3 Tost 4/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej na neverejnom zasadnutí 13. februára 2013 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze, o sťažnosti vyžiadanej osoby T. (A.) K. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 31. januára 2013, sp. zn. 6Ntc 1/2013, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby T. (A.) K. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Predseda senátu Krajského súdu v Trnave na základe návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trnave z 29. januára 2013, sp. zn. 2KPt 9/13, uznesením z 31. januára 2013, sp. zn. 6Ntc 1/2013, podľa § 15 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon o EZR“) vzal vyžiadanú osobu T. (A.) K., nar. X. v D., S., trvale bytom V., občana Slovenskej republiky, do predbežnej väzby na základe formulára typu A a M k európskemu zatýkaciemu rozkazu Mestského súdu Szeged v Maďarsku zo dňa 22. januára 2013, sp. zn. 18.BNY.97/2013, na účely trestného stíhania z dôvodu spáchania trestného činu prevádzačstva podľa § 218 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. c/ maďarského Trestného zákona s tým, že väzba začala plynúť dňom 28. januára 2013 od 11.30 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Leopoldove.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení zahlásila vyžiadaná osoba T. (A.) K. sťažnosť. V jej písomnom odôvodnení podanom prostredníctvom obhajkyne namietal, že nebol zabezpečený originál zatýkacieho rozkazu pri rozhodovaní o jeho väzbe. Konalo sa len na základe návrhu prokuratúry, pričom samotný skutok, za ktorý by mal byť stíhaný, je neurčitý. Predbežnú väzbu považuje za nezákonnú, keďže u neho nie je potrebné zabezpečiť prítomnosť na území Slovenskej republiky, nakoľko sa stále zdržuje na adrese svojho trvalého pobytu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a prepustil ho z predbežnej väzby na slobodu.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola sťažnosť podaná a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby T. (A.) K. nie je dôvodná.
Z predložených písomných materiálov vyplýva, že 22. januára 2013 bol pod sp. zn. 18.BNY.97/2013, vydaný európsky zatýkací rozkaz Mestským súdom Szeged v Maďarsku na štátneho občana Slovenskej republiky T. (A.) K., a to za účelom jeho trestného stíhania pre trestný čin predvádzačstva podľa § 218 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. c/ maďarského Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
K. ako organizátor, spolu s ďalšími známymi a neznámymi osobami pomohli 18 občanom Kosova nelegálne prísť zo S. do Maďarska. Uvedené sa odohralo v noci zo 14. októbra 2009 na rieke Tisa. Menovaný organizoval ich ďalšiu cestu do rôznych krajín západnej Európy. Na základe poznatkov vyšetrovania bolo zistené, že menovaný sa mal počas organizovania a plánovania ilegálneho vstupu a cesty imigrantov nachádzať vo Švajčiarsku. Imigranti boli vyzdvihnutí spoločníkmi menovaného I. H. a A. B. v K. a boli prevezení do S. osobou I. H.. Počas prevozu menovaný spolupracoval s J. D., srbským občanom, ktorý sa podieľa na transporte imigrantov so S. do Maďarska, vyzdvihol ich z odpočívadla v S. do hraničnej oblasti a zorganizoval ich prechod cez hranice. V uvedený deň T. B. viedol malú loď s motorom cez rieku Tisa do Maďarska, v ktorej prepravoval imigrantov. Keďže loď bola preťažená a poveternostné podmienky neboli dobré, na hladine boli veľké vlny, vodné dopravné značenie bolo poškodené, loď sa prevrátila a pasažieri spadli do vody. 11 imigranti sa utopili, R. B. a jeho dvaja synovia sa zachránili a dostali sa na druhý breh. Na maďarskej strane brehu čakal na imigrantov brat T. B., T. N., ktorý ich mal previezť ďalej. Páchatelia, medzi nimi aj K., spolupracovali na trestnom čine a vedeli o aktivitách ostatných. Menovaní sa týmto skutkom chceli obohatiť, spoločne uvedené činnosti zdieľali, pracovali spoločne ako členovia skupiny, ktorá mala viac ako 3 osoby, za účelom nelegálne previezť imigrantov cez hranice. Jedným z vodcov skupiny bol K. A..
T. (A.) K. bol zadržaný 28. januára 2013 o 11.30 hod. v Dunajskej Strede príslušníkmi Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda (č.l. 8) a 29. januára 2013 (č.l. 2-3) podala prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trnave na Krajský súd v Trnave návrh na jeho vzatie do predbežnej väzby. Na podklade tohto návrhu rozhodol predseda senátu uvedeného súdu po predchádzajúcom výsluchu menovaného (č.l. 16-18) o jeho vzatí do predbežnej väzby.
Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení osoby z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze účelom predbežnej väzby je zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o EZR sudca krajského súdu je povinný do 48 hodín od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do predbežnej väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby, alebo ju prepustiť na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nie je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva na slobode, súčasne môže rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní, ktorý sa použije primerane.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 5 zákona o EZR predbežná väzba nesmie trvať viac ako 40 dní odo dňa zadržania osoby. Sudca krajského súdu na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie môže rozhodnúť o prepustení osoby z predbežnej väzby aj pred uplynutím tejto lehoty.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že krajský súd, pri rozhodovaní o návrhu prokurátorky krajskej prokuratúry na vzatie vyžiadanej osoby T. (A.) K. do predbežnej väzby, postupoval v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami. S jeho závermi sa najvyšší súd stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje.
Pokiaľ ide o námietku ohľadom nezabezpečenia originálu európskeho zatýkacieho rozkazu najvyšší súd poukazuje na poslednú vetu ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o EZR, podľa ktorého, ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii európsky zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému je pripojený záznam podľa § 3 písm. l). Podľa § 3 písm. l) zákona o EZR na účely tohto zákona sa rozumie záznamom súbor údajov vložených príslušným orgánom členského štátu do Schengenského informačného systému na základe rozhodnutia príslušného justičného orgánu štátu pôvodu. V predmetnej veci sa tento záznam nachádza na č.l. 5-7 trestného spisu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového uznesenia a sťažnosť vyžiadanej osoby T. (A.) K. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 13. februára 2013
JUDr. Igor B u r g e r, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová