N a j v y š š í s ú d
3 Tost 9/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Aleny Šiškovej
na neverejnom zasadnutí v Bratislave 6. mája 2015, o sťažnosti odsúdeného P. B. proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 26. februára 2015, sp. zn. 3Ntok 1/2015, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného P. B.
sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 26. februára 2015, sp. zn. 3 Ntok 1/2015, podľa
§ 399 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku návrh odsúdeného P. B. na povolenie obnovy konania odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého obnova konania nie je
prípustná.
Proti tomuto uzneseniu 9. marca 2015, teda v zákonnej lehote, podal sťažnosť
odsúdený P. B..
V jej písomnom odôvodnení namietal, že 23. januára 2015 podal žiadosť o obnovu
konania na Krajský súd v Trenčíne. Ako dôvod uviedol, že na jeho odsúdenie nebolo vôbec
prihliadnuté, nakoľko sa vyšetrovaniu nebránil a s orgánmi polície a súdu spolupracoval.
Ku všetkému sa priznal a upustil od skutku zabitia. Platobnú kartu poškodenej nezneužil.
Krajský súd v Trenčíne mu na požiadanie ustanovil na zastupovanie jeho záujmov obhajcu,
s ktorým sa však nemal možnosť poradiť. Následne Krajský súd rozhodol tak, že obnovu
konania odmietol. Odsúdený ďalej uviedol, že pokiaľ nemá žiadnu možnosť sa hájiť a pokúsiť
sa o zníženie trestu, tak žiada, aby bol pozbavený slovenského štátneho občianstva
a eskortovaný do väznice v Českej republike.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal v rozsahu
§ 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré
mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného P. B. nie je dôvodná.
Z obsahu predloženého spisu sťažnostný súd zistil, že odsúdený P. B. podal návrh na
obnovu konania vo veci Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 2Ntc 1/2014, v ktorom rozsudkom
z 10. apríla 2014 bol podľa § 518 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku s použitím
§ 515 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku uznaný na území Slovenskej republiky rozsudok
Krajského súdu v Brne, pobočka v Zlíne, sp. zn. 61T/36/2012, z 25. januára 2013,
právoplatný 25. januára 2013, ktorým bol P. B. uznaný vinným zo spáchania pokusu zločinu
vraždy podľa § 21 ods. 1, § 140 ods. 2, ods. 3 písm. j/ Tr. zákonníku v spolupáchateľstve
podľa § 23 ods. 1 Tr. zákonníka, pokusu prečinu neoprávneného zaobstarania, falšovania
a pozmeňovania platobného prostriedku podľa § 21 ods. 1, § 234 ods. 1 Tr. zákonníka
v spolupáchateľstve podľa § 23 ods. 1 Tr. zákonníka Českej republiky na skutkovom základe
tam uvedenom. Za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 rokov, so zaradením
pre jeho výkon do väznice so zvýšenou ostrahou.
Zároveň bolo rozhodnuté podľa § 517 ods. 2 Trestného poriadku, že sa vo výkone trestu odňatia slobody uloženého P. B. bude pokračovať bez jeho premeny. Podľa § 48 ods. 3
písm. b/ Trestného zákona súd P. B. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
V posudzovanej veci správne a v súlade so zákonom postupoval krajský súd,
keď dospel k záveru, že návrh na povolenie obnovy konania je potrebné odmietnuť, pretože
smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo
právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo
skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo
vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo
k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,
alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania, alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Rozsudok krajského súdu, sp. zn. 2Ntc1/2014, vo vzťahu ku ktorému odsúdený podal
návrh na povolenie obnovy konania, nemožno považovať za odsudzujúci, alebo oslobodzujúci
rozsudok, ani nie ako trestný rozkaz tak, ako to má na mysli vyššie citované ustanovenie
§ 394 ods. 1 Trestného poriadku
Je potrebné súhlasiť so stanoviskom krajského súdu, že základným filozofickým
princípom uznania cudzieho rozhodnutia, ktorého konanie má nostrifikačný charakter,
je zákaz preskúmavania uznávaného rozhodnutia vo veci samej. Uznávajúci súd
je viazaný skutkovými zisteniami odsudzujúceho súdu a jeho právnymi závermi. Nemôže
preto zmeniť právnu kvalifikáciu, alebo oslobodiť odsúdeného. Zákaz preskúmavania
je premietnutý jednak vo vlastnom uznávacom konaní, ale tiež v zákaze konania
o akomkoľvek opravnom prostriedku voči pôvodnému rozhodnutiu. Tento zákaz preskúmania
je vyjadrený vo všetkých relevantných medzinárodných zmluvách, buď priamo ako viazanosť
skutkovými zisteniami odsudzujúceho štátu, alebo ako zachovania si právomoci
odsudzujúceho štátu konať o akýchkoľvek opravných prostriedkoch v danej veci.
V tomto konaní súdy Slovenskej republiky však nerozhodujú o vine a treste v zmysle
relevantných ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku, o ktorých za pomoci § 394
ods. 1 Trestného poriadku a splnenia zákonných podmienok v ňom uvedených možno
po povolení obnovy konania opätovne rozhodnúť, ale ich rozhodovacia činnosť je obmedzená
ustanovením § 16 citovaného zákona. V jeho rámci skúmajú len to, či existujú dôvody
odmietnutia uznania a výkonu právoplatného rozhodnutia vydaného súdom členského štátu
v trestnom konaní. Nerozhodujú teda o otázke viny ani o pomere uloženého trestu
k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, eventuálne či uložený druh trestu je v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore
s účelom trestu.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval sťažnosť odsúdeného
za nedôvodnú, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 6. mája 2015
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová