N a j v y š š í s ú d
3 Tost 8/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera
na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 3. apríla 2013 v trestnej veci odsúdeného
M. P. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296
Tr. zák. a iné, o sťažnosti odsúdeného M. P. proti uzneseniu Špecializovaného trestného
súdu v Pezinku, zo dňa 3. januára 2013, sp. zn. PK-1T 36/2012, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e .
Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku sa ukladá, aby vo veci znova konal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Predseda senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku uznesením zo dňa
3. januára 2013, sp. zn. PK-1T 36/2012, rozhodol tak, že odsúdenému M. P. podľa § 438
ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 61 ods. 6, ods. 7 (správne malo byť ods. 7,
ods. 8) Tr. zák. započítal trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu,
ktorý už vykonal v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.
2T 25/2011, do nového trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu,
ktorý mu bol uložený ako súhrnný trest rozsudkom Špecializovaného trestného súdu
v Pezinku, sp. zn. PK-1T 36/2012, zo dňa 19. decembra 2012, právoplatný dňa 19. decembra
2012, a to dobu od 16. decembra 2010 do 21. marca 2011.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odsúdený sťažnosť,
v ktorej uviedol, že mu bol v roku 2000 odobratý vodičský preukaz, a tým mu bolo zakázané
viesť motorové vozidlá. Od tej doby sa mu stále predlžuje trest zákazu činnosti. Žiada preto,
aby bola jeho vec dôkladne preskúmaná a podľa možností bol započítaný trest zákazu činnosti
od okamihu, kedy mu bol odobratý vodičský preukaz, teda od roku 2000.
Najvyšší súd po zistení, že sú splnené všetky formálne podmienky predpokladané
Trestným poriadkom na podanie sťažnosti – sťažnosť podala oprávnená osoba, proti výroku
rozhodnutia, proti ktorému je sťažnosť prípustná a podanie bolo urobené včas, podľa § 192
ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného M. P. je dôvodná.
Ako vyplýva z odôvodnenia sťažnosťou napadnutého rozhodnutia (s. 2), odsúdenému
P. bola započítaná doba výkonu trestu zákazu činnosti od 16. decembra 2010, avšak len
do 21. marca 2011, pretože v tento deň bol odsúdený P. vzatý do väzby v trestnej veci vedenej
na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, sp. zn. PK-1T 36/2012, v ktorej zotrval do dňa
14. júna 2011, kedy nastúpil výkon trestu odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2T 25/2011. Následne bol dňa 13. júna 2012
po vykonaní trestu opätovne vzatý do väzby, ktorá trvala až do dňa 19. decembra 2012, kedy
bol nariadený nástup na výkon trestu odňatia slobody na základe rozsudku Špecializovaného
trestného súdu v Pezinku, zo dňa 19. decembra 2012, právoplatného ten istý deň, sp. zn.
PK-1T 36/2012. Ako ďalej prvostupňový súd uviedol, doba strávená odsúdeným vo väzbe
sa mu započítala do uloženého súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody, a preto
sa táto doba do doby výkonu trestu zákazu činnosti nezapočítava.
S týmto názorom špecializovaného trestného súdu sa najvyšší súd nestotožňuje.
V zmysle § 61 ods. 8 Tr. zák. sa trest zákazu činnosti, ktorý odsúdený už vykonal,
započítava do nového trestu zákazu činnosti, ktorý bol páchateľovi uložený pre ten istý skutok
alebo do tohto trestu, ak bol uložený ako súhrnný trest alebo úhrnný trest.
V zmysle § 61 ods. 7 Tr. zák. do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava
doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody.
V ustanovení § 61 ods. 7 Tr. zák. zákonodarca jednoznačne vyjadril svoj úmysel,
aby sa do výkonu trestu zákazu činnosti nezapočítavala len doba, počas ktorej odsúdený
vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, a to bez ohľadu na skutočnosť, či mu bol
tento nepodmienečný trest odňatia slobody uložený tým istým rozhodnutím, ako trest zákazu
činnosti, alebo mu bol tento trest uložený iným rozhodnutím (či už skorším alebo neskorším). Väzbu však v žiadnom prípade nemožno chápať ako trest. Táto slúži ako zaisťovací
inštitút, aby bol dosiahnutý účel trestného konania. Hoci sa väzba po následnom odsúdení
dotyčnej osoby započítava do uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo vyplýva
z povahy inštitútu a závažnosti zásahu do osobnej slobody takejto osoby, s ohľadom
na zásadu primeranosti a zdržanlivosti (§ 2 ods. 2 Tr. por.), nemožno počas jej výkonu
prerušiť počítanie doby trestu zákazu činnosti.
Tento názor najvyššieho súdu je podporený aj judikátom R 12/2000 uverejneným
v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Českej republiky, z ktorého vyplýva, že výkon
trestu zákazu činnosti nie je pozastavený v prípade, ak je odsúdený počas jeho výkon vzatý
do väzby. Nakoľko je česká právna úprava v predmetnej veci takmer identická, je možné daný
judikát aplikovať aj na daný prípad.
Bude preto potrebné, aby prvostupňový súd opätovne preskúmal podmienky
na započítanie doby trestu zákazu činnosti, ktorý bol odsúdenému uložený, pričom bude
potrebné, aby sa pri tomto postupe riadil vyššie uvedeným názorom najvyššieho súdu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
V Bratislave 3. apríla 2013
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová