3Tost/4/2017
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí konanom 8. februára 2017 v Bratislave v trestnej veci obvineného K. K. a spol., pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i/ Trestného zákona, o sťažnosti obvineného F. Z. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 3Tp/14/2016, z 26. januára 2017 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť obvineného F. Z. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica uznesením, sp. zn. 3Tp/14/2016, z 26. januára 2017 rozhodol podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku tak, že žiadosť obvineného F. Z. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Zároveň rozhodol podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku o neprijatí písomného sľubu obvineného a podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku neuložil nad obvineným dohľad mediačného a probačného úradníka.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť riadne a včas. V sťažnosti uviedol, že namieta existenciu väzobných dôvodov v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku. Obvinený sa domnieva, že u neho neexistujú dôvody väzby, pretože sa nikdy nepokúsil ujsť, ani skrývať z dôvodu, že by chcel mariť trestné konanie. V sťažnosti taktiež poukazuje na to, že od počiatku spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, hoci mal dostatok času na to, aby utiekol alebo sa skrýval. V ďalšej časti svojej sťažnosti namietal dôvody kolúznej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. b/ tým spôsobom, že nikdy nepôsobil na svedkov, 2 spoluobvinených alebo že by inak maril trestné konanie, pretože ak by tak chcel urobiť, mal na takú činnosť dostatok času pred jeho väzobným stíhaním. Taktiež obvinený namieta neexistenciu dôkazov, ktoré by preukazovali skutočnosť, že ovplyvňoval svedkov, resp. ich usmerňoval, ako majú vypovedať. Ďalej obvinený vo svojej sťažnosti namietal dôvody preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/. Uviedol, že jediným podkladom preventívnej väzby je existencia trestného stíhania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 1T 142/2012. Na záver svojej sťažnosti obvinený navrhol, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a sám vo veci rozhodol tak, že ho prepustí z väzby na slobodu alebo aby rozhodol tak, že ho prepustí z väzby na slobodu a zároveň rozhodne o nahradení väzby písomným sľubom obvineného podľa ustanovenia § 80 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku alebo dohľadom mediačného a probačného úradníka podľa ustanovenia § 81 ods. 1 písm. c/ (správne § 80 ods. 1 písm. c/) Trestného poriadku.
Najvyšší súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia ako i správnosť konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.
Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že Špecializovaný trestný súd rozhodol uznesením pod sp. zn. 3Tp/14/2016, zo 16. novembra 2016 o predĺžení lehoty trvania väzby do 17. júla 2017 s tým, že boli konštatované dôvody väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Tost/44/2016, bolo toto rozhodnutie zrušené s tým, že lehota trvania väzby bola predĺžená do 17. júla 2017 za existencie dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku.
Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest, b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo
3 c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Podľa § 80 ods. 1 Trestného poriadku, ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Trestného poriadku, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu ak,
b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä, že sa nedopustí trestnej činnosti a splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho,
c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.
K náhrade väzby podľa citovaných ustanovení Trestného poriadku najvyšší súd poukazuje na druhú vetu čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ľudských právach, ktorý obvinenému poskytuje väčší rozsah základných práv a slobôd ako Trestný poriadok a na čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva orgánu rozhodujúcemu o väzbe obvineného povinnosť preskúmať možnosti nahradenia väzby ponúkanými zárukami (aj pri dôvode väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku).
V súlade so stavom veci a zákonom postupoval sudca pre prípravné konanie, keď dospel k záveru, že aj v súčasnom štádiu trestného stíhania je u obvineného daná dôvodnosť podozrenia, že mal spáchať skutok, pre ktorý je trestné stíhaný, v čase a spôsobom ustálenom v uznesení o vznesení obvinenia a sú u neho dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku.
Materiálna podmienka väzby v podobe existencie skutočností odôvodňujúcich obavy z konania obvineného v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku je napadnutým uznesením tiež splnená.
Obvinený v sťažnosti o prepustenie z väzby iba zopakoval argumentáciu, ktorá bola z jeho strany, resp. zo strany jeho obhajkyne, uplatnená už pri predchádzajúcich žiadostiach o prepustenie z väzby na slobodu, resp. pri predlžovaní lehoty väzby. Najvyšší 4 súd poukazuje na fakt, že bolo dostatočne zrozumiteľným a logickým spôsobom reagované na všetky právne relevantné skutočnosti, ktoré opakovane uvádza obhajkyňa obvineného vo svojich podaniach, a preto poukazuje na odôvodnenie uznesenia sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, pod sp. zn. 3Tp/14/2016, zo 16. novembra 2016 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2016, sp. zn. 5Tost/44/2016, v ktorých rozhodnutiach súhrne bola ustálená dôvodnosť väzby, ako aj dôvodnosť predĺženia lehoty väzby do 17. júla 2017. Bez najmenších pochybností nedošlo v konaní k takým zmenám, ktoré by účinné vyvolali revíziu dôvodov väzby, resp. viedli by k prepusteniu obvineného z väzby.
Správne a v súlade so zákonom postupoval sudca pre prípravné konanie aj pri posudzovaní možnej aplikácie náhradného inštitútu väzby podľa § 80 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku, ktorého aplikáciu napriek zneniu Trestného poriadku umožňujú ustanovenia čl. 5 ods. 3 Dohovoru a čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky. Osoba obvineného a povaha prípadu v tomto prípade odôvodňujú trvanie zásahu do jeho osobnej slobody a zároveň vylučujú jej nahradenie inými legálnymi inštitútmi, ktorých prijatia sa obvinený domáhal.
Obvinený vo svojej sťažnosti nepredložil ani nepoukázal na okolnosť, ktorá by rozptýlila obavy predpokladané v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku. Keďže najvyšší súd takú skutočnosť sám nezistil, sťažnosť obvineného zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.
Na základe vyššie uvedených úvah, rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 08. februára 2017
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová