N a j v y š š í s ú d
3 Tost 8/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Igora Burgera a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom
zasadnutí 25.marca 2015 v Bratislave v trestnej veci obvineného P. Z. a spol., pre obzvlášť
závažný zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296
Trestného zákona a iné, o sťažnosti obvineného P. Z. proti uzneseniu sudcu pre prípravné
konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 9. marca 2015,
sp. zn. Tp 83/2014, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť obvineného P. Z. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica uznesením z 9. marca 2015, sp. zn. Tp 83/2014, o žiadosti obvineného P. Z.
o prepustenie z väzby na slobodu rozhodol tak, že
Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku žiadosť obvineného P. Z., nar.
X. v L., trvale bytom K. č. X., okres L., vystupujúceho pod prezývkou „Z.“ alebo „S.“, t. č.
vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica, o prepustenie z väzby na slobodu
zamietol.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c/, ods. 2 Trestného poriadku väzbu obvineného P. Z.
dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným nenahradil.
Podľa § 80 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného poriadku písomný sľub obvineného
neprijal.
Podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku ponuku peňažnej záruky družkou obvineného
K. Š., nar. X. bytom V. č. X. neprijal.
V odôvodnení rozhodnutia sudca pre prípravné konanie uviedol, že naďalej trvajú
dôvody preventívnej väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.
Aj naďalej existuje dôvodné podozrenie, že obvinený P. Z. na výrobu pervitínu potrebné
tabletky zadovažoval dlhší čas a z hľadiska jeho príjmov je naozaj pravdepodobný
predpoklad, že finančné prostriedky získavané páchaním takejto trestnej činnosti tvorili
podstatnú časť prostriedkov potrebných na živobytie. Z odpisu registra trestov vyplýva,
že obvinený sa v poslednej dobe dopúšťal aj naďalej trestnej činnosti. Dôvody tzv.
preventívnej väzby u obvineného trvajú aj s ohľadom na objem a dobu páchania trestnej
činnosti ako aj skutočnosť, že obvinený má preukázateľné kontakty na získavanie
prekurzorov potrebných na výrobu pervitínu.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený P. Z. prostredníctvom svojho obhajcu
sťažnosť, doručenú Špecializovanému trestnému súdu 18. marca 2015 (č.l. 289).
Obvinený P. Z. v sťažnosti poukázal na skutočnosť, že napadnuté uznesenie
nevyhovuje požiadavkám procesnej udržateľnosti, a preto je nepreskúmateľné. Súd svoje
rozhodnutie prakticky žiadnym spôsobom nezdôvodnil a rozhodol arbitrárne v rozpore
so závermi vyslovenými Ústavným súdom Slovenskej republiky v jeho náleze, sp. zn.
III. ÚS 25/06, z 10. mája 2006, podľa ktorého právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd žiadnym spôsobom nereagoval na obhajobu
obvineného, na námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, požiadavku rešpektovania
princípu právnej istoty (aby sa konalo rovnako ako u obvineného L. (kde súd nevyhovel
pôvodne podanému návrhu na vzatie do väzby). Podľa názoru obvineného
za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši
odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (m.m.
PL. ÚS 21/00 a PL. ÚS 6/04). Väzba v danom prípade odporuje aj zásade primeranosti. Súd nereagoval na námietku, že vyšetrovanie je vedené liknavo. V čase od rozhodovania o vzatí
do väzby do ostatného rozhodovania súdu nebol vykonaný ani jeden úkon, ktorý
by sa vzťahoval k osobe obvineného Z.. Za 5 mesiacov trvania väzby boli vykonané len 2
úkony, aj to sčasti vadne – výsluch svedka B. a B.. Súd opakovane poukazuje už na skôr
produkované dôkazy, preto nejde o dôkazy nové. Preto by malo dôjsť k zániku trvania väzby.
Dôvody väzby vylučuje aj to, že posledné trestné stíhanie obvineného bolo ukončené
uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2Pv 170/09, pričom
predmetom tohto konania bol trestný čin útlaku podľa § 237 Trestného zákona, ktorý skutok
sa mal stať pred 15 rokmi. Vo vzťahu k osobe obvineného Z. platí prezumpcia neviny, pretože
v skúšobnej dobe sa osvedčil, na jeho osobu sa hľadí ako na netrestaného. Obvinenému bolo
úplne upreté právo na obhajobu tým, že nebolo vyhovené jeho žiadosti o nahliadnutie do
celého vyšetrovacieho spisu. V tejto súvislosti obvinený dal do pozornosti nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 163/03 č. 11/2004 z 25. februára 2004.
Obvinenému doteraz nebolo umožnené vidieť tie listiny zo spisu, ktoré spochybňujú
relevanciu výpovedí svedkov, o ktoré sa opiera celé obvinenie. Obvinený má zabezpečený
príjem zo živnostenského podnikania a nemá záujem páchať trestnú činnosť. Pokiaľ ide o neprijatie písomného sľubu, či ponúknutej peňažnej záruky, súd sa nevysporiadal s tým,
prečo nemožno uplatniť niektorý z inštitútov nahradzujúcich väzbu. Zo záverov
psychiatrického znaleckého posudku je zrejmé, že pobyt obvineného na slobode nie je
nebezpečný pre spoločnosť. Obvinený ďalej namietal, že súd nevypočul k veci osobu
ponúkajúcu peňažnú záruku, neurčil výšku a spôsob zloženia takej peňažnej záruky.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti obvinený navrhol aj s prihliadnutím k svojmu
zdravotnému stavu, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie zrušil a
prepustil ho na slobodu, resp. rozhodol o prepustení z väzby za súčasného prijatia písomného
sľubu obvineného alebo nariadenia dohľadu probačného a mediačného úradníka, prípadne,
aby mu uložil primerané obmedzenia.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma
nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal
sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Najvyšší súd, ako súd nadriadený, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Trestného
poriadku, v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, na základe sťažnosti obvineného
preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto
hľadiská sú, alebo nie sú v sťažnostiach uvedené a jednak správnosť postupu konania, ktoré
napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré by mohli spôsobiť
nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril,
či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo
k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimo trestných právnych
predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku.
Sťažnosť proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie je prípustná v súlade
s ustanoveniami § 83 ods. 1, § 185 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, bola podaná oprávnenou
osobou a v lehote uvedenej v § 186 ods. 1, § 187 ods. 1 Trestného poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-
52/NKA-PZ-BA-2012 a súdneho spisu, sp. zn. Tp 83/2014, zistil, že:
Uznesením vyšetrovateľky Prezídia Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra,
národná protizločinecká jednotka, expozitúra Bratislava z 8. októbra 2014, ČVS: PPZ-52/NKA-PZ-BA-2012 bolo vznesené obvinenie aj P. Z. za zločin založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a za obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/
Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. b/ Trestného zákona na skutkovom základe
uvedenom v tomto uznesení.
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica, uznesením z 11. októbra 2014, sp. zn. Tp 83/2014, v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Tost 36/2014, zo 16. októbra 2014 vzal
obvineného P. Z. do väzby z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Väzba
u obvineného začala plynúť od 8. októbra 2014 od 12.35 hod.
Uvedeným uznesením súdu boli vzatí do väzby aj M. W. z dôvodu väzby podľa § 71
ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku a F. B. z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/,
písm. b, písm. c/ Trestného poriadku.
V predmetnej veci bol v čase vznesenia obvinenia P. Z. stíhaný aj obvinený R. K.,
ktorý bol v tom čase vo väzbe z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného
poriadku.
Rovnako bol v tom čase stíhaný aj R. L., ktorý je v súčasnosti na úteku (koná sa proti
nemu ako proti ušlému) a je na neho vydaný Medzinárodný a Európsky zatýkací rozkaz
sudcom pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská
Bystrica pod sp. zn. Tp 83/2013, z 10.októbra 2013.
V predmetnej trestnej veci boli stíhaní pre zločin založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a súvisiacu trestnú činnosť
drogového charakteru aj M. B., M. T., D. L., M. V., P. J., F. M., Ľ. F., L. C., M.. P., T. K. a Ľ. R., R. S. a R. S..
Naposledy bolo o väzbe obvineného P. Z. rozhodované uznesením sudcu
pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn.
Tp 83/2014, z 11. decembra 2014, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 1 Tost 1/2015, z 13. januára 2015, kedy bola jeho žiadosť o prepustenie
z väzby zamietnutá.
Najvyšší súd sa stotožnil s výrokmi napadnutého uznesenia sudcu pre prípravné
konanie, pretože zodpovedajú stavu veci a zákonu.
Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať
o prepustenie z väzby na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti
nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie
sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti
sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho
predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len
vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté
trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento
skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva
dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil,
alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného poriadku väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty
väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas.
Podľa § 76 ods. 6 písm. c/ Trestného poriadku celková lehota trvania väzby
v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť štyridsaťosem
mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.
Podľa § 76 ods. 7 písm. c/ Trestného poriadku z lehoty uvedenej v ods. 6 pripadá
na prípravné konanie najviac dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť
závažný zločin.
Rovnaké kritériá platia aj pre prípad skúmania existencie dôvodov väzby počas
prebiehajúceho trestného konania, bez ohľadu na jednotlivé fázy trestného konania. Je
nevyhnutné zdôrazniť, že dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutkov, pre ktoré bolo
obvinenému Z. vznesené obvinenie nebola doteraz vykonanými dôkazmi rozptýlená.
Najvyšší súd zistil, že sudca pre prípravné konanie pri svojom rozhodovaní dodržal
všetky formálno-procesné zákonné podmienky a v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne
popísal skutkový stav, ktorý bol podkladom pre záver o ďalšom trvaní dôvodov tzv.
preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Skutkové závery sudcu
pre prípravné konanie si najvyšší súd osvojil, pretože vychádzajú z dôkazov, ktoré obsahuje
spis a v podrobnostiach na ne nadriadený súd odkazuje. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu, preto pokiaľ aj sťažnostný súd dospeje k záverom zhodným
so závermi súdu prvého stupňa, vyjadrenými v dôvodoch jeho rozhodnutia, bolo by
nadbytočné tieto vo svojom rozhodnutí opakovať, preto v podrobnostiach poukazuje
na dôvody, na ktorých sudca pre prípravné konanie založil svoje rozhodnutie.
Vo vzťahu k námietkam obvineného Z. najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že súdy
v tomto štádiu konania neskúmajú vinu alebo nevinu obvineného, ale len existenciu
dôvodného podozrenia, a to či sú aj v tomto štádiu konania splnené podmienky odôvodňujúce
ďalšie trvanie väzby. To znamená, že aj namietaná právna kvalifikácia skutku sa môže ešte
zmeniť. Z doteraz vykonaného dokazovania, napr. z výsluchov svedkov M. B. (zv. č. III.,
č. l. 1199 – 1219), M. T. (zv. č. III. č. l. 1241-1255), P. J. (zv. č. III. č. l. 116-1138), M. P.
(zv. č. III. č. l. 1152-1192) a F. M. (zv. č. III. č. l. 1097 -1115) vyplýva, že obvinený Z. svojim
konaním mal podporovať činnosť zločineckej skupiny, ktorá sa zaoberala výrobou
psychotropnej látky metamfetamínu, a to tak že jej zadovažoval tabletky Cirrus, a to na jeden
var v počte 14 000 ks tabletiek, pričom vedel, že uvedené tabletky sú používané práve
na výrobu tejto psychotropnej látky. Námietky obvineného k týmto výpovediam považuje
najvyšší súd za jeho obhajobu, pričom skúmanie ich pravdivosti bude predmetom ďalšieho konania.
Poukázanie obvineného na osobu obvineného M. L. a jeho nevzatie do väzby považuje
najvyšší súd za irelevantný, nakoľko L. sa mal na trestnej činnosti výroby pervitínu podieľať
len niekoľkokrát v počiatočných štádiách, kedy mal byť pre nespokojnosť s jeho prácou
vymenený obvineným P. G.. Naproti tomu obvinený Z. mal zadovažovať tablety na výrobu
pervitínu vo veľkom množstve po dlhší čas, preto porovnávanie jeho trestnej činnosti
s trestnou činnosťou obvineného L., nie je dôvodné.
Obvinený Z. vytýkal aj nevykonanie nových úkonov orgánmi činnými v trestnom
konaní vo vzťahu k jeho osobe. Najvyšší súd z vyšetrovacieho spisu zistil,
že orgány činné v trestnom konaní vykonali za posledné dva mesiace viacero úkonov, napr.
obvinenému P. Z. bolo umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, čo menovaný využil
len formálne (požiadal o vyhotovenie fotokópií niektorých úkonov – zv. č. IX, čl. 3325 –
3326). Ďalej vo veci boli vypočutí svedkovia L. C. (9. januára 2015), V. R. (13. januára 2015), A.. A. (13. januára 2015), dvakrát bol vypočutý obvinený R. K. (23. januára 2015,
18. februára 2015), vypočutý bol aj P. Z. (4. februára 2015) a obvinený M. W. (13. februára
2015), svedok T. K. (24. februára 2015) ako aj obvinený F. B. (27.februára 2015).
Nakoľko sa obvinení M. W., R. K. a F. B. v plnom rozsahu k trestnej činnosti doznali
a požiadali o konanie o dohode o vine a treste, boli vylúčení na samostatné konania.
Na samostatné konanie bol vylúčený aj R. L., na ktorého bol vydaný Medzinárodný
a Európsky zatýkací rozkaz.
Zároveň najvyšší súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že proti
obvinenému sa vedie trestné stíhanie aj pre obzvlášť závažný zločin založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, pričom ide o rozsiahlu
skupinovú trestnú vec, kde konanie jednotlivých páchateľov na seba nadväzuje. Orgány činné
v trestnom konaní uskutočňujú množstvo úkonov a vyšetrovateľka promptne reaguje
na vykonané dôkazy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadne prieťahy v konaní. Uvedená
skutočnosť je podporená aj preskúmaním postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku
(č.l. 258 - 260), kde prokurátor konštatoval, že preskúmaním postupu vyšetrovateľky nezistil
žiadnu nečinnosť ani prieťahy v konaní, či iné procesné pochybenia pri vyšetrovaní
predmetnej trestnej veci.
K námietke obvineného k výsluchu svedka B. reagoval už sudca pre prípravné konanie
pri ostatnom rozhodovaní o väzbe (1 Tost 1/2015). Obhajca obvineného L. J. prišiel
na výsluch obvineného B. po začatí výsluchu, resp. pred koncom a žiadal vyšetrovateľku
iba o opravu času skončenia výsluchu, nie aj o doplnenie jeho dodatočnej prítomnosti.
Žiadosti obvineného o nahliadnutie do spisu bolo medzitým vyhovené, keďže vyšetrovateľka
listom z 11. decembra 2014 obvinenému oznámila, že mu 8. januára 2015 bude umožnené
nazrieť do vyšetrovacieho spisu (č. l. 198).
K námietke obvineného, že znalecký posudok preukázal, že tabletky Cirrus sú voľno
predajné na trhu Európskej únie, a preto dispozícia s takýmito látkami nie je trestná, znalec
uviedol, že fyzická osoba a právnická osoba môže zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi
pomôckami len na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch
a zdravotníckych pomôckach. Na zaobchádzanie s liekmi s obsahom drogového prekurzora
sa okrem uvedeného povolenia vyžaduje aj povolenie podľa zák. č. 331/2005 Z.z. o orgánoch
štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene. Predmetná žiadosť sa podáva
v súlade s ustanoveniami nar. komisie (ES) č. 1277/2005, ktorým sa ustanovujú vykonávacie
pravidlá pre nariadenie európskeho parlamentu a rady (ES) č. 273/2004 o prekurzoroch drog
a pre nariadenie rady (ES) č. 111/2005, ktorým sa ustanovujú pravidlá sledovania obchodu
s drogovými prekurzormi medzi Spoločenstvom a tretími krajinami. Osoba, ktorá vydáva
humánny liek, ktorý nie je viazaný na lekársky predpis, môže vydať humánny liek s obsahom
drogového prekurzora len v takom počte balení, v akom je to potrebné na jeden liečebný
cyklus, pričom vydaný počet balení lieku v Slovenskej republike nemôže obsahovať viac
ako 720 mg pseudoefedrínu.
K námietke obvineného P. Z., týkajúceho sa jeho zdravotného stavu Najvyšší súd
Slovenskej republiky konštatuje, že ani v súčasnosti zdravotný stav obvineného nie je
dôvodom na jeho prepustenie z väzby. Obvinený môže byť liečený priamo v ústave alebo v prípade potreby aj v Nemocnici pre odsúdených v Trenčíne.
Čo sa týka záverov znaleckého posudku z odboru psychiatrie, kde bolo konštatované,
že pobyt obvineného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečným, nie je možné zamieňať
s dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.
Z obsahu spisov nepochybne vyplýva, že od ostatného rozhodnutia o väzbe uznesením
sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica,
sp. zn. Tp 83/2014, z 11. decembra 2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 1 Tost 1/2015, z 13.januára 2015, kedy bola jeho žiadosť o prepustenie
z väzby zamietnutá, nenastala žiadna podstatná zmena pri posudzovaní dôvodnosti väzby.
Niet preto žiadneho dôvodu na zmenu sťažnosťou napadnutého uznesenia vo vzťahu
k rozhodnutiu o ďalšom trvaní väzby.
Čo sa týka výrokov II. až IV. napadnutého uznesenia sťažnostný súd konštatuje,
že prostriedky ponúkané obvineným Zoričákom ako náhrada väzby (dohľad probačného
a mediačného úradníka, písomný sľub, peňažná záruka ponúknutá družkou obvineného
vo výške 5 000 €) sú len fakultatívnou možnosťou a nie oprávnením osoby pozbavenej
osobnej slobody. Trestný poriadok síce umožňuje využiť tieto inštitúty trestného práva
aj v prípade stíhania obvineného pre obzvlášť závažný zločin, avšak len ak to odôvodňujú
výnimočné okolnosti.
Sudca pre prípravné konanie preto nepochybil ani pri rozhodovaní o procesných
inštitútoch nahradenia väzby, keď neprijal písomný sľub obvineného ani nenahradil väzbu
nad obvineným dohľadom probačného a mediačného úradníka, resp. neprijal peňažnú záruku,
ktorú ponúkla družka obvineného K. Š.. K námietke obvineného, že súd pred rozhodnutím
o neprijatí peňažnej záruky nevypočul družku obvineného, sťažnostný súd konštatuje,
že rozhodnutie o ponuke peňažnej záruky môže byť dvojaké. Po prvé, po dôjdení ponuky súd
alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o tom, či prichádza do úvahy jej prijatie.
Ak dôjde ku kladnému záveru, v zmysle § 81 ods. 2 Trestného poriadku prihliadne na osobu a majetkové pomery toho, kto zloženie záruky ponúka, ďalej na povahu spáchaného činu
a výšku spôsobenej škody a uznesením určí výšku peňažnej záruky a spôsob jej zloženia.
Po druhé, vzhľadom na okolnosti prípadu alebo na závažnosť skutočností odôvodňujúcich
väzbu, ponuku peňažnej záruky neprijme. V danom prípade, keď sudca pre prípravné konanie
vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu a osobu obvineného mal za to, že peňažnú
záruku neprijme, nepovažoval za potrebné vypočúvať toho, kto peňažnú záruku ponúkal.
Obvinený P. Z. je v tejto veci trestne stíhaný aj pre obzvlášť závažný zločin
a teda je možné nahradiť jeho väzbu len v prípade, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti
prípadu (§ 80 ods. 2 Trestného poriadku). Takýmito výnimočnými okolnosťami nie
sú skutočnosti súvisiace so zdravotným stavom obvineného. Iné výnimočné okolnosti
u obvineného zistené neboli.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ani Najvyšší súd Slovenskej republiky
nepovažoval za spôsobilé nahradiť väzbu inštitútmi podľa § 80 ods. 1 písm. c/, ods. 2; § 80 ods. 1 písm. b/, ods. 2; § 81 ods. 1 Trestného poriadku, najmä vzhľadom na povahu a rozsah
prejednávaného prípadu, jeho vysokú organizovanosť.
Rešpektujúc dvojinštančnosť trestného konania, ako aj povinnosť prokurátora
primárne rozhodovať o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu v zmysle § 79
ods. 3 Trestného poriadku, najvyšší súd nemohol skúmať návrh obvineného Z. o prepustenie
z väzby na slobodu za súčasného prijatia písomného sľubu obvineného (vyjadrenú v petite
podanej sťažnosti, č. l. 293). Takto formulovaný návrh by bolo možné považovať za novú
žiadosť, o ktorej je však v prípravnom konaní oprávnený rozhodovať prokurátor a následne
v prípade nevyhovenia žiadosti zo strany prokurátora, sudca pre prípravné konanie. Súčasne
považuje najvyšší súd za potrebné poznamenať, že k sťažnosti nebol pripojený nový písomný
sľub. Najvyšší súd preto vo vzťahu k obvinenému Z. preskúmal vo vzťahu k tomuto
ustanoveniu len správnosť rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie.
Nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka je však iným druhom
preventívneho opatrenia. V týchto prípadoch nejde o pravú „záruku“, keďže obvinený tu nie
je motivovaný k sebaobmedzovaniu hrozbou dodatočnej materiálnej či nemateriálnej ujmy
seba samého alebo iných osôb. Podstatou dohľadu probačného a mediačného úradníka (v spojení s primeranými povinnosťami a obmedzeniami v zmysle § 82 Trestného poriadku)
je v podstate to isté, čo je účelom väzby, len miernejším spôsobom (IV. ÚS 346/08).
Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, či účel väzby nemožno rovnako dobre
dosiahnuť ponechaním alebo prepustením obvineného na slobodu za súčasného dozoru
probačného a mediačného úradníka, pričom aj v tomto prípade dospel k záveru, že vzhľadom
na osobu obvineného a povahu prejednávaného nahradenie väzby týmto inštitútom
neprichádza do úvahy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového
uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť obvineného P. Z.
ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 25. marca 2015
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Vypracovala: JUDr. Alena Šišková
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová