3 Tost 6/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí v Bratislave dňa 28. mája 2008 v trestnej veci proti obžalovanému Ing. F. B. pre pokus trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, prerokoval sťažnosť obžalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1T 18/2002, z 18. marca 2008 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 148 ods. 1 písm. c/ zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov sťažnosť obžalovaného Ing. F. B. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave (ďalej len krajský súd) uznesením zo dňa 18. februára 2008, sp. zn. 1T 18/ 2002, podľa § 30 ods. 1, § 31 ods. 3 Tr. por. vyslovil, že predsedníčka senátu JUDr. Soňa Smolová nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného Ing. F. B. vedenej na tomto súde pod sp. zn. 1T 18 / 2002.
Proti tomuto uzneseniu podal dňa 3. marca 2008 obžalovaný Ing. F. B. písomnú sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že má pochybnosti o tom, či rozhodujúci senát mohol rokovať o návrhu na odňatie a prikázanie veci z dôvodu zaujatosti. Obžalovaný naďalej zastáva názor, že mu bolo uprené právo predniesť posledné slovo; nesúhlasí s tým, že jeho konanie by napĺňalo znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 Tr. zák. Presvedčenie obžalovaného o zaujatosti predsedníčky senátu umocňuje podľa jeho názoru aj skutočnosť, že v konaní ignoruje návrhy na dokazovanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti postupom podľa § 147 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie tomuto predchádzajúce a zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.
Podľa § 30 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, prísediaci, vyšší súdny úradník, probačný a mediačný úradník, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Podľa § 31 ods. 3 Tr. por. o vylúčení z dôvodov uvedených v § 30 (Tr. por.) rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody dotýkajú, a to aj bez návrhu. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.
Okolnosť, že predsedníčka senátu krajského súdu v tomto prípade konala v rozpore s predstavami a subjektívnymi názormi obžalovaného, nemôže byť z hľadiska ustanovenia § 30 Tr. por. zákonným dôvodom na jej vylúčenie z prejednávania veci.
Námietka zaujatosti z dôvodov vyššie uvedených by bola dôvodná iba v tom prípade, keby predsedníčka senátu krajského súdu konala vo veci v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku z dôvodu existencie okolností uvedených v stanovení § 30 ods. 1 Tr. por.
Tieto okolnosti však v posudzovanej veci preukázané neboli.
Pochybnosť obžalovaného o tom, či senát krajského súdu mohol rozhodovať o návrhu na odňatie a prikázanie veci z dôvodu zaujatosti nie je namieste, pretože táto povinnosť vyplýva senátu z ustanovenia § 31 ods. 3 Tr. por.
Ako vyplýva zo spisového materiálu, senát krajského súdu umožnil obžalovanému, aby sa vyjadril k jednotlivým dôkazom. Obžalovaný toto právo v priebehu dokazovanie využíval; rovnako využil právo posledného slova.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody preto Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť obžalovaného Ing. F. B. podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 28. mája 2008
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: