3 Tost 7/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci obžalovaného J. O. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296
Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa 20. februára 2014 v Bratislave
sťažnosť obžalovaného M. B. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu z 13. februára
2014, sp. zn. PK-2T 14/2013, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného M. B. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Senát Špecializovaného trestného súdu uznesením z 13. februára 2014, sp. zn. PK-2T 14/2013, na hlavnom pojednávaní podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosť
obvineného M. B. o prepustenie z väzby na slobodu.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil obžalovaný M. B. sťažnosť ihneď po vyhlásení
rozhodnutia do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktorú neskôr písomne odôvodnil (č.l.
12235-12236).
Namieta v nej súdnu argumentáciu dôvodov väzby, ktorú považuje za vymyslenú
a urážlivú. V tejto súvislosti uviedol, že k výpovedi M. sa v doterajšom konaní nikto
zo svedkov nepridal. Naopak, svedectva ďalších svedkov sú v rozpore s touto výpoveďou.
Obžalovaný B. zdôraznil, že zo strany svedkov je jednoduché všeobecne hovoriť,
„že od niekoho mám drogy“, ale keď majú títo svedkovia opísať jeden a ten istý zážitok,
už si protirečia.
Obžalovaný B. poukázal aj na skutočnosť, že väzba trvá už 28 mesiacov a pribudli
svedectvá, ktoré sú v rozpore s výpoveďou M..
Navrhol preto, aby najvyšší súd zrušil napadnuté rozhodnutie s tým, že obžalovaného
prepustí na slobodu.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému obžalovaný podal
sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť obžalovaného M. B.
nie je dôvodná.
Obžalovaný je v posudzovanej veci trestne stíhaný, pretože je dôvodne podozrivý,
spolu s ďalšími osobami zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., obzvlášť závažného zločinu hrubého nátlaku podľa
§ 190 ods. 1, ods. 5 písm. c/ Tr. zák. a obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania
s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom
základe, ako je uvedené v obžalobe prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky z 10. mája 2013, č.k. VII/1Gv 221/11.
Väzba obžalovaného M. B. v tejto trestnej veci začala plynúť dňom
15. novembra 2011, pôvodne z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/
Tr. por., v súčasnosti už len z dôvodu podľa písmena „c“ uvedeného paragrafu, t.j. existujúcej
obavy z pokračovania v trestnej činnosti.
Z obžaloby vyplýva, že táto bola podaná na obžalovaného B. i pre obzvlášť závažné
zločiny, takže celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom
nesmie presiahnuť 48 mesiacov (§ 76 ods. 6 písm. c/ Tr. por.).
V súvislosti s námietkami obžalovaného, ktoré sú obsahom sťažnosti smerujúcej
k spochybneniu existencie väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. najvyšší súd
Slovenskej republiky konštatuje nasledovné:
Špecializovaný trestný súd v sťažnosťou napadnutom uznesení presvedčivým
spôsobom vychádzajúcim z doposiaľ zistených konkrétnych skutočností predmetného
prípadu, odôvodnil na č.l. 12230 až 12231 prečo žiadosť obžalovaného M. B. o prepustenie
z väzby na slobodu zamietol. Správne pritom argumentoval, že z vykonaných dôkazov –
výpovedí svedkov V. M. i R. M. vyplývajú konkrétne skutočnosti o obchodovaní
obžalovaného so zakázanými látkami – drogami, ktoré odôvodňujú dôvodnú obavu
z pokračovania v tejto trestnej činnosti, ak by bol prepustený z väzby na slobodu. Táto obava,
ako na to adekvátne poukazuje i prvostupňový súd, je podporená podozrením z rozsiahlej,
závažnej a dlhodobo páchanej trestnej činnosti vykazujúcej znaky organizovaného zločinu
s pohnútkou ziskuchtivosti.
Tieto závery považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za správne a s nimi
sa stotožňuje.
Na základe týchto skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 20. februára 2014
JUDr. Igor B u r g e r, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová