N a j v y š š í   s ú d  

3 Tost 8/2015

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Igora Burgera a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom

zasadnutí 25.marca 2015 v Bratislave v trestnej veci obvineného P. Z. a spol., pre obzvlášť

závažný zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296

Trestného zákona a iné, o sťažnosti obvineného P. Z. proti uzneseniu sudcu pre prípravné

konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 9. marca 2015,

sp. zn. Tp 83/2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť obvineného P. Z. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica uznesením z 9. marca 2015, sp. zn. Tp 83/2014, o žiadosti obvineného P. Z.

o prepustenie z väzby na slobodu rozhodol tak, že

Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku žiadosť obvineného P. Z., nar.

X. v L., trvale bytom K. č. X., okres L., vystupujúceho pod prezývkou „Z.“ alebo „S.“, t. č.

vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica, o prepustenie z väzby na slobodu

zamietol.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c/, ods. 2 Trestného poriadku väzbu obvineného P. Z.

dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným nenahradil.

Podľa § 80 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného poriadku písomný sľub obvineného

neprijal.

Podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku ponuku peňažnej záruky družkou obvineného

K. Š., nar. X. bytom V. č. X. neprijal.

V odôvodnení rozhodnutia sudca pre prípravné konanie uviedol, že naďalej trvajú

dôvody preventívnej väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.

Aj naďalej existuje dôvodné podozrenie, že obvinený P. Z. na výrobu pervitínu potrebné

tabletky zadovažoval dlhší čas a z hľadiska jeho príjmov je naozaj pravdepodobný

predpoklad, že finančné prostriedky získavané páchaním takejto trestnej činnosti tvorili

podstatnú časť prostriedkov potrebných na živobytie. Z odpisu registra trestov vyplýva,

že obvinený sa v poslednej dobe dopúšťal aj naďalej trestnej činnosti. Dôvody tzv.

preventívnej väzby u obvineného trvajú aj s ohľadom na objem a dobu páchania trestnej

činnosti ako aj skutočnosť, že obvinený má preukázateľné kontakty na získavanie

prekurzorov potrebných na výrobu pervitínu.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený P. Z. prostredníctvom svojho obhajcu

sťažnosť, doručenú Špecializovanému trestnému súdu 18. marca 2015 (č.l. 289).

Obvinený P. Z. v sťažnosti   poukázal na skutočnosť, že napadnuté uznesenie

nevyhovuje požiadavkám procesnej udržateľnosti, a preto je nepreskúmateľné. Súd svoje

rozhodnutie prakticky žiadnym spôsobom nezdôvodnil a rozhodol arbitrárne v rozpore

so závermi vyslovenými Ústavným súdom Slovenskej republiky v jeho náleze, sp. zn.

III. ÚS 25/06, z 10. mája 2006, podľa ktorého právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo

na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd žiadnym spôsobom nereagoval na obhajobu

obvineného, na námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, požiadavku rešpektovania

princípu právnej istoty (aby sa konalo rovnako ako u obvineného L. (kde súd nevyhovel

pôvodne podanému návrhu na vzatie do väzby). Podľa názoru obvineného

za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši

odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (m.m.

PL. ÚS 21/00 a PL. ÚS 6/04). Väzba v danom prípade odporuje aj zásade primeranosti. Súd nereagoval na námietku, že vyšetrovanie je vedené liknavo. V čase od rozhodovania o vzatí

do väzby do ostatného rozhodovania súdu nebol vykonaný ani jeden úkon, ktorý

by sa vzťahoval k osobe obvineného Z.. Za 5 mesiacov trvania väzby boli vykonané len 2

úkony, aj to sčasti vadne – výsluch svedka B. a B.. Súd opakovane poukazuje už na skôr

produkované dôkazy, preto nejde o dôkazy nové. Preto by malo dôjsť k zániku trvania väzby.

Dôvody väzby vylučuje aj to, že posledné trestné stíhanie obvineného bolo ukončené

uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2Pv 170/09, pričom

predmetom tohto konania bol trestný čin útlaku podľa § 237 Trestného zákona, ktorý skutok

sa mal stať pred 15 rokmi. Vo vzťahu k osobe obvineného Z. platí prezumpcia neviny, pretože

v skúšobnej dobe sa osvedčil, na jeho osobu sa hľadí ako na netrestaného. Obvinenému bolo

úplne upreté právo na obhajobu tým, že nebolo vyhovené jeho žiadosti o nahliadnutie do

celého vyšetrovacieho spisu. V tejto súvislosti obvinený dal do pozornosti nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 163/03 č. 11/2004 z 25. februára 2004.

Obvinenému doteraz nebolo umožnené vidieť tie listiny zo spisu, ktoré spochybňujú

relevanciu výpovedí svedkov, o ktoré sa opiera celé obvinenie. Obvinený má zabezpečený

príjem zo živnostenského podnikania a nemá záujem páchať trestnú činnosť. Pokiaľ ide o neprijatie písomného sľubu, či ponúknutej peňažnej záruky, súd sa nevysporiadal s tým,

prečo nemožno uplatniť niektorý z inštitútov nahradzujúcich väzbu. Zo záverov

psychiatrického znaleckého posudku je zrejmé, že pobyt obvineného na slobode nie je

nebezpečný pre spoločnosť. Obvinený ďalej namietal, že súd nevypočul k veci osobu

ponúkajúcu peňažnú záruku, neurčil výšku a spôsob zloženia takej peňažnej záruky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti obvinený navrhol aj s prihliadnutím k svojmu

zdravotnému stavu, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie zrušil a

prepustil ho na slobodu, resp. rozhodol o prepustení z väzby za súčasného prijatia písomného

sľubu obvineného alebo nariadenia dohľadu probačného a mediačného úradníka, prípadne,

aby mu uložil primerané obmedzenia.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma

nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Najvyšší súd, ako súd nadriadený, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Trestného

poriadku, v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, na základe sťažnosti obvineného

preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto

hľadiská sú, alebo nie sú v sťažnostiach uvedené a jednak správnosť postupu konania, ktoré

napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré by mohli spôsobiť

nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril,

či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo

k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimo trestných právnych

predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku.

Sťažnosť proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie je prípustná v súlade

s ustanoveniami § 83 ods. 1, § 185 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, bola podaná oprávnenou

osobou a v lehote uvedenej v § 186 ods. 1, § 187 ods. 1 Trestného poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-

52/NKA-PZ-BA-2012 a súdneho spisu, sp. zn. Tp 83/2014, zistil, že:

Uznesením vyšetrovateľky Prezídia Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra,

národná protizločinecká jednotka, expozitúra Bratislava z 8. októbra 2014, ČVS: PPZ-52/NKA-PZ-BA-2012 bolo vznesené obvinenie aj P. Z. za zločin založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a za obzvlášť závažný

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/,   ods. 2 písm. c/

Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. b/ Trestného zákona na skutkovom základe

uvedenom v tomto uznesení.

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica, uznesením z 11. októbra 2014, sp. zn. Tp 83/2014, v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Tost 36/2014, zo 16. októbra 2014 vzal

obvineného P. Z. do väzby z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Väzba

u obvineného začala plynúť od 8. októbra 2014 od 12.35 hod.  

Uvedeným uznesením súdu boli vzatí do väzby aj M. W. z dôvodu väzby podľa § 71

ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku a F. B. z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/,

písm. b, písm. c/ Trestného poriadku.

V predmetnej veci bol v čase vznesenia obvinenia P. Z. stíhaný aj obvinený R. K.,

ktorý bol v tom čase vo väzbe z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného

poriadku.

Rovnako bol v tom čase stíhaný aj R. L., ktorý je v súčasnosti na úteku (koná sa proti

nemu ako proti ušlému) a je na neho vydaný Medzinárodný a Európsky zatýkací rozkaz

sudcom pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská

Bystrica pod sp. zn. Tp 83/2013, z 10.októbra 2013.

V predmetnej trestnej veci boli stíhaní pre zločin založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a súvisiacu trestnú činnosť

drogového charakteru aj M. B., M. T., D. L., M. V., P. J., F. M., Ľ. F., L. C., M.. P., T. K. a Ľ. R., R. S. a R. S..

Naposledy bolo o väzbe obvineného P. Z. rozhodované uznesením sudcu

pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn.

Tp 83/2014, z 11. decembra 2014, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. 1 Tost 1/2015, z 13. januára 2015, kedy bola jeho žiadosť o prepustenie

z väzby zamietnutá.

Najvyšší súd sa stotožnil s výrokmi napadnutého uznesenia sudcu pre prípravné

konanie, pretože zodpovedajú stavu veci a zákonu.

Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať

o prepustenie z väzby na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti

nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie

sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti

sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho

predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len

vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté

trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento

skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva

dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil,

alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného poriadku väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty

väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas.

Podľa § 76 ods. 6 písm. c/ Trestného poriadku celková lehota trvania väzby

v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť štyridsaťosem

mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.

Podľa § 76 ods. 7 písm. c/ Trestného poriadku z lehoty uvedenej v ods. 6 pripadá

na prípravné konanie najviac dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť

závažný zločin.

Rovnaké kritériá platia aj pre prípad skúmania existencie dôvodov väzby počas

prebiehajúceho trestného konania, bez ohľadu na jednotlivé fázy trestného konania. Je

nevyhnutné zdôrazniť, že dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutkov, pre ktoré bolo

obvinenému Z. vznesené obvinenie nebola doteraz vykonanými dôkazmi rozptýlená.

Najvyšší súd zistil, že sudca pre prípravné konanie pri svojom rozhodovaní dodržal

všetky formálno-procesné zákonné podmienky a v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne

popísal skutkový stav, ktorý bol podkladom pre záver o ďalšom trvaní dôvodov tzv.

preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Skutkové závery sudcu

pre prípravné konanie si najvyšší súd osvojil, pretože vychádzajú z dôkazov, ktoré obsahuje

spis a v podrobnostiach na ne nadriadený súd odkazuje. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu, preto pokiaľ aj sťažnostný súd dospeje k záverom zhodným

so závermi súdu prvého stupňa, vyjadrenými v dôvodoch jeho rozhodnutia, bolo by

nadbytočné tieto vo svojom rozhodnutí opakovať, preto v podrobnostiach poukazuje

na dôvody, na ktorých sudca pre prípravné konanie založil svoje rozhodnutie.

Vo vzťahu k námietkam obvineného Z. najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že súdy

v tomto štádiu konania neskúmajú vinu alebo nevinu obvineného, ale len existenciu

dôvodného podozrenia, a to či sú aj v tomto štádiu konania splnené podmienky odôvodňujúce

ďalšie trvanie väzby. To znamená, že aj namietaná právna kvalifikácia skutku sa môže ešte

zmeniť. Z doteraz vykonaného dokazovania, napr. z výsluchov svedkov M. B. (zv. č. III.,

č. l. 1199 – 1219), M. T. (zv. č. III. č. l. 1241-1255), P. J. (zv. č. III. č. l. 116-1138), M. P.

(zv. č. III. č. l. 1152-1192) a F. M. (zv. č. III. č. l. 1097 -1115) vyplýva, že obvinený Z. svojim

konaním mal podporovať činnosť zločineckej skupiny, ktorá sa zaoberala výrobou

psychotropnej látky metamfetamínu, a to tak že jej zadovažoval tabletky Cirrus, a to na jeden

var v počte 14 000 ks tabletiek, pričom vedel, že uvedené tabletky sú používané práve

na výrobu tejto psychotropnej látky. Námietky obvineného k týmto výpovediam považuje

najvyšší súd za jeho obhajobu, pričom skúmanie ich pravdivosti bude predmetom ďalšieho konania.

Poukázanie obvineného na osobu obvineného M. L. a jeho nevzatie do väzby považuje

najvyšší súd za irelevantný, nakoľko L. sa mal na trestnej činnosti výroby pervitínu podieľať

len niekoľkokrát v počiatočných štádiách, kedy mal byť pre nespokojnosť s jeho prácou

vymenený obvineným P. G.. Naproti tomu obvinený Z. mal zadovažovať tablety na výrobu

pervitínu vo veľkom množstve po dlhší čas, preto porovnávanie jeho trestnej činnosti

s trestnou činnosťou obvineného L., nie je dôvodné.

Obvinený Z. vytýkal aj nevykonanie nových úkonov orgánmi činnými v trestnom

konaní vo vzťahu k jeho osobe. Najvyšší súd z vyšetrovacieho spisu zistil,

že orgány činné v trestnom konaní vykonali za posledné dva mesiace viacero úkonov, napr.

obvinenému P. Z. bolo umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, čo menovaný využil

len formálne (požiadal o vyhotovenie fotokópií niektorých úkonov – zv. č. IX, čl. 3325 –

3326). Ďalej vo veci boli vypočutí svedkovia L. C. (9. januára 2015), V. R. (13. januára 2015), A.. A. (13. januára 2015), dvakrát bol vypočutý obvinený R. K. (23. januára 2015,

18. februára 2015), vypočutý bol aj P. Z. (4. februára 2015) a obvinený M. W. (13. februára

2015), svedok T. K. (24. februára 2015) ako aj obvinený F. B. (27.februára 2015).

Nakoľko sa obvinení M. W., R. K. a F. B. v plnom rozsahu k trestnej činnosti doznali

a požiadali o konanie o dohode o vine a treste, boli vylúčení na samostatné konania.

Na samostatné konanie bol vylúčený aj R. L., na ktorého bol vydaný Medzinárodný

a Európsky zatýkací rozkaz.

Zároveň najvyšší súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že proti

obvinenému sa vedie trestné stíhanie aj pre obzvlášť závažný zločin založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, pričom ide o rozsiahlu

skupinovú trestnú vec, kde konanie jednotlivých páchateľov na seba nadväzuje. Orgány činné

v trestnom konaní uskutočňujú množstvo úkonov a vyšetrovateľka promptne reaguje

na vykonané dôkazy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadne prieťahy v konaní. Uvedená

skutočnosť je podporená aj preskúmaním postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku

(č.l. 258 - 260), kde prokurátor konštatoval, že preskúmaním postupu vyšetrovateľky nezistil

žiadnu nečinnosť ani prieťahy v konaní, či iné procesné pochybenia pri vyšetrovaní

predmetnej trestnej veci.

K námietke obvineného k výsluchu svedka B. reagoval už sudca pre prípravné konanie

pri ostatnom rozhodovaní o väzbe (1 Tost 1/2015). Obhajca obvineného L. J. prišiel

na výsluch obvineného B. po začatí výsluchu, resp. pred koncom a žiadal vyšetrovateľku

iba o opravu času skončenia výsluchu, nie aj o doplnenie jeho dodatočnej prítomnosti.

Žiadosti obvineného o nahliadnutie do spisu bolo medzitým vyhovené, keďže vyšetrovateľka

listom z 11. decembra 2014 obvinenému oznámila, že mu 8. januára 2015 bude umožnené

nazrieť do vyšetrovacieho spisu (č. l. 198).

K námietke obvineného, že znalecký posudok preukázal, že tabletky Cirrus sú voľno

predajné na trhu Európskej únie, a preto dispozícia s takýmito látkami nie je trestná, znalec

uviedol, že fyzická osoba a právnická osoba môže zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi

pomôckami len na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch

a zdravotníckych pomôckach. Na zaobchádzanie s liekmi s obsahom drogového prekurzora

sa okrem uvedeného povolenia vyžaduje aj povolenie podľa zák. č. 331/2005 Z.z. o orgánoch

štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene. Predmetná žiadosť sa podáva

v súlade s ustanoveniami nar. komisie (ES) č. 1277/2005, ktorým sa ustanovujú vykonávacie

pravidlá pre nariadenie európskeho parlamentu a rady (ES) č. 273/2004 o prekurzoroch drog

a pre nariadenie rady (ES) č. 111/2005, ktorým sa ustanovujú pravidlá sledovania   obchodu

s drogovými prekurzormi medzi Spoločenstvom a tretími krajinami. Osoba, ktorá vydáva

humánny liek, ktorý nie je viazaný na lekársky predpis, môže vydať humánny liek s obsahom

drogového prekurzora len v takom počte balení, v akom je to potrebné na jeden liečebný

cyklus, pričom vydaný počet balení lieku v Slovenskej republike nemôže obsahovať viac

ako 720 mg pseudoefedrínu.

K námietke obvineného P. Z., týkajúceho sa jeho zdravotného stavu Najvyšší súd

Slovenskej republiky konštatuje, že ani v súčasnosti zdravotný stav obvineného nie je

dôvodom na jeho prepustenie z väzby. Obvinený môže byť liečený priamo v ústave alebo v prípade potreby aj v Nemocnici pre odsúdených v Trenčíne.

Čo sa týka záverov znaleckého posudku z odboru psychiatrie, kde bolo konštatované,

že pobyt obvineného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečným, nie je možné zamieňať

s dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.

Z obsahu spisov nepochybne vyplýva, že od ostatného rozhodnutia o väzbe uznesením

sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica,

sp. zn. Tp 83/2014, z 11. decembra 2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. 1 Tost 1/2015, z 13.januára 2015, kedy bola jeho žiadosť o prepustenie

z väzby zamietnutá, nenastala žiadna podstatná zmena pri posudzovaní dôvodnosti väzby.

Niet preto žiadneho dôvodu na zmenu sťažnosťou napadnutého uznesenia vo vzťahu

k rozhodnutiu o ďalšom trvaní väzby.

Čo sa týka výrokov II. až IV. napadnutého uznesenia sťažnostný súd konštatuje,

že prostriedky ponúkané obvineným Zoričákom ako náhrada väzby (dohľad probačného

a mediačného úradníka, písomný sľub, peňažná záruka ponúknutá družkou obvineného

vo výške 5 000 €) sú len fakultatívnou možnosťou a nie oprávnením osoby pozbavenej

osobnej slobody. Trestný poriadok síce umožňuje využiť tieto inštitúty trestného práva

aj v prípade stíhania obvineného pre obzvlášť závažný zločin, avšak len ak to odôvodňujú

výnimočné okolnosti.

Sudca pre prípravné konanie preto nepochybil ani pri rozhodovaní o procesných

inštitútoch nahradenia väzby, keď neprijal písomný sľub obvineného ani nenahradil väzbu

nad obvineným dohľadom probačného a mediačného úradníka, resp. neprijal peňažnú záruku,

ktorú ponúkla družka obvineného K. Š.. K námietke obvineného, že súd pred rozhodnutím

o neprijatí peňažnej záruky nevypočul družku obvineného, sťažnostný súd konštatuje,

že rozhodnutie o ponuke peňažnej záruky môže byť dvojaké. Po prvé, po dôjdení ponuky súd

alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o tom, či prichádza do úvahy jej prijatie.

Ak dôjde ku kladnému záveru, v zmysle § 81 ods. 2 Trestného poriadku prihliadne na osobu a majetkové pomery toho, kto zloženie záruky ponúka, ďalej na povahu spáchaného činu

a výšku spôsobenej škody a uznesením určí výšku peňažnej záruky a spôsob jej zloženia.

Po druhé, vzhľadom na okolnosti prípadu alebo na závažnosť skutočností odôvodňujúcich

väzbu, ponuku peňažnej záruky neprijme. V danom prípade, keď sudca pre prípravné konanie

vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu a osobu obvineného mal za to, že peňažnú

záruku neprijme, nepovažoval za potrebné vypočúvať toho, kto peňažnú záruku ponúkal.  

Obvinený P. Z. je v tejto veci trestne stíhaný aj pre obzvlášť závažný zločin

a teda je možné nahradiť jeho väzbu len v prípade, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti

prípadu (§ 80 ods. 2 Trestného poriadku). Takýmito výnimočnými okolnosťami nie

sú skutočnosti súvisiace so zdravotným stavom obvineného. Iné výnimočné okolnosti

u obvineného zistené neboli.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ani Najvyšší súd Slovenskej republiky

nepovažoval za spôsobilé nahradiť väzbu inštitútmi podľa § 80 ods. 1 písm. c/, ods. 2; § 80 ods. 1 písm. b/, ods. 2; § 81 ods. 1 Trestného poriadku, najmä vzhľadom na povahu a rozsah

prejednávaného prípadu, jeho vysokú organizovanosť.

Rešpektujúc dvojinštančnosť trestného konania, ako aj povinnosť prokurátora

primárne rozhodovať o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu v zmysle § 79

ods. 3 Trestného poriadku, najvyšší súd nemohol skúmať návrh obvineného Z. o prepustenie

z väzby na slobodu za súčasného prijatia písomného sľubu obvineného   (vyjadrenú v petite

podanej sťažnosti, č. l. 293). Takto formulovaný návrh by bolo možné považovať za novú

žiadosť, o ktorej je však v prípravnom konaní oprávnený rozhodovať prokurátor a následne

v prípade nevyhovenia žiadosti zo strany prokurátora, sudca pre prípravné konanie. Súčasne

považuje najvyšší súd za potrebné poznamenať, že k sťažnosti nebol pripojený nový písomný

sľub. Najvyšší súd preto vo vzťahu k obvinenému Z. preskúmal vo vzťahu k tomuto

ustanoveniu len správnosť rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie.

Nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka je však iným druhom

preventívneho opatrenia. V týchto prípadoch nejde o pravú „záruku“, keďže obvinený tu nie

je motivovaný k sebaobmedzovaniu hrozbou dodatočnej materiálnej či nemateriálnej ujmy

seba samého alebo iných osôb. Podstatou dohľadu probačného a mediačného úradníka (v spojení s primeranými povinnosťami a obmedzeniami v zmysle § 82 Trestného poriadku)

je v podstate to isté, čo je účelom väzby, len miernejším spôsobom (IV. ÚS 346/08).

Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, či účel väzby nemožno rovnako dobre

dosiahnuť ponechaním alebo prepustením obvineného na slobodu za súčasného dozoru

probačného a mediačného úradníka, pričom aj v tomto prípade dospel k záveru, že vzhľadom

na osobu obvineného a povahu prejednávaného nahradenie väzby týmto inštitútom

neprichádza do úvahy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového

uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť obvineného P. Z.

ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 25. marca 2015

  JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Vypracovala: JUDr. Alena Šišková

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová