N a j v y š š í   s ú d

3 Tost 6/2015

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom

zasadnutí v Bratislave 20. mája 2015 v trestnej veci odsúdeného M.   U.   pre trestný čin

vraždy podľa 219 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Trestný

zákon) a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo 4. februára 2015, sp. zn. 4Ntok 1/2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného M. U.

sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 4. februára 2015, sp. zn. 4Ntok 1/2014,

podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného M. U.

na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici

pod sp. zn. 3T 9/2005, lebo nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného

poriadku.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil odsúdený sťažnosť do zápisnice o verejnom zasadnutí,

ktorú následne prostredníctvom svojej obhajkyne odôvodnil.

V sťažnosti uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom súdu o neexistencii podmienok

obnovy konania. Trvá na svojej výpovedi, že poškodeného M. B. nezavraždil, pričom jeho

nevinu mali preukazovať práve ním navrhnuté dôkazy, a to výpoveď svedkov Š. B. a Z. U..

Je síce pravdou, že svedok Š. B. už bol v rámci hlavného pojednávania vypočutý, avšak tento

svedok vedome zamlčal skutočnosti objektívne spôsobilé preukázať jeho nevinu, a preto je

podľa názoru odsúdeného potrebné svedka opätovne vypočuť. Rovnako kľúčová je aj výpoveď svedkyne Z. U., ktorá sa nachádzala v miestnosti v čase, keď mal byť M. B.

zavraždený. K záveru krajského súdu, že skutočnosti uvádzané odsúdeným o údajnom

zlepšení zdravotného stavu svedkyne Z. U. nie sú ničím dokázané, uviedol, že o zlepšení

zdravotného stavu jeho sestry sa domnieva na základe toho, že sa v súčasnosti nachádza

v ústave, kde má zabezpečenú odbornú starostlivosť, ktorá k zlepšeniu jej stavu prispieva.

Vo vzťahu k trestu, ktorý mu bol uložený v konaní o povolení obnovy konania pod sp. zn.

3Ntok 2/2013, uviedol, že krajský súd síce povolil obnovu konania z titulu protiústavnosti

asperačnej zásady, avšak v novom konaní mu bol opätovne uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody v rovnakej výmere, t.j. 14 rokov.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici a sám vo veci rozhodol tak, že podľa § 394 ods. 1

Trestného poriadku povolí obnovu konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde

v Banskej Bystrici pod sp. zn. 4Ntok 1/2014, a v zmysle ustanovenia § 400 ods. 1 Trestného

poriadku zruší rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. septembra 2014,

sp. zn. 3T 9/2005, vo výroku o vine a treste ako aj všetky rozhodnutia, ktoré na tento výrok

obsahovo nadväzujú.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola

podaná sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť odsúdeného

M. U. nie je dôvodná.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo

právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo

skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo

vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,

alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného

trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo

by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také skutočnosti, ktoré neboli

predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu

konania. Takouto skutočnosťou je objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci

dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Za dôkazy súdu skôr

neznáme sa považujú predovšetkým dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní,

alebo v pôvodnom konaní boli vykonané, ale s novým obsahom, odlišným od obsahu

v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov.

Je dôležité pripomenúť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, a teda

akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je prípustný

iba vo výnimočných prípadoch.

Účelom obnovy konania nie je posúdiť celkovú zákonnosť a odôvodnenosť

pôvodného rozhodnutia a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. V konaní

o povolení obnovy nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom

smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného,

či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. (R 33/1988).

Pri obnove konania sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré

vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia, môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než aké bolo

urobené v pôvodnom konaní.

Odsúdený vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania žiadal, aby boli vypočutí

dvaja svedkovia Š. B. a Z. U. ktorí sa údajne mali zdržiavať v dome v čase, keď mal byť

zavraždený poškodený M. B..

Vo vzťahu k svedkovi B. krajský súd správne poznamenal, že odsúdený neuviedol

žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohol tento svedok uviesť. Uvedený svedok bol riadne

zákonným spôsobom vypočutý tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní,

pričom z jeho výpovedí je zrejmé, že v čase spáchania trestného činu sa v dome U.

nenachádzal.

Čo sa týka svedkyne Z. U. najvyšší súd konštatuje, že zo záverov znalkyne z odvetvia

psychológie Mgr. O. D. vyplýva, že svedkyňa je mentálne retardovanou osobou, nechápe účel

výsluchu a s ohľadom na jej zdravotný stav jej výsluch v priebehu konania na súde prvého stupňa neodporučila ani znalkyňa. Odsúdený žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa mal

zlepšiť zdravotný stav tejto svedkyne, pričom samotná skutočnosť, že sa v súčasnosti

nachádza v ústave, kde sa podrobuje odbornej liečbe, nemôže sama o sebe svedčiť záveru

o prípadnom zlepšení zdravotného stavu svedkyne. Aj s ohľadom na ďalšie dôkazy

usvedčujúce odsúdeného zo spáchania trestného činu, výsluch tejto svedkyne súd nepovažuje

za potrebný.

V súvislosti s námietkou odsúdeného ohľadom výšky uloženého trestu najvyšší súd

uvádza, že Krajský súd v Banskej Bystrici v dôsledku nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky povolil obnovu konania a pri posudzovaní uloženého trestu z hľadiska jeho účelu

dospel k záveru, že neexistujú žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali u odsúdeného

uloženie miernejšieho trestu. Najvyšší súd sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje,

pričom považuje za potrebné uviesť, že odsúdený sa vzdal práva na podanie odvolania proti

tomuto rozhodnutiu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa,

že odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania neuviedol žiadne nové skutočnosti,

prípadne dôkazy, ktoré by súdu v pôvodnom konaní boli neznáme a ktoré by boli spôsobilé, v kontexte aj ostatných vykonaných dôkazov, odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste

odsúdeného M. U..

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 20. mája 2015

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová