3 Tost 5/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera v trestnej

veci obvineného L.   A.   pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa

13. februára 2013 v Bratislave sťažnosť obvineného L. A. proti uzneseniu sudcu pre prípravné

konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa

21. januára 2013, sp. zn. Tp 93/2012, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného L. A. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica, uznesením zo dňa 21. januára 2013, sp. zn. Tp 93/2012, podľa § 79 ods. 3

Tr. por. zamietol žiadosť obvineného L. A. o prepustenie z väzby na slobodu. Súčasne podľa

§ 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub obvineného L. A. na nahradenie väzby neprijal

a podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. neuložil nad obvineným dohľad probačného

a mediačného úradníka.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený L. A. prostredníctvom svojho obhajcu

sťažnosť. V sťažnosti uviedol, že dôvody väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a/

a písm. c/ Tr. por. považuje za neopodstatnené a účelové. Podľa názoru obvineného počas

vyšetrovania neboli zadovážené dôkazy, ktoré by potvrdzovali dôvodnosť obvinenia

zo spáchaných skutkov. Poukazoval na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý

v rozhodnutí Labita v. Italy vyslovil, že dôvody, ktoré postačujú na vzatie do väzby,

sa po dlhšej dobe môžu stať nedostatočnými na jej ďalšie trvanie. Obvinený poukazoval na to,

že pre dôvody útekovej väzby nepostačuje len hrozba vysokého trestu, ale musia pristúpiť aj ďalšie významné dôvody ustanovené Trestným poriadkom, pričom OČTK musia

vo väzobnej veci postupovať s osobitnou starostlivosťou. Nebezpečenstvo úteku teda nemôže

vyplývať len z jednej skutočnosti, ale musí byť založené na súhre okolností, ktorých

vzájomné posúdenie môže buď potvrdiť existenciu nebezpečenstva z úteku, alebo znížiť

ho do takej miery, že väzbu neopodstatňuje. Obvinený namietal, že v jeho prípade nebola

potvrdená taká súhra okolností, ktorá by odôvodňovala ustálenie záveru o možnej obave

z úteku. Vo vzťahu k dôvodom preventívnej väzby obvinený uviedol, že tieto v súčasnosti

považuje za neodôvodnené a neopodstatnené, keďže nepokračuje v žiadnej trestnej činnosti.

V tejto súvislosti žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie sudcu

pre prípravné konanie zrušil a rozhodol o prepustení obvineného L. A. na slobodu. V prípade,

ak by najvyšší súd ustálil existenciu niektorého z dôvodov väzby, obvinený žiadal,

aby najvyšší súd dôvody väzby nahradil jeho písomným sľubom v zmysle § 80 ods. 1 písm. b/

Tr. por., resp. využil ustanovenie § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a nahradil väzbu dohľadom

probačného a mediačného úradníka.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola podaná

sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil,

že sťažnosť obvineného L. A. nie je dôvodná.

Obvinený je v posudzovanej veci trestne stíhaný na základe uznesenia vyšetrovateľa

Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odbor Bratislava,

zo dňa 12. marca 2012, ČVS: PPZ-252/BOK-BA-2011, o vznesení obvinenia, pretože

je dôvodne podozrivý (spolu s ďalšími osobami), zo spáchania zločinu založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a obzvlášť závažného zločinu

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov,

ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 4 písm. b/

Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v predmetnom uznesení.

Obvinený L. A. bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 1. novembra

2012, sp. zn. Tp 93/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

zo dňa 12. novembra 2012, sp. zn. 2 Tost 35/2012, z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por., pričom väzba začala obvinenému plynúť 30. októbra 2012

o 15.53 hod. a v súčasnosti ju vykonáva v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici.

Pri rozhodovaní o predmetnej sťažnosti obvineného L. A. mal najvyšší súd na zreteli

ustanovenie § 76 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého môže väzba v rámci základnej alebo

predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom trvať len nevyhnutný

čas, čo je podporené aj rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného

súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vychádzal tiež

z ustanovenia § 79 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého policajt, prokurátor, sudca pre prípravné

konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby

trvajú aj naďalej, resp. či sa zmenili, pričom sudca pre prípravné konanie tak koná

iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov

väzby a tiež pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu.

V zmysle § 79 ods. 3 Tr. por. má obvinený právo kedykoľvek žiadať o prepustenie

na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží

ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné

konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,

opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej

žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní predloženého spisového materiálu

dospel k záveru, rovnako ako súd prvého stupňa, že trestné stíhanie obvineného pre skutky,

pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie sa vedie dôvodne. Skutky boli spáchané, majú znaky

vyššie špecifikovaných trestných činov a existuje aj dôvodné podozrenie, že tieto skutky

spáchal obvinený L. A. aj spolu s ďalšími obvinenými osobami. Tieto skutočnosti vyplývajú

z doteraz zabezpečených dôkazov, najmä z výpovedí svedkov P. F., K. Š., Ľ. G., V. M.

a R. M.. Z povahy a charakteru trestnej činnosti, za ktorú je voči L. A. vznesené obvinenie

vyplýva, že táto mala byť páchaná plánovite a organizovane po dlhšiu dobu, mali z nej plynúť

vysoké finančné zisky a vyznačovala sa vysokou mierou sofistikovanosti.

Okrem podozrenia ako jednej z materiálnych podmienok väzby je v posudzovanej veci

v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia základná materiálna podmienka, a to existencia väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ Tr. por. V tejto

súvislosti najvyšší súd poukazuje na uznesenie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 21. januára 2013, sp. zn.

Tp 93/2012, kde tento v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne uviedol konkrétne

skutočnosti, pre ktoré považoval väzobné dôvody upravené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/

a písm. c/ Tr. por. za opodstatnené. Najvyšší súd si závery súdu prvého stupňa osvojuje

a v ďalšom na ne odkazuje.

Najvyšší súd sa stotožnil aj so záverom sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, že u obvineného L. A. nie je možné

nahradiť väzbu písomným sľubom, resp. dohľadom probačného a mediačného úradníka.

V danom prípade, s prihliadnutím na rozsah a povahu trestnej činnosti, pre ktorú je obvinený

A. trestne stíhaný, ani najvyšší súd písomný sľub a dohľad mediačného a probačného

úradníka nepovažuje za dostatočné záruky, pretože tieto substitučné inštitúty neodstraňujú

obavu, že obvinený sa v prípade prepustenia na slobodu nepokúsi utiecť, resp. nebude

pokračovať v páchaní trestnej činnosti.

Treba ešte poznamenať, že väzobné stíhanie obvineného v súčasnosti trvá zatiaľ

necelé štyri mesiace, čo s ohľadom na zložitosť daného prípadu a veľké množstvo

obvinených, ale aj na čl. 5 ods. 3 Dohovoru, či ustanovenie § 76 ods. 7 písm. c/ Tr. por.

možno považovať za dobu primeranú okolnostiam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového

uznesenia a sťažnosť obvineného L. A. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 13. februára 2013

JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.

predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová