3 Tost 5/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera v trestnej
veci obvineného L. A. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa
13. februára 2013 v Bratislave sťažnosť obvineného L. A. proti uzneseniu sudcu pre prípravné
konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa
21. januára 2013, sp. zn. Tp 93/2012, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného L. A. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko
Banská Bystrica, uznesením zo dňa 21. januára 2013, sp. zn. Tp 93/2012, podľa § 79 ods. 3
Tr. por. zamietol žiadosť obvineného L. A. o prepustenie z väzby na slobodu. Súčasne podľa
§ 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub obvineného L. A. na nahradenie väzby neprijal
a podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. neuložil nad obvineným dohľad probačného
a mediačného úradníka.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený L. A. prostredníctvom svojho obhajcu
sťažnosť. V sťažnosti uviedol, že dôvody väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a/
a písm. c/ Tr. por. považuje za neopodstatnené a účelové. Podľa názoru obvineného počas
vyšetrovania neboli zadovážené dôkazy, ktoré by potvrdzovali dôvodnosť obvinenia
zo spáchaných skutkov. Poukazoval na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý
v rozhodnutí Labita v. Italy vyslovil, že dôvody, ktoré postačujú na vzatie do väzby,
sa po dlhšej dobe môžu stať nedostatočnými na jej ďalšie trvanie. Obvinený poukazoval na to,
že pre dôvody útekovej väzby nepostačuje len hrozba vysokého trestu, ale musia pristúpiť aj ďalšie významné dôvody ustanovené Trestným poriadkom, pričom OČTK musia
vo väzobnej veci postupovať s osobitnou starostlivosťou. Nebezpečenstvo úteku teda nemôže
vyplývať len z jednej skutočnosti, ale musí byť založené na súhre okolností, ktorých
vzájomné posúdenie môže buď potvrdiť existenciu nebezpečenstva z úteku, alebo znížiť
ho do takej miery, že väzbu neopodstatňuje. Obvinený namietal, že v jeho prípade nebola
potvrdená taká súhra okolností, ktorá by odôvodňovala ustálenie záveru o možnej obave
z úteku. Vo vzťahu k dôvodom preventívnej väzby obvinený uviedol, že tieto v súčasnosti
považuje za neodôvodnené a neopodstatnené, keďže nepokračuje v žiadnej trestnej činnosti.
V tejto súvislosti žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie sudcu
pre prípravné konanie zrušil a rozhodol o prepustení obvineného L. A. na slobodu. V prípade,
ak by najvyšší súd ustálil existenciu niektorého z dôvodov väzby, obvinený žiadal,
aby najvyšší súd dôvody väzby nahradil jeho písomným sľubom v zmysle § 80 ods. 1 písm. b/
Tr. por., resp. využil ustanovenie § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a nahradil väzbu dohľadom
probačného a mediačného úradníka.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola podaná
sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil,
že sťažnosť obvineného L. A. nie je dôvodná.
Obvinený je v posudzovanej veci trestne stíhaný na základe uznesenia vyšetrovateľa
Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odbor Bratislava,
zo dňa 12. marca 2012, ČVS: PPZ-252/BOK-BA-2011, o vznesení obvinenia, pretože
je dôvodne podozrivý (spolu s ďalšími osobami), zo spáchania zločinu založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 4 písm. b/
Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v predmetnom uznesení.
Obvinený L. A. bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 1. novembra
2012, sp. zn. Tp 93/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
zo dňa 12. novembra 2012, sp. zn. 2 Tost 35/2012, z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por., pričom väzba začala obvinenému plynúť 30. októbra 2012
o 15.53 hod. a v súčasnosti ju vykonáva v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici.
Pri rozhodovaní o predmetnej sťažnosti obvineného L. A. mal najvyšší súd na zreteli
ustanovenie § 76 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého môže väzba v rámci základnej alebo
predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom trvať len nevyhnutný
čas, čo je podporené aj rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného
súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vychádzal tiež
z ustanovenia § 79 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého policajt, prokurátor, sudca pre prípravné
konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby
trvajú aj naďalej, resp. či sa zmenili, pričom sudca pre prípravné konanie tak koná
iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov
väzby a tiež pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu.
V zmysle § 79 ods. 3 Tr. por. má obvinený právo kedykoľvek žiadať o prepustenie
na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží
ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné
konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,
opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej
žiadosti nadobudlo právoplatnosť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní predloženého spisového materiálu
dospel k záveru, rovnako ako súd prvého stupňa, že trestné stíhanie obvineného pre skutky,
pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie sa vedie dôvodne. Skutky boli spáchané, majú znaky
vyššie špecifikovaných trestných činov a existuje aj dôvodné podozrenie, že tieto skutky
spáchal obvinený L. A. aj spolu s ďalšími obvinenými osobami. Tieto skutočnosti vyplývajú
z doteraz zabezpečených dôkazov, najmä z výpovedí svedkov P. F., K. Š., Ľ. G., V. M.
a R. M.. Z povahy a charakteru trestnej činnosti, za ktorú je voči L. A. vznesené obvinenie
vyplýva, že táto mala byť páchaná plánovite a organizovane po dlhšiu dobu, mali z nej plynúť
vysoké finančné zisky a vyznačovala sa vysokou mierou sofistikovanosti.
Okrem podozrenia ako jednej z materiálnych podmienok väzby je v posudzovanej veci
v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia základná materiálna podmienka, a to existencia väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ Tr. por. V tejto
súvislosti najvyšší súd poukazuje na uznesenie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného
trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 21. januára 2013, sp. zn.
Tp 93/2012, kde tento v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne uviedol konkrétne
skutočnosti, pre ktoré považoval väzobné dôvody upravené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/
a písm. c/ Tr. por. za opodstatnené. Najvyšší súd si závery súdu prvého stupňa osvojuje
a v ďalšom na ne odkazuje.
Najvyšší súd sa stotožnil aj so záverom sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného
trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, že u obvineného L. A. nie je možné
nahradiť väzbu písomným sľubom, resp. dohľadom probačného a mediačného úradníka.
V danom prípade, s prihliadnutím na rozsah a povahu trestnej činnosti, pre ktorú je obvinený
A. trestne stíhaný, ani najvyšší súd písomný sľub a dohľad mediačného a probačného
úradníka nepovažuje za dostatočné záruky, pretože tieto substitučné inštitúty neodstraňujú
obavu, že obvinený sa v prípade prepustenia na slobodu nepokúsi utiecť, resp. nebude
pokračovať v páchaní trestnej činnosti.
Treba ešte poznamenať, že väzobné stíhanie obvineného v súčasnosti trvá zatiaľ
necelé štyri mesiace, čo s ohľadom na zložitosť daného prípadu a veľké množstvo
obvinených, ale aj na čl. 5 ods. 3 Dohovoru, či ustanovenie § 76 ods. 7 písm. c/ Tr. por.
možno považovať za dobu primeranú okolnostiam.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového
uznesenia a sťažnosť obvineného L. A. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 13. februára 2013
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová