3 Tost 6/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Aleny Šiškovej

na neverejnom zasadnutí 18. februára 2014 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom

rozkaze, o sťažnosti vyžiadanej osoby L.   V.   proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 25. januára 2014, sp. zn. 5Ntc 1/2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby L. V.sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Košiciach na základe návrhu prokurátorky

Krajskej prokuratúry v Košiciach z 24. januára 2014, sp. zn. 2KPt 7/2014, uznesením z 25. januára 2014, sp. zn. 5Ntc 1/2014, podľa § 15 ods. 1, ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z.

o európskom zatýkacom rozkaze v znení zákona č. 344/2012 Z. z. (ďalej len „zákon o EZR“)

vzala vyžiadanú osobu L. V., nar. X., trvale bytom T. č. X., bez prihlásenia T. č. X., občana

Slovenskej republiky, do predbežnej väzby na základe formulára typu A k európskemu

zatýkaciemu rozkazu vydaného Mestským súdom v Szombathely, Maďarsko zo dňa

7. januára 2014, sp. zn. 15.BNY.9/2014, na účely trestného stíhania pre trestný čin podvodu

a falšovania jedinečných identifikačných znakov podľa článku 373 5A a článku 347 1A

trestného zákona Maďarska s tým, že väzba začala plynúť dňom 23. januára 2014

od 06.45 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Košiciach.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení zahlásila vyžiadaná osoba L. V.

sťažnosť. V jej písomnom odôvodnení podanom prostredníctvom obhajcu namietal,

že krajský súd svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že vzatie do predbežnej väzby

v konaní o EZR nie je potrebné odôvodniť obavou z úteku tak, ako je to v prípade väzobného

dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Ďalej namietal, že nemá vedomosť o trestnom stíhaní v Maďarsku. Neobdržal žiadne predvolanie na výsluch do Maďarska. Ak by mu bolo

takéto predvolanie doručené, na výsluch by sa riadne a včas dostavil. Vzhľadom na uvedené

mal za to, že dôvody väzby v jeho prípade nie sú dané, pričom čestne prehlásil, že v prípade,

ak by bol prepustený na slobodu, ihneď sa prihlási kompetentným maďarským orgánom

činným v trestnom konaní. Preto navrhol, aby najvyšší súd jeho sťažnosti vyhovel a prepustil

ho na slobodu.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola sťažnosť

podaná a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby L. V.

nie je dôvodná.

Z predložených písomných materiálov vyplýva, že Mestský súd v Szombathely

v Maďarsku vydal dňa 7. januára 2014 európsky zatýkací rozkaz, sp. zn. 15.BNY.9/2014,

na štátneho občana Slovenskej republiky L. V., a to za účelom jeho trestného stíhania pre

trestný čin podvodu a falšovania jedinečných identifikačných znakov podľa článku 373 5A a článku 347 1A trestného zákona Maďarska na tom skutkovom základe, že

L. V. sa stretol s obžalovanými J. B., B. Z. a C. T. v B. niekoľkokrát v júli a v auguste

2013. Súhlasili, že J. B. a jeho spoluvinníci obdržia lodný náklad, čím uvedú do omylu

transportnú spoločnosť, ktorej náklad mohol byť predaný za výhodnú cenu. L. V.... dohodol

zabezpečenie zariadení na prepravu a šoférov s evidenčnými číslami, ktoré boli taktiež vydané

inému vozidlu a dohodol aj zabezpečenie dokumentov, ktoré boli taktiež vydané inému

vozidlu. Podľa dohody J. B. so spolupáchateľmi uviedli transportnú spoločnosť do omylu

a získali náklad, ktorý dňa 9. augusta 2013 naložili do depa spoločnosti L., v meste K.

v Maďarsku. Náklad bol naložený do dodávky s falošnými evidenčnými číslami C. s ťahačom

s falošnými evidenčnými číslami C., pričom tieto vozidlá zabezpečil L. V. Vozidlá boli

šoférované dvomi neznámymi šoférmi, ktorí boli nalobovaní L. V.. Po naložení nebol náklad

dopravený na požadované miesto v Nemecku, ale bol dopravený do maďarských skladov

v meste L. a A. Náklad obsahoval topánky v hodnote 138 425 609 HUF, pričom časť topánok

bola predaná niekoľkým osobám, ktorí mali vedomosť o ich pôvode. Počas vyšetrovania bolo

zistené, že ťahač s prívesom, pre ktoré boli vydané evidenčné čísla, neopustili územie

Slovenska, takže evidenčné čísla použité v trestnom čine boli falošné.

L. V. ich premiestnil na vozidlá.

L. V. bol zadržaný 23. januára 2014 o 06.45 hod. v Trebišove (č.l. 5) a 24. januára

2014 podala prokurátorka Krajskej prokuratúry v Košiciach na Krajský súd v Košiciach návrh

na jeho vzatie do predbežnej väzby (č.l. 1-3). Na podklade tohto návrhu rozhodla

predsedníčka senátu uvedeného súdu po predchádzajúcom výsluchu menovaného (č.l. 26-30)

o jeho vzatí do predbežnej väzby.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze proti

rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora

proti rozhodnutiu o prepustení osoby z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora

proti rozhodnutiu súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o EZR účelom predbežnej väzby je zabezpečiť

prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu

konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej

vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka,

ak sa preklad vyžaduje.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o EZR sudca krajského súdu je povinný

do 48 hodín od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie

do predbežnej väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby, alebo

ju prepustiť na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní

nie je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva na slobode,

súčasne môže rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie,

aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní,

ktorý sa použije primerane.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 5 zákona o EZR predbežná väzba nesmie trvať viac

ako 40 dní odo dňa zadržania osoby. Sudca krajského súdu na návrh prokurátora

vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie môže rozhodnúť o prepustení osoby z predbežnej

väzby aj pred uplynutím tejto lehoty.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že krajský súd pri rozhodovaní o návrhu

prokurátorky krajskej prokuratúry na vzatie vyžiadanej osoby L. V. do predbežnej väzby, postupoval v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami. S jeho závermi sa najvyšší súd

stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje.

V súvislosti s námietkou vyžiadanej osoby týkajúcej sa rozhodnutia krajského súdu,

ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil, že vzatie do predbežnej väzby v konaní

o EZR nie je potrebné odôvodniť obavou z úteku tak, ako je to v prípade väzobného dôvodu

podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por., najvyšší súd konštatuje, že z dikcie už uvedeného § 15

ods. 2 zák. o EZR je zrejmé, že inštitút „predbežnej väzby“ nie je možné stotožňovať

s inštitútom väzby podľa Trestného poriadku. Dôvod tejto „predbežnej väzby“

je determinovaný účelom uvedeným v prvej vete § 15 ods. 1 zák. o EZR, teda potrebou

zabezpečenia vyžiadanej osoby na území Slovenskej republiky, pokým orgán štátu pôvodu,

ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu

s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového

uznesenia a sťažnosť vyžiadanej osoby L. V. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 18. februára 2014

  JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová