3 Tost 42/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci odsúdeného N. M. pre trestný čin sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1 Trestného zákona na neverejnom zasadnutí 8. januára 2013 v Bratislave o sťažnosti odsúdeného N. M., ktorú podal proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 1. októbra 2012, sp. zn. 3T 17/2005, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného N. M. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 1. októbra 2012, sp. zn. 3T 17/2005, podľa § 45 ods. 1 Trestného zákona rozhodol, že väzba vykonaná v trestnej veci Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3T 17/2005, v dobe od 7. júla 2005 do 7. decembra 2007 sa odsúdenému N. M. nezapočítava do úhrnného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu v Lučenci z 24. júna 2010, sp. zn. 3T 153/2009, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. októbra 2010, sp. zn. 3To 195/2010, vo výmere dvadsať rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený N. M., ktorou sa dožadoval započítania väzby, ktorú vykonal v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 3T 17/2005, do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 3T 153/2009, a ktorý v súčasnej dobe vykonáva.
Na základe podanej sťažnosti nadriadený orgán postupom podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná.
Krajský súd v Banskej Bystrici v dôvodoch svojho rozhodnutia citoval ustanovenie § 45 ods. 1 Trestného zákona (ust. § 38 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006), z ktorého je zrejmé, že ak sa viedlo proti páchateľovi trestné stíhanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, prípadne do úhrnného trestu alebo súhrnného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Rovnako sa postupuje, ak súd upustí od uloženia súhrnného trestu alebo ďalšieho trestu.
Z citácie tohto ustanovenia trestného zákona i platnej judikatúry, započítanie doby strávenej vo väzbe do uloženého trestu v zmysle § 45 ods. 1 Trestného zákona prichádza do úvahy len vtedy, keď bol páchateľ vo väzbe v tom konaní, v ktorom došlo k jeho odsúdeniu a k uloženiu samostatného, úhrnného alebo súhrnného trestu.
V posudzovanom prípade väzbu v období od 7. júla 2005 do 7. decembra 2007 odsúdený vykonával v inom trestnom konaní (Krajský súd v Banskej Bystrici, sp. zn. 3T 17/2005, ktoré bolo ukončené právoplatným zastavením trestného stíhania), než v ktorom bol odsúdený a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý v súčasnej dobe vykonáva (Okresný súd Lučenec, sp. zn. 3T 153/2010), preto krajský súd rozhodol v súlade so zákonom, keď väzbu odsúdenému do výkonu trestu nezapočítal.
Sťažnosť odsúdeného N. M., z dôvodov uvedených vyššie, nie je dôvodná, preto ju sťažnostný súd na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 8. januára 2013
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová