3 Tost 8/2008

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému J. K.   pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 zákona číslo 140/1961 Zb. v znení zákona číslo 10/1999 Z. z. do účinnosti zákona číslo 183/1999 Z. z. a iné, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. júna 2008 v Bratislave rozhodol o sťažnosti obhajcu JUDr. S. R. proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. apríla 2008, sp. zn. 4 To 79/2006, o uložení poriadkovej pokuty

t a k t o :

Podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) sa sťažnosť obhajcu JUDr. S. R. z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. apríla 2008, sp. zn. 4 To 79/2006, bola podľa § 66 ods. 1 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov – ďalej len Tr. por.) vo vyššie označenom trestnom konaní obhajcovi JUDr. S. R. uložená poriadková pokuta vo výške 40 000 Sk (štyridsať tisíc slovenských korún).

Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obhajca JUDr. S. R. sa bez dostatočného ospravedlnenia napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil na vopred určený termín verejného zasadnutia, ktoré sa konalo 22. apríla 2008, čím neuposlúchol príkaz, ktorý mu bol daný podľa zákona. Obhajca bol pritom riadne a včas upovedomený o termíne verejného zasadnutia odvolacieho súdu (dňa 31. marca 2008), pričom sa jednalo o prípad tzv. nutnej obhajoby, kedy je prítomnosť obhajcu na úkone nevyhnutná. Konajúci súd neakceptoval písomné podanie obhajcu z 18. apríla 2008 ozrejmujúce práceneschopnosť obžalovaného K., ktorý pôvodne vyjadril súhlas s tým, aby sa verejné zasadnutie odvolacieho súdu konalo v jeho neprítomnosti a za výlučnej účasti jeho obhajcu JUDr. S. R.. Po oznámení tohto stavu dňa 21. apríla 2008, teda deň pred uskutočnením verejného zasadnutia vzal obžalovaný K. tento svoj písomný súhlas späť, pričom obhajca JUDr. R. v deň konania verejného zasadnutia o 8,34 hod. opätovne ospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí najvyššieho súdu identickým poukázaním na zlý zdravotný stav obžalovaného a naviac aj kolíziou s jeho pedagogickými povinnosťami na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach.

Konajúci súd oba uvedené dôvody ospravedlňujúce neúčasť obhajcu na verejnom zasadnutí neakceptoval, nakoľko s poukazom na ustálenú súdnu prax ani jeden nepovažoval za vážny. Neprítomnosť obžalovaného na hlavnom pojednávaní (verejnom zasadnutí) súdu nie je podľa jeho záverov automatickým podkladom pre neúčasť obhajcu na úkone. Vážnym dôvodom neúčasti na úkone nemôžu byť ani pracovné povinnosti obhajcu, resp. povinnosti súvisiace s jeho pedagogickou činnosťou. Takéto zmarenie úkonu predstavuje škodlivý následok v tom smere, že nemohlo dôjsť k meritórnemu skončeniu veci.

Proti tomuto uzneseniu podal dňa 23. júna 2008 do podateľne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sťažnosť obhajca JUDr. S. R.. Odôvodnil ju rozsiahlym písomným podaním s ťažiskovým akcentom, že poriadková pokuta mu bola uložená nezákonne a nedôvodne čo do základu i čo do výšky. Uviedol doslovne, že bolo povinnosťou konajúceho súdu sa zaoberať a vysporiadať so skutočnosťou, či dňa 22. apríla 2008 bolo vôbec možné vykonať verejné zasadnutie a vyslovil názor, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v určený termín tak urobiť nemohol, nakoľko obžalovaný sa na verejné zasadnutie nedostavil a neboli splnené podmienky konania v jeho neprítomnosti, pretože v dodatočnom písomnom vyjadrení požiadal o odročenie úkonu a osobnú účasť na ďalšom verejnom zasadnutí. Medzinárodné právo, ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj prax Ústavného súdu Slovenskej republiky priznávajú obžalovanému právo na osobné vypočutie i prerokovanie veci v jeho prítomnosti. Preto ak sa obhajca nezúčastní verejného zasadnutia, ktoré objektívne nemôže byť vykonané, jeho prípadná neúčasť nemôže mať za následok zmarenie konania verejného zasadnutia. Navyše aj výšku uloženej poriadkovej pokuty považuje za neprimeranú vzhľadom na materiálne korektívy a svoje ospravedlnenie neúčasti na prvom verejnom zasadnutí konanom vo veci.

Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky sám v rámci autoremedúry podľa § 146 ods. 1 Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil, prípadne sťažnosť predložil na rozhodnutie inému senátu toho istého súdu, aby toto uznesenie v zmysle § 149 ods. 1 Tr. por. zrušil.

Zo spisového materiálu vyplýva, že autoremedúra v rámci postupu konania senátu 4 To tunajšieho súdu použitá nebola.

Zákonný senát 3 To Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, oprávnený v zmysle rozvrhu práce na rozhodovanie vo veci, preskúmal podľa § 147 ods. 1 Tr. por. (§ 66 ods. 4 Tr. por.) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľ podať sťažnosť a konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu, pričom zistil, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Predovšetkým je treba uviesť, že rozhodnutie i postup predsedu senátu 4 To Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. apríla 2008 je zákonný a správny, pričom sa s ním stotožňuje aj senát 3 To Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, jeho závery si osvojuje a v konečnom dôsledku na ne odkazuje. Naviac zdôrazňuje, že trestnoprocesné ustanovenia vyplývajúce z použitého platného trestného poriadku nedávajú obhajcovi tie práva, aké si osobuje v sťažnostných námietkach, a síce právo posudzovať (a to naviac bez osobnej účasti na verejnom zasadnutí najvyššieho súdu), či sú (budú) alebo nie sú (nebudú) splnené podmienky k vykonaniu plánovaného predmetného úkonu. Preto názory obhajcu ohľadne možnosti (nemožnosti) výkonu verejného zasadnutia, nutnosti jeho osobnej účasti na úkone, absencie či prítomnosti splnenia podmienok k výkonu verejného zasadnutia vo všeobecnosti ako i to, či zmaril alebo nezmaril v konečnom dôsledku úkon súdu, nie je v jeho kompetencii posudzovania a prejudikovania. Na to bol a v súčasnosti je výlučne zo zákona oprávnený práve procesne konajúci senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. jeho predseda.

Stotožniac sa so závermi napadnutého uznesenia bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave dňa 25. júna 2008

JUDr. Ján Mi h a l, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: