N a j v y š š í   s ú d  

3 Tost 9/2015

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Aleny Šiškovej

na neverejnom zasadnutí   v Bratislave 6. mája 2015, o sťažnosti odsúdeného P.   B.   proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 26. februára 2015, sp. zn. 3Ntok 1/2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného P. B.

sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 26. februára 2015, sp. zn. 3 Ntok 1/2015, podľa

§ 399 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku návrh odsúdeného P. B. na povolenie obnovy konania odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého obnova konania nie je

prípustná.

Proti tomuto uzneseniu 9. marca 2015, teda v zákonnej lehote, podal sťažnosť

odsúdený P. B..

V jej písomnom odôvodnení namietal, že 23. januára 2015 podal žiadosť o obnovu

konania na Krajský súd v Trenčíne. Ako dôvod uviedol, že na jeho odsúdenie nebolo vôbec

prihliadnuté, nakoľko sa vyšetrovaniu nebránil a s orgánmi polície a súdu spolupracoval.

Ku všetkému sa priznal a upustil od skutku zabitia. Platobnú kartu poškodenej nezneužil.

Krajský súd v Trenčíne mu na požiadanie ustanovil na zastupovanie jeho záujmov obhajcu,

s ktorým sa však nemal možnosť poradiť. Následne Krajský súd rozhodol tak, že obnovu

konania odmietol. Odsúdený ďalej uviedol, že pokiaľ nemá žiadnu možnosť sa hájiť a pokúsiť

sa o zníženie trestu, tak žiada, aby bol pozbavený slovenského štátneho občianstva

a eskortovaný do väznice v Českej republike.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal v rozsahu

§ 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré

mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného P. B. nie je dôvodná.

Z obsahu predloženého spisu sťažnostný súd zistil, že odsúdený P. B. podal návrh na

obnovu konania vo veci Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 2Ntc 1/2014, v ktorom rozsudkom

z 10. apríla 2014 bol podľa § 518 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku s použitím

§ 515 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku uznaný na území Slovenskej republiky rozsudok

Krajského súdu v Brne, pobočka v Zlíne, sp. zn. 61T/36/2012, z 25. januára 2013,

právoplatný 25. januára 2013, ktorým bol P. B. uznaný vinným zo spáchania pokusu zločinu

vraždy podľa § 21 ods. 1, § 140 ods. 2, ods. 3 písm. j/ Tr. zákonníku v spolupáchateľstve

podľa § 23 ods. 1 Tr. zákonníka, pokusu prečinu neoprávneného zaobstarania, falšovania

a pozmeňovania platobného prostriedku podľa § 21 ods. 1, § 234 ods. 1 Tr. zákonníka

v spolupáchateľstve podľa § 23 ods. 1 Tr. zákonníka Českej republiky na skutkovom základe

tam uvedenom. Za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 rokov, so zaradením

pre jeho výkon do väznice so zvýšenou ostrahou.

Zároveň bolo rozhodnuté podľa § 517 ods. 2 Trestného poriadku, že sa vo výkone trestu odňatia slobody uloženého P. B. bude pokračovať bez jeho premeny. Podľa § 48 ods. 3

písm. b/ Trestného zákona súd P. B. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu

na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

V posudzovanej veci správne a v súlade so zákonom postupoval krajský súd,

keď dospel k záveru, že návrh na povolenie obnovy konania je potrebné odmietnuť, pretože

smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo

právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo

skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo

vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,

alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania, alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo

by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Rozsudok krajského súdu, sp. zn. 2Ntc1/2014, vo vzťahu ku ktorému odsúdený podal

návrh na povolenie obnovy konania, nemožno považovať za odsudzujúci, alebo oslobodzujúci

rozsudok, ani nie ako trestný rozkaz tak, ako to má na mysli vyššie citované   ustanovenie

§ 394 ods. 1 Trestného poriadku

Je potrebné súhlasiť so stanoviskom krajského súdu, že základným filozofickým

princípom uznania cudzieho rozhodnutia, ktorého konanie má nostrifikačný charakter,

je zákaz preskúmavania uznávaného rozhodnutia vo veci samej. Uznávajúci súd

je viazaný skutkovými zisteniami odsudzujúceho súdu a jeho právnymi závermi. Nemôže

preto zmeniť právnu kvalifikáciu, alebo oslobodiť odsúdeného. Zákaz preskúmavania

je premietnutý jednak vo vlastnom uznávacom konaní, ale tiež v zákaze konania

o akomkoľvek opravnom prostriedku voči pôvodnému rozhodnutiu. Tento zákaz preskúmania

je vyjadrený vo všetkých relevantných medzinárodných zmluvách, buď priamo ako viazanosť

skutkovými zisteniami odsudzujúceho štátu, alebo ako zachovania si právomoci

odsudzujúceho štátu konať o akýchkoľvek opravných prostriedkoch v danej veci.

V tomto konaní súdy Slovenskej republiky však nerozhodujú o vine a treste v zmysle

relevantných ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku, o ktorých za pomoci § 394

ods. 1 Trestného poriadku a splnenia zákonných podmienok v ňom uvedených možno

po povolení obnovy konania opätovne rozhodnúť, ale ich rozhodovacia činnosť je obmedzená

ustanovením § 16 citovaného zákona. V jeho rámci skúmajú len to, či existujú dôvody

odmietnutia uznania a výkonu právoplatného rozhodnutia vydaného súdom členského štátu

v trestnom konaní. Nerozhodujú teda o otázke viny ani o pomere uloženého trestu

k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, eventuálne či uložený druh trestu je v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore

s účelom trestu.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval sťažnosť odsúdeného

za nedôvodnú, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 6. mája 2015

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová