N a j v y š š í s ú d
3 Tost 43/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej na neverejnom zasadnutí v Bratislave dňa 11. decembra 2012 v trestnej veci odsúdeného B. Š. pre pokus trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 4 zákona č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 30. septembra 1994 (ďalej len Tr. zák.), o sťažnosti odsúdeného B. Š. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 16. novembra 2012, sp. zn. BB-3 T 1/10, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa zrušuje, a to v bode I. a II. výroku. Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sa u k l a d á, aby vo veci znova konal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica uznesením zo dňa 16. novembra 2012, sp. zn. BB-3 T 1/10, rozhodol tak, že odsúdenému B. Š.
v bode I. započítal podľa § 45 ods. 1, ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 414 ods. 1 Tr. por. do trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom tohto súdu, sp. zn. BB-3 T 1/10, zo dňa 11. októbra 2011 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 To 2/2012, zo dňa 3. októbra 2012 väzbu od 11. novembra 1994 do 30. apríla 1998 a od 18. januára 2007 do 27. júla 2007;
v bode II. uložil povinnosť v zmysle § 555 ods. 1 písm. a/ Tr. por. nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby od 11. novembra 1994 do 30. apríla 1998 a od 18. januára 2007 do 27. júla 2007;
v bode III. uložil povinnosť v zmysle § 555 ods. 1 písm. d/ Tr. por. nahradiť preddavkové trovy trestného konania do 15 dní paušálnou sumou, ktorá je v zmysle § 1, § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 93/2012 Z.z. 320 €.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odsúdený sťažnosť, a to proti výrokom v bode I. a v bode II. tohto uznesenia. Vo vzťahu k bodu I. výroku namietal, že v Maďarskej republike bol zadržaný na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, pričom súd opomenul do času väzby započítať aj dobu, ktorú odsúdený strávil vo vydávacej väzbe a tiež dobu transportu jeho osoby do Slovenskej republiky. Vo vzťahu k bodu II. výroku uznesenia namietal, že časové obdobie medzi 11. novembrom 1994 až 30. aprílom 1998 sa netýka Slovenskej republiky.
Najvyšší súd po zistení, že sú splnené všetky formálne podmienky predpokladané Trestným poriadkom na podanie sťažnosti – sťažnosť podala oprávnená osoba, proti výrokom rozhodnutia, proti ktorým je sťažnosť prípustná a podanie bolo urobené včas, podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného B. Š. je dôvodná.
Po preštudovaní spisového materiálu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti:
V čase od 11. novembra 1994 do 30. apríla 1998 bol B. Š. vo väzbe v Českej republike, z ktorej bol prepustený z dôvodu vykonania maximálnej povolenej dĺžky lehoty väzby stanovenej zákonom.
V časti spisu pod sp. zn. BB-Pšv 1/06, (zv. 1) sa na č.l. 172 nachádza informácia od Ministerstva spravodlivosti a presadzovania práva Maďarskej republiky o tom, že B. Š. bol dňa 13. januára 2007 vzatý do predbežnej väzby na účely vydania do Slovenskej republiky. K jeho vydaniu došlo 18. januára 2007 o 11.30 hod. Následne bol uznesením sudcu pre prípravné konanie Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-Pšv 1/06, zo dňa 19. januára 2007 vzatý do väzby podľa § 72 ods. 1 Tr. por. s tým, že lehota väzby začala plynúť dňa 18. januára 2007. Vo väzbe zotrval až do dňa 27. júla 2007, keď bol rozhodnutím Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-3 T 7/2007, zo dňa 19. júla 2007 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Tošs 38/2007, zo dňa 27. júla 2007 prepustený z väzby na slobodu.
V zmysle § 45 ods. 1 Trestného zákona ak sa viedlo proti páchateľovi trestné stíhanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, prípadne do úhrnného trestu alebo súhrnného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Rovnako sa postupuje, ak súd upustí od uloženia súhrnného trestu alebo ďalšieho trestu.
V zmysle § 45 ods. 4 Trestného zákona súd postupuje podľa rovnakých zásad aj v prípade, ak bol páchateľ vo väzbe v cudzine, alebo ak bol potrestaný orgánom cudzieho štátu pre ten istý skutok.
V zmysle § 414 ods. 1 Tr. por. o započítaní väzby a trestu rozhodne predseda senátu uznesením. Väzba sa započítava podľa stavu ku dňu nariadenia výkonu trestu, a to od času, keď osobná sloboda obvineného bola obmedzená.
Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd konštatuje, že námietka odsúdeného Š. k výroku pod bodom I. rozhodnutia je dôvodná, keďže tomuto mal byť do výkonu trestu zarátaný aj čas strávený v predbežnej väzbe v Maďarskej republike na účely jeho vydania do Slovenskej republiky. Z odpovede Ministerstva spravodlivosti a presadzovania práva Maďarskej republiky zo 17. januára 2007 (č.l. 172) vyplýva, že B. Š. bol vzatý do väzby v súvislosti s vydaním do Slovenskej republiky dňom 13. januára 2007.
K námietke odsúdeného k bodu II. výroku uznesenia treba uviesť, že táto je rovnako dôvodná. V prípade právoplatného uznania viny má odsúdený podľa § 555 ods. 1 písm. a/ Tr. por. povinnosť nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby. Túto povinnosť by nemal v tom prípade, ak by rozhodnutie o jeho vzatí do väzby bolo zrušené ako nezákonné. Rovnako v zmysle § 555 ods. 1 písm. d/ Tr. por. má odsúdený povinnosť nahradiť štátu paušálnou sumou ostatné trovy, ktoré znáša štát.
Konkrétnu výšku trov väzby v zmysle odkazovacieho ustanovenia § 555 ods. 2 Tr. por. a nadväzujúcich ustanovení § 54 a nasl. zákona č. 221/2006 Z.z., o výkone väzby, v znení neskorších predpisov určí riaditeľ Ústavu Zboru väzenskej a justičnej stráže.
V tejto súvislosti najvyšší súd konštatuje, že nebol správny postup prvostupňového súdu, keď v bode II. výroku svojho rozhodnutia uložil povinnosť odsúdenému Š. nahradiť štátu (teda Slovenskej republike) aj trovy spojené s výkonom väzby od 11. novembra 1994 do 30. apríla 1998, keďže v tomto období odsúdený bol vo väzbe v Českej republike.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
V Bratislave 11. decembra 2012
JUDr. Igor B u r g e r, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová