3 Tost 6/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Aleny Šiškovej
na neverejnom zasadnutí 18. februára 2014 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom
rozkaze, o sťažnosti vyžiadanej osoby L. V. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
z 25. januára 2014, sp. zn. 5Ntc 1/2014, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby L. V.sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Predsedníčka senátu Krajského súdu v Košiciach na základe návrhu prokurátorky
Krajskej prokuratúry v Košiciach z 24. januára 2014, sp. zn. 2KPt 7/2014, uznesením z 25. januára 2014, sp. zn. 5Ntc 1/2014, podľa § 15 ods. 1, ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z.
o európskom zatýkacom rozkaze v znení zákona č. 344/2012 Z. z. (ďalej len „zákon o EZR“)
vzala vyžiadanú osobu L. V., nar. X., trvale bytom T. č. X., bez prihlásenia T. č. X., občana
Slovenskej republiky, do predbežnej väzby na základe formulára typu A k európskemu
zatýkaciemu rozkazu vydaného Mestským súdom v Szombathely, Maďarsko zo dňa
7. januára 2014, sp. zn. 15.BNY.9/2014, na účely trestného stíhania pre trestný čin podvodu
a falšovania jedinečných identifikačných znakov podľa článku 373 5A a článku 347 1A
trestného zákona Maďarska s tým, že väzba začala plynúť dňom 23. januára 2014
od 06.45 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Košiciach.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení zahlásila vyžiadaná osoba L. V.
sťažnosť. V jej písomnom odôvodnení podanom prostredníctvom obhajcu namietal,
že krajský súd svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že vzatie do predbežnej väzby
v konaní o EZR nie je potrebné odôvodniť obavou z úteku tak, ako je to v prípade väzobného
dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Ďalej namietal, že nemá vedomosť o trestnom stíhaní v Maďarsku. Neobdržal žiadne predvolanie na výsluch do Maďarska. Ak by mu bolo
takéto predvolanie doručené, na výsluch by sa riadne a včas dostavil. Vzhľadom na uvedené
mal za to, že dôvody väzby v jeho prípade nie sú dané, pričom čestne prehlásil, že v prípade,
ak by bol prepustený na slobodu, ihneď sa prihlási kompetentným maďarským orgánom
činným v trestnom konaní. Preto navrhol, aby najvyšší súd jeho sťažnosti vyhovel a prepustil
ho na slobodu.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola sťažnosť
podaná a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby L. V.
nie je dôvodná.
Z predložených písomných materiálov vyplýva, že Mestský súd v Szombathely
v Maďarsku vydal dňa 7. januára 2014 európsky zatýkací rozkaz, sp. zn. 15.BNY.9/2014,
na štátneho občana Slovenskej republiky L. V., a to za účelom jeho trestného stíhania pre
trestný čin podvodu a falšovania jedinečných identifikačných znakov podľa článku 373 5A a článku 347 1A trestného zákona Maďarska na tom skutkovom základe, že
L. V. sa stretol s obžalovanými J. B., B. Z. a C. T. v B. niekoľkokrát v júli a v auguste
2013. Súhlasili, že J. B. a jeho spoluvinníci obdržia lodný náklad, čím uvedú do omylu
transportnú spoločnosť, ktorej náklad mohol byť predaný za výhodnú cenu. L. V.... dohodol
zabezpečenie zariadení na prepravu a šoférov s evidenčnými číslami, ktoré boli taktiež vydané
inému vozidlu a dohodol aj zabezpečenie dokumentov, ktoré boli taktiež vydané inému
vozidlu. Podľa dohody J. B. so spolupáchateľmi uviedli transportnú spoločnosť do omylu
a získali náklad, ktorý dňa 9. augusta 2013 naložili do depa spoločnosti L., v meste K.
v Maďarsku. Náklad bol naložený do dodávky s falošnými evidenčnými číslami C. s ťahačom
s falošnými evidenčnými číslami C., pričom tieto vozidlá zabezpečil L. V. Vozidlá boli
šoférované dvomi neznámymi šoférmi, ktorí boli nalobovaní L. V.. Po naložení nebol náklad
dopravený na požadované miesto v Nemecku, ale bol dopravený do maďarských skladov
v meste L. a A. Náklad obsahoval topánky v hodnote 138 425 609 HUF, pričom časť topánok
bola predaná niekoľkým osobám, ktorí mali vedomosť o ich pôvode. Počas vyšetrovania bolo
zistené, že ťahač s prívesom, pre ktoré boli vydané evidenčné čísla, neopustili územie
Slovenska, takže evidenčné čísla použité v trestnom čine boli falošné.
L. V. ich premiestnil na vozidlá.
L. V. bol zadržaný 23. januára 2014 o 06.45 hod. v Trebišove (č.l. 5) a 24. januára
2014 podala prokurátorka Krajskej prokuratúry v Košiciach na Krajský súd v Košiciach návrh
na jeho vzatie do predbežnej väzby (č.l. 1-3). Na podklade tohto návrhu rozhodla
predsedníčka senátu uvedeného súdu po predchádzajúcom výsluchu menovaného (č.l. 26-30)
o jeho vzatí do predbežnej väzby.
Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze proti
rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora
proti rozhodnutiu o prepustení osoby z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora
proti rozhodnutiu súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o EZR účelom predbežnej väzby je zabezpečiť
prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu
konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej
vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka,
ak sa preklad vyžaduje.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o EZR sudca krajského súdu je povinný
do 48 hodín od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie
do predbežnej väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby, alebo
ju prepustiť na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní
nie je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva na slobode,
súčasne môže rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie,
aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní,
ktorý sa použije primerane.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 5 zákona o EZR predbežná väzba nesmie trvať viac
ako 40 dní odo dňa zadržania osoby. Sudca krajského súdu na návrh prokurátora
vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie môže rozhodnúť o prepustení osoby z predbežnej
väzby aj pred uplynutím tejto lehoty.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že krajský súd pri rozhodovaní o návrhu
prokurátorky krajskej prokuratúry na vzatie vyžiadanej osoby L. V. do predbežnej väzby, postupoval v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami. S jeho závermi sa najvyšší súd
stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje.
V súvislosti s námietkou vyžiadanej osoby týkajúcej sa rozhodnutia krajského súdu,
ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil, že vzatie do predbežnej väzby v konaní
o EZR nie je potrebné odôvodniť obavou z úteku tak, ako je to v prípade väzobného dôvodu
podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por., najvyšší súd konštatuje, že z dikcie už uvedeného § 15
ods. 2 zák. o EZR je zrejmé, že inštitút „predbežnej väzby“ nie je možné stotožňovať
s inštitútom väzby podľa Trestného poriadku. Dôvod tejto „predbežnej väzby“
je determinovaný účelom uvedeným v prvej vete § 15 ods. 1 zák. o EZR, teda potrebou
zabezpečenia vyžiadanej osoby na území Slovenskej republiky, pokým orgán štátu pôvodu,
ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu
s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového
uznesenia a sťažnosť vyžiadanej osoby L. V. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 18. februára 2014
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová