N a j v y š š í   s ú d  

3 Tost 43/2015

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom

zasadnutí 5. januára 2016 v Bratislave v konaní o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu,

o sťažnosti vyžiadanej osoby D. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 10. decembra

2015, sp. zn. 4 Ntc 35/2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku sťažnosť vyžiadanej osoby D. H. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský prokurátor v Nitre dňa 25. novembra 2015 podal návrh podľa § 22 ods. 1

zákona o európskom zatýkacom rozkaze s tým, aby súd rozhodol, že európsky zatýkací

rozkaz (ďalej len „ EZR“) vydaný Okresným súdom mesta Famagusta zo 14. októbra 2015 v trestnej veci vedenej pod sp. zn. S/30/2013 policajnej stanice mesta Aya Napa na D. H.

sa vykoná.

Krajský súd v Nitre uznesením z 10. decembra 2015, sp. zn. 4 Ntc/35/2015, rozhodol,

že podľa § 22 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon

o EZR“) v znení zákona č. 344/2012 sa EZR Okresného súdu mesta Famagusta

zo 14. októbra 2015 v trestnej veci vedenej pod sp. zn. S/30/2013 policajnej stanice mesta

Aya Napa vydaný na D. H., nar. X. v C. (Veľká Británia), trvale bytom X., Spojené

kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, štátny občan Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, toho času vo výkone vydávacej väzby v Ústave na výkon väzby

a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra, v y k o n á.

Proti tomuto uzneseniu podala vyžiadaná osoba D. H. prostredníctvom svojej

obhajkyne na verejnom zasadnutí konanom 10. decembra 2015 sťažnosť do zápisnice

(č. l. 59), ktorú písomne odôvodnil (č. l. 81 - 82).

V jej písomnom odôvodnení poukázal na to, že EZR nebol zo strany Cyperskej

republiky vydaný v súlade s čl. 1 a čl. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV

z 13. júna 2002 o EZR a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi. Na základe

uvedeného žiada najvyšší súd, aby napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre,

sp. zn. 4 Ntc 35/2015 z 10. decembra 2015 zrušil a rozhodol, že D. H. sa ihneď prepúšťa

z vydávacej väzby na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ

sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a zistil, že podaná sťažnosť

nie je prípustná.

Podľa § 22 ods. 7 prvá veta zákona č. 154/2010 Z. z. o Európskom zatýkacom rozkaze

proti rozhodnutiu krajského súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu je prípustná

sťažnosť vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho

zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1, sťažnosť má odkladný účinok.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vykonanie zatýkacieho rozkazu

sa odmietne ak,

a/ sa na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, vzťahuje

amnestia, ktorá bola udelená v Slovenskej republike a slovenský právny poriadok

upravuje právomoc slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu,

b/ vykonávajúci justičný orgán má informáciu, že konanie vedené v niektorom

členskom štáte proti vyžiadanej osobe pre ten istý skutok právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo

už nemôže byť vykonaný podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom

bol vynesený,

c/ vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu

jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz,

d/ skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným činom

podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 4 ods. 4 a 5;

vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám, alebo k mene nie je možné odmietnuť výkon

európskeho zatýkacieho rozkazu iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky

neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia

týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny, ako právny poriadok štátu pôvodu,

e/ vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia

slobody vyžiadanej osoby sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej

republiky a na stíhanie trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa

právneho poriadku Slovenskej republiky, alebo

f/ súd na základe postupu podľa § 21a rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia,

na základe ktorého bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, do Slovenskej republiky

podľa osobitného predpisu.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že vyžiadaná osoba D. H. v zahlásenej ani

písomnej sťažnosti neuplatnila žiaden z vyššie citovaných zákonných dôvodov uvedených

v § 23 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o Európskom zatýkacom rozkaze, pre ktorý by mohlo

dôjsť k odmietnutiu vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu.

Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť

vyžiadanej osoby D. H., bez jej meritórneho preskúmania, podľa § 193 ods. 1 písm. a/

Trestného poriadku zamietol, keďže nie je prípustná.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 5. januára 2016

  JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Vypracovala: JUDr. Alena Šišková

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová