N a j v y s š í s ú d
3 Tošs 1/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kanderu a členov senátu JUDr. Milana Karabína a JUDr. Pavla Farkaša, v trestnej veci obvineného O L, pre trestný čin zalo-ženia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. januára 2008 v Bratislave, prerokoval sťažnosť obvineného, proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, z 11. januára 2008, sp. zn. BB – Tp 43/07 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného O L sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Uznesením z 11. januára 2008, sp. zn. BB – Tp 43/07, sudca pre prípravné konanie Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, podľa § 76 ods. 2 Tr. por. predĺžil lehotu trvania väzby obvineného O L do 25. júla 2008. Zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. b/, písm. c/, § 81 ods. 2 Tr. por. neprijal písomný sľub a dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným, neprijal peňažnú záruku a zamietol žiadosť obvineného o prepustenie z väzby.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obvinený O L V písomných dôvodoch sťažnosti podanej prostredníctvom obhajkyne uviedol, že v jeho prípade neexistujú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvod-ňovali obavu, že na slobode sa bude vyhýbať trestnému stíhaniu. Okolnosť, že je ukrajinským štátnym príslušníkom nemôže byť sama o sebe takouto skutočnosťou. Pred jeho zadržaním chodil niekoľko rokov na Slovensko obchodne a nedopúšťal sa žiadnej trestnej činnosti. Takisto neexistuje žiaden dôkaz, že by obvinený mal v úmysle ovplyvňovať svedkov alebo spoluobvinených. Väzba je jeden z najťažších zásahov do občianskych práv a slobôd a je preto potrebné vždy podrobne skúmať, či existujú konkrétne skutočnosti, odôvodňujúce jej trvanie. Pritom podmienky na pre- dĺženie trvania väzby sa musia skúmať oveľa prísnejšie. V jeho prípade sú v konaní prieťahy, nevykonávajú sa žiadne procesné úkony a spojením jeho žiadosti o pre- pustenie z väzby s návrhom prokurátora na predĺženie lehoty väzby došlo k ďalšiemu neodôvodnenému prieťahu v konaní, pretože on svoju žiadosť podal ešte v novem- bri 2007. Poukázal na skutočnosť, že výpovede utajených svedkov sú nedôve- ryhodné a žiadne iné dôkazy voči jeho osobe neexistujú. Podľa jeho názoru boli výpovede týchto svedkov políciou manipulované. Na podporu týchto tvrdení založila obhajkyňa do spisu preklady výpovedí M S a V K a M K, z ktorých má vyplývať, že obvinený L nemá nič spoločné s prevádzačstvom osôb na Slovensko z Ukrajiny. Obvinený navrhol, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie špeciálneho súdu a rozhodol o jeho prepustení na slobodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 Tr. por. preskúmal správnosť napadnutých výrokov uznesenia ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že sudca pre prípravné konanie sa vo svojom uznesení podrobne zaoberal dôvodmi väzby obvineného O L, ponúknutým písomným sľubom, peňažnou zárukou, ako aj podmienkami predĺženia lehoty trvania väzby. Na dôvody tohto uznesenia poukazuje najvyšší súd v celom rozsahu a k sťažnostným námietkam dodáva:
Nie je pravdou, že vo veci vznikli nedôvodné prieťahy, keď sa nevykonávajú dôkazy ohľadne obvineného. Celkovo je stíhaných trinásť osôb, ohľadne ktorých sa vykonávajú dôkazy a tieto navzájom súvisia. Žiadosť o prepustenie z väzby bola doručená prokurátorovi dňa 3. decembra 2007 a dňa 17. decembra 2007 bola táto žiadosť aj s návrhom na predĺženie lehoty trvania väzby predložená sudcovi pre prípravné konanie. Na tomto postupe orgánov prokuratúra nie je nič protizákonné ani mimoriadne. Naopak, spojením rozhodovania o týchto otázkach, ktoré spolu úzko súvisia došlo k procesnému urýchleniu konania, čo nepochybne orgány konajúce vo veci (vrátane sudcu) mali na mysli.
Čo sa týka spochybňovania výpovedí utajených svedkov, tak pochybnosti o ich výpovediach boli už v prípravnom konaní odstraňované a dôvodnosť podozre- nia zo spáchania stíhanej trestnej činnosti pretrváva. Najvyššiemu súdu v tomto štádiu trestného stíhania neprináleží posudzovať vykonané dokazovanie z hľadiska preukázania viny obvineného. Z tohto pohľadu je potrebné hodnotiť aj do spisu založené výpovede, resp. vyhlásenia svedkov, ktoré majú preukazovať nevinu obvi- neného. Až po vykonaní týchto dôkazov procesným spôsobom rozhodnú orgány prípravného konania, resp. súd v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi o ich relevantnosti.
Čo sa týka dôvodnosti väzby, tak najvyšší súd poukazuje na svoje pred- chádzajúce rozhodnutie v tejto veci z 22. októbra 2007, sp. zn. 3 Tošs 20/2007, a tiež na dôvody napadnutého uznesenia. Dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. trvajú u obvineného aj v tomto štádiu trestného konania a taktiež neprichádza do úvahy ani jeho prepustenie na slobodu s použitím inštitútov písom- ného sľubu, resp. peňažnej záruky. Je pravdou, že samotná skutočnosť, že obvinený je cudzím štátnym príslušníkom nemôže byť dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Je však potrebné vziať do úvahy aj kontext s charakterom trestnej činnosti, za ktorú je obvinený stíhaný (trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods. 1 Tr. zák. a trestný čin založenia, zosnovania a podpo- rovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006) a preto obava z vyhýbania sa trestnému stíhaniu odchodom do zahraničia je na mieste.
Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že sťažnosť obvineného O L nie je dôvodná a preto ju zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave, 24. januára 2008
JUDr. Jozef K a n d e r a, v.r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: