UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Šiškovej a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci obžalovaného Ing. N. K., pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 2005, na neverejnom zasadnutí 31. januára 2018 v Bratislave, o sťažnosti obžalovaného Ing. N. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 16T/1/2017, z 11. januára 2018, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obžalovaného Ing. N. K. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave uznesením, sp. zn. 16T/1/2017, z 11. januára 2018 rozhodol tak, že podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z. predsedníčka senátu JUDr. Magdaléna Blažová nie je vylúčená z vykonávania úkonov v trestnej veci obžalovaného Ing. N. K., vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 16T/1/2017 (č. l. 187).Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obžalovaný Ing. N. K. sťažnosť a navrhol, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že predsedníčku senátu JUDr. Magdalénu Blažovú vylúči z vykonávania úkonov v trestnej veci obžalovaného Ing. N. K., vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 16T/1/2017. V dôvodoch podanej sťažnosti uviedol, že rozvrhom práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2017 je v súdnom oddelení 16T určené zloženie senátu JUDr. Magdaléna Blažová - predsedníčka senátu, JUDr. Iveta Zelenayová ako členka senátu a JUDr. Richard Molnár ako člen senátu.Uviedol, že JUDr. Iveta Zelenayová rozhodovala v trestnej veci obžalovaného Ing. N. K. v konaní o povolenie obnovy konania vedenom pod sp. zn. 1Ntok/1/2011 a na základe opatrenia predsedu Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2017 bol 3. apríla 2017 určený JUDr. Peter Štift ako nový člen senátu, keďže v súlade s odôvodnením opatrenia podľa článku VIII. bodu 6 rozvrhu práce s poukazom na § 397 ods. 2 zák. č. 301/2005 Z. z. bola JUDr. Iveta Zelenayová vylúčená z rozhodovania vo veci samej, nakoľko sa zúčastnila rozhodovania o mimoriadnom opravnom prostriedku v tej istej veci obžalovaného. V tejto súvislosti uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. 1Ntok/1/2011 však dňa 19. októbra 2011 v senáte spoločne s predsedníčkou senátu JUDr. Ivetou Zelenayovou rozhodoval aj sudca JUDr. Richard Molnár. Podľa názoru obžalovaného mal byť ex lege vylúčený z rozhodovania vo veci samej aj JUDr. Richard Molnár. Obžalovaný namietol, že do množiny sudcov, spomedzi ktorých bol na základe opatrenia predsedu Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2017 určený tretí člen senátu, nebola na základe chybného podkladu zaradená sudkyňa JUDr. Danica Veselovská, ktorá sa nikdy nezúčastnila rozhodovania v konaní o povolenie obnovy konania vedenom pod sp. zn. 1Ntok/1/2011. V odôvodnení tohto opatrenia sa uvádza nesprávne zloženie senátu 1Ntok JUDr. Iveta Zelenayová, JUDr. Kamil Ivánek a JUDr. Danica Veselovská, keďže v takomto zložení senát v konaní o povolenie obnovy konania nikdy nerozhodoval. Podľa názoru obžalovaného Ing. N. K. senát, ktorý rozhoduje v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 16T/1/2017, rozhoduje v nezákonnom zložení, čím bolo porušené základné právo obžalovaného na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Obžalovaný ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, že v spise absentuje vyjadrenie JUDr. Magdalény Blažovej, na základe ktorého mal senát o námietke rozhodovať. Rozhodnutie je nepreskúmateľné aj z dôvodu absencie presvedčivého vysporiadania sa s námietkou obžalovaného o tom, že číslovanie spisu je v rozpore s ustanovením § 172 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. Obžalovaný namietal aj tú skutočnosť, že pri preštudovaní spisu 16T/1/2017 dňa 15. januára 2018 v spise nebol založený úradný záznam o nazretí do spisu dňa 13. decembra 2017, v dôsledku čoho je zmarená možnosť obžalovaného preukázať jeho tvrdenie, že dňa 13. decembra 2017 obžalovanému nebol predložený spisový prehľad spisu 4T/2/2005. Tento úradný záznam o nazretí do spisu bol v prítomnosti obžalovaného aj dňa 13. decembra 2017 vyhotovený, avšak v spise sa nenachádza. Najvyšší súd Slovenskej republiky po predložení predmetnej trestnej veci Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 25. januára 2018 na rozhodnutie o vyššie uvedenej sťažnosti obžalovaného Ing. N. K. rozhodujúc v súlade s ustanovením § 564 ods. 4 Trestného poriadku a § 567c ods. 1 prvá veta pred bodkočiarkou Trestného poriadku zistil, že sťažnosť obžalovaného je prípustná (§ 185 Trestného poriadku), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Trestného poriadku), v zákonom stanovenej lehote a na mieste v súlade s ustanovením § 187 Trestného poriadku, a preto preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému obžalovaný podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obžalovaného Ing. N. K. nie je dôvodná. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní. Podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.Účelom citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 Trestného poriadku je zaistiť, aby sa na rozhodovaní nepodieľal ten sudca, ktorý má k prejednávanej veci alebo k vyššie vymedzenému okruhu osôb taký vzťah, ktorý môže objektívne vzbudiť pochybnosť o jeho spôsobilosti rozhodnúť nestranne. Nestrannosťou treba rozumieť absenciu predsudkov alebo predpojatosti. Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená, že je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu prezumuje až do predloženia dôkazu o opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok ESĽP z 1. októbra 1982). Objektívna nestrannosť sa posudzuje podľa vonkajších objektívnych skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán. Objektívne hľadisko je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Spravodlivosť nielenže má byť vykonaná, ona sa musí aj javiť, že je vykonaná (Delcourt v. Belgicko - rozsudok ESĽP zo 17. januára 1970, Saraiva de Carvalho v. Portugalsko - rozsudok ESĽP z roku 1994). Dôvody možného vzniku pochybností sú vo vyššie citovanom ustanovení § 31 ods. 1 Trestného poriadku taxatívne vymenované. Spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej osoby k prejednávanej veci alebo pomer úradnej osoby k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich splnomocnencom a obhajcom. Obžalovaný však žiadnu takúto skutočnosť konkrétne nenamietal.Obžalovaný v podanej sťažnosti poukazoval výlučne len na procesný postup krajského súdu, ktorá okolnosť však nie je spôsobilá spochybniť nezaujatosť zákonnej sudkyne JUDr. Magdalény Blažovej. Naviac je nevyhnutné uviesť, že pokiaľ podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku obžalovaný namietal procesný postup súdu, o takejto námietke súd ani nekoná (napríklad námietka obžalovaného voči postupu pri číslovaní listov spisu a pod.). Nebolo sa možné stotožniť ani s námietkou obžalovaného, že v spise absentuje vyjadrenie predsedníčky senátu k vznesenej námietke zaujatosti a to práve z dôvodu, že práve napadnuté rozhodnutie krajského súdu je takýmto “vyjadrením“ predsedníčky senátu k vznesenej námietke zaujatosti vydaného vo forme rozhodnutia vyhláseného v senáte, ktorého bola predsedníčkou. Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že v spise absentuje úradný záznam o nazretí obžalovaného do spisu dňa 13. decembra 2017 v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 16T/1/2017, táto nemá vzťah k vznesenej námietke zaujatosti. Napriek tomu je však potrebné v tejto súvislosti uviesť, že obžalovaný bol skutočne nazrieť do spisu dňa 13. decembra 2017, avšak v konaní vedenom pod sp. zn. 4T/2/2005 a nie v konaní vedenom pod sp. zn. 16T/1/2017 ako sa mylne domnieva, čo preukazuje úradný záznam založený v spise. Okolnosť, že sa obžalovaný domnieva, že sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo vyhlásené v nezákonnom zložením senátu, je s poukazom na § 32 ods. 6 Trestného poriadku irelevantná. Ak by aj podľa tvrdenia obžalovaného mal byť v trestnej veci obžalovaného Ing. N. K., vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 16T/1/2017, vylúčený JUDr. Richard Molnár, uvedené by nemalo akýkoľvek vzťah k predsedníčke senátu JUDr. Magdaléne Blažovej a nezakladalo by automaticky dôvod, pre ktorý by bol možno spochybniť objektívnosť a nestrannosť predsedníčky senátu (porovnaj § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku pre dovolacie konanie, § 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku pre odvolacie konanie). Nad rámec uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že v konaní o povolenie obnovy konania s poukazom na článok VIII. bod 6 rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave pre rok 2017 rozhodoval senát v zložení JUDr. Iveta Zelenayová, JUDr. Kamil Ivánek, JUDr. Ľudmila Králiková, teda úplne v inom zložení senátu ako v prebiehajúcom konaní vo veci samej. Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e :
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.