započítaní väzby podľa § 14, ako aj väzby už započítanej a trestu už vykonaného v inom členskom štáte, na ktorý sa vzťahuje rozhodnutie a tiež doby prevozu do dĺžky trestu, ktorý má byť vykonaný. Pokiaľ by prvostupňový súd vyššie uvedené obmedzenie osobnej slobody odsúdeného zohľadnil, musel by konštatovať výkon trestu na území Slovenskej republiky v nižšej výmere, než to konštatuje v napadnutom rozsudku. V závere odvolania navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného Z. K. nie je dôvodné.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol na základe riadne zisteného skutkového stavu veci a v plnom súlade so zákonom, pričom odvolací súd sa stotožnil aj s právnou argumentáciou uvedenou v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.
K odvolacím námietkam odsúdeného možno len uviesť, že boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky vyhodnotené ako nedôvodné, nakoľko rozhodnutie súdu o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia má svoj presný procesný postup a vyžaduje splnenie prísnych, dokonca taxatívne vymenovaných materiálnych podmienok uvedených v zákone č. 549/2011 Z. z. z 2. decembra 2011, účinného od 1. februára 2012, ktorým sa súd prvého stupňa riadil, konkrétne ustanovenia zákona rešpektoval a zákonom požadované úkony vykonal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v danej veci ako súd odvolací len dodáva, že citovaný zákon ustanovuje pravidlá, podľa ktorých iný členský štát než členský štát, v ktorom bola dotknutá osoba odsúdená, uznáva a vykonáva rozsudky na svojom území. Súčasne platí, že vo vzťahu k všeobecnej procesnej úprave (Trestný poriadok) ide o špeciálnu právnu úpravu, a teda aplikácia tohto zákona predpokladá subsidiárne použitie Trestného poriadku.
K odvolaciemu dôvodu odsúdeného je potrebné uviesť nasledovné: Citácia § 14 zákona č. 549/2011 uvedeného v odvolaní, sa vzťahuje na prípad, kedy príslušný krajský súd, v danom prípade Krajský súd v Banskej Bystrici, by mohol kedykoľvek po doručení rozhodnutia s osvedčením a do nariadenia výkonu uznaného rozhodnutia rozhodnúť o vzatí odsúdeného K. do väzby. Odsúdený sa však nachádza na slobode, na adrese V. B. L., V. XX, ubytovňa U., kde si naposledy prevzal zásielku od súdu. Tento argument obhajoby je preto nejasný.
Pokiaľ ide o argumentáciu k § 18 ods. 2 citovaného zákona, najvyšší súd uvádza, že prioritu má § 18 ods. 1, podľa ktorého: „Súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody."
Z uvedeného vyplýva, že prvým krokom v rámci uznávacieho konania je uznať alebo neuznať cudzierozhodnutie. V tomto štádiu konania sa momentálne nachádza odsúdený. Až po právoplatnom uznaní a výkone rozhodnutia (t. j. týmto rozhodnutím najvyššieho súdu), nastúpi druhá fáza konania, kedy súd rozhodne o započítaní väzby podľa § 14, ako aj väzby už započítanej a trestu už vykonaného v inom členskom štáte, na ktorý sa vzťahuje rozhodnutie a tiež doby prevozu do dĺžky trestu, ktorý má byť vykonaný. V danom prípade, Krajský súd v Banskej Bystrici je vecne a miestne príslušným súdom, ktorý bude konať (v rámci porozsudkovej agendy) o započítaní všetkých obmedzení osobnej slobody odsúdeného, týkajúceho sa danej trestnej veci.
Odsúdený Z. K. je občanom Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky má i trvalé bydlisko, správne a v súlade so zákonom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, keď uznal rozsudok Krajského súdu Koper, Slovinská republika, a zároveň vyslovil, že odsúdený trest vykoná na území Slovenskej republiky.
Ako je už vyššie konštatované, keďže aplikácia zákona predpokladá subsidiárne použitie vnútroštátneho predpisu, správne a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., Krajský súd v Banskej Bystrici zaradil odsúdeného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
V závere ešte najvyšší súd konštatuje, že návrh obhajoby, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vrátený súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, nie je možné, nakoľko platný a účinný Trestný poriadok v ustanovení § 518 ods. 4 s takýmto postupom neráta.
Z pohľadu vyššie uvedeného sú odvolacie námietky odsúdeného Z. K. irelevantné, a ako také ich odvolací súd nemohol akceptovať. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odsúdeného Z. K. zamietol ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.