3 Tost 4/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského na neverejnom zasadnutí 16. marca 2011 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného J.   G.   prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 17. januára 2011, sp. zn. 1T 19/01, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného J. G. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Prešove podľa § 142 ods. 1 Tr. por. pribral do konania znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria – MUDr. K. M. za účelom, okrem iného, vyšetrenia osobnosti odsúdeného J. G. so zameraním na to, či aj po podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody pretrváva u neho potreba ochranného protialkoholického liečenia, a ak áno, v akej forme.

Proti tomuto uzneseniu podal včas sťažnosť odsúdený. V jej písomných dôvodoch v podstate poukazoval na to, že znalecké dokazovanie považuje za neopodstatnené z dôvodu, že počas výkonu trestu abstinoval a abstinuje až doposiaľ. Nemôže za to, že počas výkonu trestu odňatia slobody nevykonával ústavné liečenie.

Na podklade tejto sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Na Krajskom súde v Prešove sa vedie konanie o žiadosti odsúdeného J. G. na zrušenie, alternatívne na zmenu ústavného protialkoholického liečenia na ambulantné. Pri posudzovaní okolností, ktoré môžu mať význam pri rozhodovaní o podanej žiadosti, súd musí vždy vychádzať z odborných lekárskych znalostí vo forme znaleckého posudku.

Bez ohľadu na to, či odsúdený abstinoval, eventuálne aj v tomto období abstinuje, správne postupoval krajský súd, keď pribral do konania znalca za účelom posúdenia závislosti odsúdeného na alkohole a za účelom zisťovania podmienok na upustenie od výkonu ochranného liečenia, prípadne na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel sťažnosti odsúdeného J. G. a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 16. marca 2011

JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.

  predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová