3 Tošs 12/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kanderu a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 20. mája 2009 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenému M.
M. a spol. pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4
písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a iné, o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a o sťažnosti obvineného M. M. proti uzneseniu
sudkyne pre prípravné konanie Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo
dňa 4. mája 2009, sp. zn. Tp 9/2009, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obvineného M. M.
s a z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e :
Obvinení M. M., V. H. a T. Ď. sú trestne stíhaní pre zločin poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu
so zločinom založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.
a ďalšie trestné činy, pre ktoré boli voči nim postupne vznášané obvinenia.
Obvinení boli vzatí do väzby z dôvodov § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. dňom
27. septembra 2008.
Uznesením sudkyne pre prípravné konanie Špeciálneho súdu v Pezinku zo dňa
17. marca 2009, sp. zn. Tp 9/2009, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 26. marca 2009, sp. zn. 3 Tošs 6/2009, bola predĺžená lehota trvania ich
väzby do 27. septembra 2009.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
dňa 17. apríla 2009 pod č. k. VII/2 Gv 9/09-89 podal návrh na rozhodnutie o zmene dôvodov
väzby u obvinených M. M., V. H. a T. Ď., a to v podstate s odôvodnením, že menovaným za trestnú činnosť, pre ktorú sú trestne stíhaní, hrozí uloženie vysokých trestov, a teda sú dané
dôvody väzby aj podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
Podaním doručeným súdu dňa 24. apríla 2009 podal obvinený M. M. žiadosť
o prepustenie z väzby na slobodu.
Uznesením sudkyne pre prípravné konanie Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko
Banská Bystrica zo dňa 4. mája 2009, sp. zn. Tp 9/2009, podľa § 79 ods. 2 Tr. por. bol návrh
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby zamietnutý (v bode I.) a súčasne bola zamietnutá
aj žiadosť obvineného M. M. o prepustenie z väzby (v bode II.), keď dospela k záveru, že
dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. u neho i naďalej trvajú, pretože
dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, pre ktorú je trestne stíhaný, aj naďalej
trvá. Pokiaľ ide o väzobné dôvody k žiadnej zmene nedošlo a zákonné dôvody na rozšírenie
dôvodov väzby aj podľa písmena a/ § 71 ods. 1 Tr. por. dané nie sú.
V zákonnej lehote určenej v § 187 ods. l Tr. por. podali proti tomuto uzneseniu
sťažnosť prokurátor ako aj obvinený M. M..
V odôvodnení sťažnosti prokurátor uviedol, že v danom prípade niet žiadnych
pochybností, že obvineným hrozí vysoký trest. S odôvodnením sudkyne, že nebolo
preukázané, že by sa obvinení správali spôsobom, ktorý predpokladá ustanovenie § 71 ods. 1
písm. a/ Tr. por., sa nestotožnil. Prezentoval názor, že pre rozhodnutie o väzbe z hľadiska
citovaného ustanovenia Trestného poriadku nie je potrebné preukázať reálny pokus ujsť alebo
sa ukrývať pred trestným stíhaním alebo trestom. Sudkyňa dostatočne neposúdila okolnosti
prípadu, najmä rozsah a povahu stíhanej trestnej činnosti, spôsob a motív jej páchania, dĺžku
doby, po ktorú malo dochádzať k jej páchaniu ako aj, že obvinení mali konať v rámci
zločineckej skupiny. V kontexte s týmito okolnosťami je nepochybné, že obvineným uloženie
vysokých trestov reálne hrozí a táto skutočnosť zakladá dôvodnú obavu, že by ušli alebo
sa skrývali, aby sa hroziacej sankcii vyhli.
Preto prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 ods. 1
písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie v časti výroku pod bodom I. zrušil a aby rozhodol tak,
že u všetkých troch obvinených sú dané dôvody väzby aj podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
Obvinený M. M. na odôvodnenie svojej sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje
so stanoviskom sudkyne pre prípravné konanie, pretože táto postupovala pri rozhodovaní
nedôsledne a v konečnom dôsledku porušila jeho práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vyjadril názor, že Špeciálny súd svojim
uznesením odignoroval jeho právnu argumentáciu, rozhodnutie odôvodnil formalisticky, čím
porušil jeho právo na odôvodnenie ako aj právo na prepustenie z väzby.
Vo svojom písomnom vyjadrení k sťažnosti prokurátora uviedol, že rozhodnutie
sudkyne Špeciálneho súdu, keď neakceptovala dôvody prokurátora na zmenu dôvodov väzby,
považuje za správne, keďže tento žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce útekovú väzbu
neuviedol. Poukázal tiež na to, že v minulosti on sám už preukázal, že po prepustení z väzby,
pri hrozbe doživotného trestu, sa na všetky úkony trestného konania riadne dostavoval.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti prokurátora
a obvineného podľa § 192 ods. l Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého
uznesenia v bodoch I. a II., ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sudkyňa
pre prípravné konanie Špeciálneho súdu rozhodla v predmetnej veci správne a v súlade
so zákonom.
Aj podľa názoru najvyššieho súdu dôvody väzby u obvinených M. M., V. H. a T. Ď.
podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. v danom štádiu trestného konania i naďalej trvajú,
avšak nie je daný zákonný dôvod na rozšírenie dôvodov ich väzby aj o väzbu tzv. útekovú
podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por., tak ako to navrhoval prokurátor Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. V tomto smere odvolací súd v
celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa plne stotožnil.
Nad rámec právnej argumentácie uvedenej v napadnutom rozhodnutí k časti jeho
výroku v bode I. najvyšší súd dodáva, že aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva
vedie k zdržanlivosti pri odôvodňovaní útekovej väzby iba samotnou hrozbou vysokým
trestom. Tento súd konštatoval (vo veci Rochlinová proti Rusku), že napriek tomu,
že akceptuje závažnosť hroziacej sankcie u veľmi závažných trestných činov ako prvku zvyšujúceho pravdepodobnosť, že sa páchateľ na slobode bude snažiť vyhnúť stíhaniu,
napriek tomu nemôže závažnosť stíhaného konania sama osebe ospravedlniť dlhšie držanie
vo väzbe. Inak povedané úteková väzba podľa § 71 ods. l písm. a/ Tr. por. je relevantná iba
za splnenia ďalších podmienok, a to existenciou konkrétnych skutočností odôvodňujúcich
dôvodnú obavu, že obvinený ujde alebo sa bude skrývať. Hrozba vysokého trestu sama osebe,
bez splnenie týchto ďalších podmienok, nepostačuje.
Odvolací súd zistil, že pri rozhodovaní o žiadosti obvineného M. M.
v predmetnom prípade (bod II. napadnutého uznesenia) boli dodržané všetky formálno-
procesné podmienky a rovnako aj z vecného hľadiska sú u neho splnené všetky zákonné
podmienky na ďalšie trvanie jeho väzby, tak ako to bolo konštatované a podrobne
odôvodnené už aj v predchádzajúcich rozhodnutiach Okresného súdu v Trenčíne (zo dňa
1. októbra 2008, sp.zn. 0 Tp 72/2008), Krajského súdu v Trenčíne (zo dňa 30. októbra 2008,
sp.zn. 6 Tpo 98/08), Špeciálneho súdu v Pezinku (zo dňa 17. marca 2009, sp. zn. Tp 9/2009)
a tiež aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (zo dňa 26. marca 2009, sp. zn.
3 Toš 6/2009).
Doposiaľ vykonané dokazovanie poukazuje na dôvodné podozrenie, že obvinený
M. M. sa zúčastňoval na organizovaní a páchaní závažnej, rozsiahlej trestnej činnosti
súvisiacej s úmyselným poškodzovaním cudzieho majetku s cieľom získania vplyvu,
spôsobovania strachu a získavania neoprávnených výhod u osôb, ktoré sa vzopreli jeho
neodôvodneným požiadavkám.
Konkrétne okolnosti, ktoré odôvodňujú existenciu dôvodov ďalšieho trvania väzby
menovaného obvineného podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. spočívajú nie len v charaktere,
spôsobe a rozsahu trestnej činnosti, zo spáchania ktorej je dôvodne podozrivý, ale vyplývajú
aj z obsahu výpovedí viacerých svedkov – poškodených. Jedná sa o trestnú činnosť,
zo spáchania ktorej je podozrivých viacero osôb, vyšetrovanie ktorej si nepochybne vyžiada
ešte ďalšie rozsiahle a časovo náročné dokazovanie. Preto dôvodná obava z možného
kolúzneho konania obvineného je plne opodstatnená aj v tomto štádiu trestného konania.
S poukazom na charakter trestnej činnosti, pre ktorú bolo začaté trestné stíhanie ako
aj jej vecný i časový rozsah a s poukazom aj na predchádzajúci život obvineného,
sa na dôvodnosti ďalšieho trvania jeho väzby aj podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nič
nezmenilo.
Sťažnostné námietky obvineného vo vzťahu k procesnému postupu sudkyne
pre prípravné konanie Špeciálneho súdu, nie je možné akceptovať. Odvolací súd pripomína
tiež, že dosiaľ vykonané dokazovanie v predmetnej trestnej veci dáva dostatočné podklady
pre vyslovenie odôvodnenosti podozrenia obvineného zo spáchania predmetnej trestnej
činnosti.
Preto správne a v súlade so zákonom bolo rozhodnutie sudkyne pre prípravné konanie
Špeciálneho súdu, keď táto konštatovala existenciu, resp. ďalšie trvanie väzobných dôvodov
u obvineného M. M., tak ako to uviedla v napadnutom uznesení.
Najvyšší súd nezistil ani žiadne také prieťahy v doterajšom konaní, ktoré
by odôvodňovali konštatovanie, že doba, ktorá uplynula od vzatia obvineného do väzby,
je neproporcionálna vecnej i formálnej obťažnosti veci. Z obsahu trestného spisu je zrejmé,
že vyšetrovanie prebieha plynulo a sústredene.
Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ako
aj sťažnosť obvineného M. M. nepovažoval za dôvodné, a preto ich podľa § 193 ods. l písm.
c/ Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 20. mája 2009
JUDr. Jozef K a n d e r a, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš
Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková