N a j v y š š í   s ú d  

3 Tost 5/2016

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 10. februára 2016, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudkýň JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej v trestnej veci vyžiadanej osoby M. K., v konaní o európskom zatýkacom rozkaze, o sťažnosti vyžiadanej osoby M. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 12. januára 2016, sp. zn. 3Ntc/12/2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. a/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby M. K. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave uznesením z 12. januára 2016, sp. zn. 3Ntc/12/2015, podľa § 22 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze v znení zákona č. 344/212 Z.z. rozhodol, že Európsky zatýkací rozkaz vydaný Štátnou prokuratúrou Eisenstadt, Rakúska republika zo dňa 31. júla 2015, sp. zn. 3St 31/15s, na vyžiadanú osobu M. K., narodeného X. v B., trvale bytom N., občana Slovenskej republiky, v tom času v Ústave na výkon väzby v Bratislave, na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 0Tp/408/2015, sa vykoná.

Proti tomuto uzneseniu podala vyžiadaná osoba M. K. prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že trestnej činnosti v Rakúsku, pre ktorú bol vydaný európsky zatýkací rozkaz sa nedopustil, nakoľko sa v tom čase nachádzal v Rajke v Maďarsku. Poukázal na právny poriadok Slovenskej republiky, v rámci ktorého je na najvyššom stupni z hľadiska právnej sily, postavená Ústava Slovenskej republiky. Podľa čl. 23 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, každý občan má právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky. Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť, a nemožno ho vyhostiť. Podľa názoru obhajoby, transpozičný predpis - Európsky zatýkací rozkaz (EZR) a Ústava Slovenskej republiky musia byť vo vzájomnom súlade. EZR je zákon implementovaný do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý nemá prednosť pred právnym poriadkom, ale má paralelné postavenie ako jeden z vnútroštátne záväzných normatívnych prameňov. Nie je preto žiaduce, aby došlo k stretu princípov takéhoto právneho predpisu komunitárneho práva s ústavnými princípmi Slovenskej republiky. Keďže nie je daný dôvod na vykonanie EZR a na vydanie do Rakúska, obvinený navrhol zrušiť napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. a rozhodnúť o tom, že sa európsky zatýkací rozkaz   týkajúci sa M. K. nevykoná, že nebude vydaný do Rakúska a že bude rozhodnuté o odmietnutí vykonania EZR.

Podľa § 22 ods. 7 prvá veta zákona č. 154/2010 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze proti rozhodnutiu krajského súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu je prípustná sťažnosť vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1, sťažnosť má odkladný účinok.

Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákonného ustanovenia, vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu sa odmietne ak,

a/ sa na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, vzťahuje amnestia, ktorá bola udelená v Slovenskej republike, a slovenský právny poriadok upravuje právomoc slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu,

b/ vykonávajúci justičný orgán má informáciu, že konanie vedené v niektorom členskom štáte proti vyžiadanej osobe pre ten istý skutok právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom bol vynesený,

c/ vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,

d/ skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 4 ods. 4 a 5; vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám, alebo k mene nie je možné odmietnuť výkon európskeho zatýkacieho rozkazu iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny, ako právny poriadok štátu pôvodu,  

e/ vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody vyžiadanej osoby sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a na stíhanie trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, alebo  

f/ súd na základe postupu podľa § 21a rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, na základe ktorého bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, do Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že vyžiadaná osoba M. K. v písomnom odôvodnení sťažnosti neuplatnila žiaden z vyššie citovaných zákonných dôvodov uvedených v § 23 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze, pre ktorý by mohlo dôjsť k odmietnutiu vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu.

Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť vyžiadanej osoby M. K., bez jej meritórneho preskúmania podľa § 193 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zamietol, keďže nie je prípustná.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 10. februára 2016

  JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová