3 Tost 7/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci obžalovaného J. O.   a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296

Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa 20. februára 2014 v Bratislave

sťažnosť obžalovaného M. B. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu z 13. februára

2014, sp. zn. PK-2T 14/2013, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného M. B. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Senát Špecializovaného trestného súdu uznesením z 13. februára 2014, sp. zn. PK-2T 14/2013, na hlavnom pojednávaní podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosť

obvineného M. B. o prepustenie z väzby na slobodu.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil obžalovaný M. B. sťažnosť ihneď po vyhlásení

rozhodnutia do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktorú neskôr písomne odôvodnil (č.l.

12235-12236).

Namieta v nej súdnu argumentáciu dôvodov väzby, ktorú považuje za vymyslenú

a urážlivú. V tejto súvislosti uviedol, že k výpovedi M. sa v doterajšom konaní nikto

zo svedkov nepridal. Naopak, svedectva ďalších svedkov sú v rozpore s touto výpoveďou.

Obžalovaný B. zdôraznil, že zo strany svedkov je jednoduché všeobecne hovoriť,

„že od niekoho mám drogy“, ale keď majú títo svedkovia opísať jeden a ten istý zážitok,

už si protirečia.

Obžalovaný B. poukázal aj na skutočnosť, že väzba trvá už 28 mesiacov a pribudli

svedectvá, ktoré sú v rozpore s výpoveďou M..

Navrhol preto, aby najvyšší súd zrušil napadnuté rozhodnutie s tým, že obžalovaného

prepustí na slobodu.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému obžalovaný podal

sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť obžalovaného M. B.

nie je dôvodná.

Obžalovaný je v posudzovanej veci trestne stíhaný, pretože je dôvodne podozrivý,

spolu s ďalšími osobami zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., obzvlášť závažného zločinu hrubého nátlaku podľa

§ 190 ods. 1, ods. 5 písm. c/ Tr. zák. a obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania

s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom

základe, ako je uvedené v obžalobe prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky z 10. mája 2013, č.k. VII/1Gv 221/11.

Väzba obžalovaného M. B. v tejto trestnej veci začala plynúť dňom

15. novembra 2011, pôvodne z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/

Tr. por., v súčasnosti už len z dôvodu podľa písmena „c“ uvedeného paragrafu, t.j. existujúcej

obavy z pokračovania v trestnej činnosti.

Z obžaloby vyplýva, že táto bola podaná na obžalovaného B. i pre obzvlášť závažné

zločiny, takže celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom

nesmie presiahnuť 48 mesiacov (§ 76 ods. 6 písm. c/ Tr. por.).

V súvislosti s námietkami obžalovaného, ktoré sú obsahom sťažnosti smerujúcej

k spochybneniu existencie väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. najvyšší súd

Slovenskej republiky konštatuje nasledovné:

Špecializovaný trestný súd v sťažnosťou napadnutom uznesení presvedčivým

spôsobom vychádzajúcim z doposiaľ zistených konkrétnych skutočností predmetného

prípadu, odôvodnil na č.l. 12230 až 12231 prečo žiadosť obžalovaného M. B. o prepustenie

z väzby na slobodu zamietol. Správne pritom argumentoval, že z vykonaných dôkazov –

výpovedí svedkov V. M. i R. M. vyplývajú konkrétne skutočnosti o obchodovaní

obžalovaného so zakázanými látkami – drogami, ktoré odôvodňujú dôvodnú obavu

z pokračovania v tejto trestnej činnosti, ak by bol prepustený z väzby na slobodu. Táto obava,

ako na to adekvátne poukazuje i prvostupňový súd, je podporená podozrením z rozsiahlej,

závažnej a dlhodobo páchanej trestnej činnosti vykazujúcej znaky organizovaného zločinu

s pohnútkou ziskuchtivosti.

Tieto závery považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za správne a s nimi

sa stotožňuje.

Na základe týchto skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 20. februára 2014

JUDr. Igor B u r g e r, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová