3 Toš 8/2008

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. J. Kanderu a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti

obžalovanému J. T.   pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

prerokoval na verejnom zasadnutí konanom 24. septembra 2009 v Bratislave odvolanie

obžalovaného J. T. proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku, pracoviska v Banskej Bystrici

zo 14. júla 2008, sp. zn. BB-4Tš 37/2006, a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného J. T. s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Špeciálny súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica vyššie citovaným rozsudkom

uznal obžalovaného J. T. za vinného z pokračovacieho prečinu podplácania podľa § 333

ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1) dňa 16. apríla 2006 v čase okolo 10.45 hod. v obci D., pri evanjelickom kostole,

po tom ako bol zastavený a kontrolovaný príslušníkom Policajného zboru

nstržm. A. P., ktorý vykonal v zmysle ustanovení § 23 zák. č. 171/1993 Z. z.

o Policajnom zbore jeho prehliadku ako vodiča osobného motorového vozidla zn.

Škoda Octavia, zelenej farby, ev. č. S., v ktorom v zadnom batožinovom priestore

prevážal 4 ks LCD televízorov zn. Samsung, striebornej farby s uhlopriečkou 55 cm,

bez výrobného čísla, ktoré mali pochádzať z trestnej činnosti, ponúkol a dal nstržm. A. P. ako úplatok finančné prostriedky v celkovej výške 2 000 Sk s tým,

že položil 2 ks bankoviek nominálnej hodnoty 1 000 Sk na predné sedadlo spolujazdca

do služobného motorového vozidla polície zn. Lada Niva so slovami „nedalo by sa nejako dohodnúť“ za to, že ho nechá odísť, čím by tento príslušník Policajného

zboru porušil svoje povinnosti tým, že nebude plniť úlohy Policajného zboru a nesplní si povinnosti policajta pri vykonávaní služobného zákroku,

2) dňa 16. apríla 2006 v čase okolo 12.00 hod. v budove Obvodného oddelenia

Policajného zboru R., v priestoroch stálej služby po tom, ako príslušníci Policajného

zboru nstržm. A. P. a nstržm. J. M. spisovali zápisnicu o podaní vysvetlenia podľa

§ 17 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, ponúkol im so slovami „nedalo

by sa nejako inak normálne dohodnúť“ 2 ks LCD televízorov zn. Samsung, striebornej

farby s uhlopriečkou 55 cm, bez výrobného čísla za to, že demontážou

elektrosúčiastok znemožnia identifikáciu pôvodu a výrobcu zaistených 4 ks LCD

televízorov zn. Samsung, striebornej farby s uhlopriečkou 55 cm, bez výrobného čísla,

ktoré mali pochádzať z trestnej činnosti.

Za to bol obžalovanému J. T. uložený podľa § 333 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody

vo výmere 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie obžalovaný J. T.. Zahlásil ho do zápisnice

o hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku, avšak písomne ho neodôvodnil ani

po predložení veci odvolaciemu súdu. Z jeho vyjadrenia i konečného návrhu jeho obhajcu

na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu vyplýva, že namieta výrok o vine napadnutého rozsudku s tvrdením, že niečo také, čo sa mu kladie za vinu, že mal ponúkať úplatok, sa vôbec

nestalo a napadá i konanie, ktoré mu predchádzalo, keď podľa vyjadrenia obhajcu

obžalovaného aj pre množstvo chýb v konaní polície nie je možné preukázať vinu

obžalovaného a je treba rozhodnúť v prospech obžalovaného, aby sa neublížilo nevinnému.

Preto navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a on oslobodený spod obžaloby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie

ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného

J. T. nie je dôvodné.

Pre úplnosť treba dodať, že v predchádzajúcom štádiu konania bol obžalovaný J. T.

podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre predmetné dva skutky

kvalifikované obžalobou ako pokračovací prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2

písm. b/ Tr. zák. Na základe odvolania prokurátora bol pôvodný rozsudok Špeciálneho súdu, sp. zn. BB 4 Tš 37/06, zo 16. apríla 2006 zrušený a vec vrátená Špeciálnemu súdu,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom uznesení, sp. zn.

3 Toš 6/2007, zo 14. decembra 2007 konštatoval, že zo samotnej skutočnosti, že svedkovia

A. P. a J. M. nepostupovali v súlade s internými predpismi po prípadnom ponúknutí úplatku

ešte neznamená, že možno bez ďalšieho urobiť záver o nevierohodnosti ich výpovedí. Bolo

poukázané na to, že policajt, svedok A. P. urobil v deň skutku 16. apríla 2006 záznam,

v ktorom oznámil ponúknutie úplatku zo strany obžalovaného z dôvodov, ktoré sú obsiahnuté

v skutkovej vete obžaloby. Z tohto záznamu a z výpovede menovaného svedka vyplýva,

že zastavoval vozidlo, ktoré viedol obžalovaný, na základe operatívnej informácie,

že konkrétne toto vozidlo má prevážať LCD televízory pochádzajúce z trestnej činnosti. Tie

sa aj skutočne našli.

Dodať treba, že sa skutočne potvrdilo, že súčiastky týchto televízorov boli odcudzené

z poškodenej organizácie. Preukázalo sa, ktoré z nich, kedy boli vyrobené. Ako sa však

po nariadenom doplnení dokazovania prvostupňovým súdom preverilo, nepodarilo sa zistiť,

kto tieto súčiastky z firmy S. odcudzil.

K odvolacej námietke obžalovaného, že sa nestalo to, že by bol ponúkal úplatok treba

uviesť, že niet žiadneho logického a rozumného dôvodu neveriť svedkom P. a M., najmä ak skutočnosti, o ktorých vypovedali, resp. o ktorých svedok P. spísal záznam,

sa potvrdzovali ďalšími dôkazmi a naopak, ako nepravdivé sa na základe toho ukazovali

vyjadrenia obžalovaného, za akých okolností on len pomáhal previesť nejaké veci svedkovi

D. A.. Z dokazovania vyplýva, že obžalovaného nepoznali. Nemohli by preto sami od seba

uvádzať také skutočnosti týkajúce sa predmetnej veci o tom, ako chcel obžalovaný

dokladovať, že televízory nepochádzajú z trestnej činnosti, že sú zo záložne, ktorú

prevádzkovala jeho manželka a chcel vyhotoviť zmluvu o prevode ich vlastníctva a ani

si nemohli vymyslieť, čo obžalovaný uvádzal, že bol policajtom. Totiž aj výsluchom

obžalovaného bolo potvrdené, že svedkovia P. a M. ho nepoznali a na tom nemení nič to,

že si mohli overiť, či bol, alebo nebol príslušníkom Policajného zboru. Menovaní svedkovia

vypovedali o tom, čo sa stalo predtým, ako sa overovala totožnosť obžalovaného, resp. počas

podávania vysvetlenia k prevozu televízorov.

Z výpovede svedka Mgr. J. V., riaditeľa OO PZ R., je zrejmé, že po skutku, ktorý sa stal v nedeľu (16. apríla 2006) hneď v prvý deň v pondelok, ako nastúpil do služby, alebo

druhý deň v utorok preberal písomnosti dotýkajúce sa predmetnej udalosti a on vyrozumel

Úrad boja proti korupcii. Teda aj keď hneď svedkovia neinformovali operačného dôstojníka,

svedok P. spísal hneď o tom, čo je predmetom žalovaného skutku, úradný záznam a predložil

ho svojmu nadriadenému a ten zariadil postúpenie veci Úradu boja proti korupcii.

O podstatných okolnostiach prípadu, pokiaľ sa týka podplácania zo strany

obžalovaného, vypovedali uvedení svedkovia zhodne, bez rozporov, ktoré by spochybňovali

ich výpovede a ako už bolo uvedené, iba to že hneď túto skutočnosť neoznámili telefonicky,

rádiostanicou alebo iným vhodným spôsobom operačnému dôstojníkovi, ešte neznamená,

že ich výpovede sú nepravdivé. Najvyšší súd Slovenskej republiky nevidí dôvod, prečo

by svedkovia krivo obviňovali obžalovaného. Preto uzavrel, že výrok napadnutého rozsudku

o vine obžalovaného je správny, zodpovedajúci vykonanému dokazovaniu a právna

kvalifikácia skutku zodpovedá zákonu. V tejto časti odvolací súd poukazuje na priliehavé

odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Čo sa týka výroku o treste treba poznamenať, že sprísnenie trestu, vzhľadom

na absenciu odvolania prokurátora, neprichádzalo do úvahy. Možno sa však stotožniť s názorom prvostupňového súdu, že z dôvodov, ktoré uvádza v napadnutom rozsudku, možno

očakávať, že uložený podmienečný trest odňatia slobody u obžalovaného splní svoj účel.

Keďže odvolací súd nezistil pochybenie v rozhodnutí prvostupňového súdu, odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. septembra 2009

JUDr. Milana K a r a b í n, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová