3 Tost 46/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej
veci obvineného J. O. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí
19. decembra 2012 v Bratislave sťažnosť obvineného P. B. proti uzneseniu sudcu
pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská
Bystrica, z 26. novembra 2012, sp. zn. Tp 38/2012, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného P. B. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko
Banská Bystrica, uznesením z 26. novembra 2012, sp. zn. Tp 38/2012, rozhodol tak, že podľa
§ 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného P. B. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený P. B. v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej
uviedol, že prvostupňový súd sa nezaoberal niektorými relevantnými skutočnosťami (štádium
väzby, postup súdov v konaní, nedostatočná individualizácia a nepostačujúce dôvody väzby,
zjavné opakovanie odôvodnení rozhodnutí o väzbe, nepostačujúce vysporiadanie
sa s charakterovými vlastnosťami obvineného). Ďalej uviedol, že posledné dôkazy skôr
nasvedčujú, že výpovede svedkov sú skopírované. Spolupracujúci svedkovia vypovedajú
za tzv. výhody. V posledných výpovediach svedkovia dokonca spochybňujú pravosť
predchádzajúcich svedeckých výpovedí svedka F., ktorý je jediným priamym svedkom
vo vzťahu k obvinenému. Má za to, že na základe výpovedí obvinených, či svedkov sa nedajú
určiť žiadne relevantné skutočnosti, ani právne závery. Zdôraznil, že rozsiahlosť spisu
nemôže byť pričítaná v jeho neprospech.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému obvinený podal
sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť obvineného P. B. nie
je dôvodná.
Obvinený je v posudzovanej veci trestne stíhaný, pretože je dôvodne podozrivý
zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296
Tr. zák. a taktiež zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a/,
ods. 4 písm. b/ Tr. zák.
Obvinený B. bol vzatý do väzby uznesením sudkyne pre prípravné konanie Okresného
súdu Trnava zo 17 novembra 2011, sp. zn. Tp 88/2011, v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave zo 6. decembra 2011, sp. zn. 3Tpo 70/2011, z dôvodov uvedených v ustanovení § 71
ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por., pričom väzba u obvineného začala plynúť dňom
15. novembra 2011 a v súčasnosti ju vykonáva v Ústave na výkon väzby v Bratislave.
Naposledy bolo o väzbe obvineného rozhodnuté uznesením sudcu pre prípravné
konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, z 27. novembra 2012, sp. zn. Tp 38/2012 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 4. decembra 2012, sp. zn. 1Tost 43/2012, pričom lehota trvania väzby
obvineného B. bola predĺžená do 15. júna 2013.
Pri rozhodovaní o sťažnosti obvineného mal najvyšší súd na zreteli ustanovenie § 76
ods. 1 Tr. por., podľa ktorého môže väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby
v prípravnom konaní a v konaní pred súdom trvať len nevyhnutný čas, čo je podporené
aj judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva. Vychádzal aj z ustanovenia § 79 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého policajt
prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného
stíhania, či dôvody väzby trvajú aj naďalej, resp. či sa zmenili, pričom sudca pre prípravné
konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo
o zmene dôvodov väzby a tiež pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby
na slobodu.
V zmysle § 79 ods. 3 Tr. por. má obvinený právo kedykoľvek žiadať o prepustenie
na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží
ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné
konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania
rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,
opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej
žiadosti nadobudlo právoplatnosť.
Pri skúmaní jednej z materiálnych podmienok trvania väzby obvineného Najvyšší súd
Slovenskej republiky po preštudovaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru,
rovnako ako súd prvého stupňa, že trestné stíhanie obvineného pre skutky, pre ktoré mu bolo
vznesené obvinenie sa vedie dôvodne, skutky boli spáchané, majú znaky vyššie
špecifikovaných trestných činov a existuje aj dôvodné podozrenie, že tieto skutky spáchal
obvinený aj spolu s ďalšími obvinenými osobami. Tieto skutočnosti vyplývajú z doteraz
vo veci zabezpečených dôkazov.
Okrem podozrenia ako jednej z materiálnych podmienok väzby je v posudzovanej veci
v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia základná materiálna podmienka,
a to existencia väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. V tejto
súvislosti najvyšší súd poukazuje na uznesenie sudcu pre prípravné konanie špecializovaného
trestného súdu z 26. novembra 2012, sp. zn. Tp 89/2011, kde tento v odôvodnení svojho
rozhodnutia opätovne uviedol a zdôvodnil skutočnosti podporujúce trvanie väzobných
dôvodov u obvineného B. aj v súčasnom štádiu trestného konania, pričom tieto skutočnosti
sa od ostatného rozhodnutia o väzbe nezmenili. S týmito závermi sa najvyšší súd stotožňuje
a v ďalšom na ne odkazuje.
K námietkam obvineného B. je potrebné uviesť, že nedošlo k zmene dôkaznej situácie
v súčasnom štádiu trestného konania, ktorá by podozrenie zo spáchania trestnej činnosti
pre skutky, ktoré sú obvinenému kladené za vinu, rozptýlila. Treba tiež uviesť,
že hodnotenie výpovedí svedkov nie je identické v prípravnom konaní s posudzovaním
dokázania viny na hlavnom konaní.
Ani námietka obvineného o zjavnom opakovaní sa odôvodnení súdov o potrebe
väzobného stíhania obvineného nie je dôvodná. Najvyšší súd konštatuje, že súdy majú povinnosť v každom štádiu trestného konania skúmať dôvody ďalšieho trvania
väzobného stíhania obvineného, pričom sú viazané nielen vnútroštátnym zákonom,
ale aj medzinárodnými zmluvami. V zmysle Dohovoru, jeho článku 5 ods. 1 písm. c/
je potrebné, aby k počiatočnej podmienke obmedzenia osobnej slobody obvineného, ktorou
je podozrenie zo spáchania trestného činu, pristúpili aj ďalšie iné skutočnosti odôvodňujúce
potrebu väzobného stíhania a tieto majú byť vážne a dostatočne odôvodňujúce ďalšie trvanie
väzby. V predmetnom prípade je táto podmienka splnená, čo v každom svojom rozhodnutí
súdy rozhodujúce o ďalšom trvaní väzby obvineného v predmetnej trestnej veci aj uviedli
a náležite zdôvodnili.
Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 19. decembra 2012
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová