3 Tost 38/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci obžalovaného R. O. a spol. pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a iné
trestné činy prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa 22. októbra 2014 sťažnosť obžalovaného
Ľ. V. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 22. septembra 2014,
sp. zn. PK-1T 14/2007, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.
O d ô v o d n e n i e
Predmetným uznesením predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku
bola svedkovi Ľ. V. podľa § 70 ods. 1 Tr. por. uložená poriadková pokuta vo výmere päťsto €.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že poriadková pokuta bola obžalovanému
uložená preto, lebo napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania, ktoré potvrdil dňa
29. júla 2014 vlastnoručným podpisom na návratke doručenky, sa na hlavné pojednávanie
konané dňa 22. septembra 2014 nedostavil. Ospravedlnenie, ktoré obžalovaný doručil
faxovou správou Špecializovanému trestnému súdu z dôvodu práceneschopnosti a priloženou
fotokópiou potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti od 8. septembra 2014 s najbližšou
lekárskou kontrolou dňa 26. septembra 2014, vrátane oznámenia nesúhlasu obžalovaného
s konaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, nepovažoval predseda senátu
Špecializovaného trestného súdu za ospravedlnenie riadne a včasné. V tejto súvislosti
predseda senátu uviedol, že ospravedlnenie bolo odoslané faxom dňa 19. septembra 2014
o 15.48 hod. – 15.52 hod. (piatok), čiže po skončení pracovnej doby súdu, takže súd sa o ňom
dozvedel až 22. septembra 2014 o 7.00 hod. Obžalovaný bol práceneschopný už od 8. septembra 2014. Podľa názoru predsedu senátu mal preto dostatok časového
priestoru, aby svoju neprítomnosť oznámil obžalovaný súdu včas a nie na poslednú chvíľu.
Predseda senátu poukázal tiež na skutočnosť, že obžalovaný V. sa predchádzajúcich hlavných
pojednávaní v predmetnej trestnej veci nikdy nezúčastňoval, ale vždy požiadal súd
o vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Preto, „jeho terajší nesúhlas
na konanie v neprítomnosti považuje súd za obštrukciu“.
V ďalšej časti uznesenia predseda senátu odôvodnil výšku uloženej poriadkovej
pokuty.
Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný Ľ. V. v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú
písomne odôvodnil. Uloženú poriadkovú pokutu považuje v celom rozsahu
za neodôvodnenú, nemajúcu oporu v príslušných ustanoveniach Trestného poriadku.
Ospravedlnenie neúčasti na hlavnom pojednávaní považuje za dostatočné, v zmysle vážnosti
dôvodu ospravedlnenia. Podmienka, že ospravedlnenie nebolo súdu doručené včas, ktorou
tento odôvodňuje uloženie poriadkovej pokuty, by nebola splnená len v prípade jeho
doručenia konajúcemu súdu spôsobom, ktorý nezaručuje, že súd sa o jeho neprítomnosti
na úkone dozvie včas.
Je pravdou, že bol práceneschopný od 8. septembra 2014, ale ako to vyplýva z prvej
strany potvrdenia o práceneschopnosti, pôvodne mala táto trvať do 17. septembra 2014.
Po zhoršení zdravotného stavu dňa 18. septembra 2014 musel absolvovať vyšetrenie
na pľúcnom oddelení a lekár až po kontrole dňa 19. septembra 2014 rozhodol o ďalšom trvaní
dočasnej pracovnej neschopnosti a určil nový termín kontroly na deň 26. septembra 2014
(strana 2 uvedeného potvrdenia).
Obžalovaný uvádza, že následne po zistení, že sa na hlavné pojednávanie určené
na deň 22. septembra 2014 nebude môcť dostaviť bezodkladne (19. septembra 2014) faxovým
podaním doručil konajúcemu súdu ospravedlnenie s potvrdením o dočasnej
práceneschopnosti. Skutočnosť, že súd obsah faxového podania vzal na vedomie
až 22. septembra 2014, nemôže byť podľa názoru obžalovaného na ujmu jeho práv. Vykonal
všetko potrebné, aby súd dostal jeho ospravedlnenie, čo najrýchlejšie a v čo najkratšom
možnom termíne.
Z trestného poriadku je zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní a súd vykonávajú
úkony trestného konania medzi 7.00 hod. a 22.00 hod. v úradných miestnostiach. Okrem toho
na účinnosť doručenia faxového podania právna úprava nevyžaduje jeho vzatie na vedomie
súdom.
Skutočnosť, že sa na hlavných pojednávaniach obžalovaný nezúčastňoval a súhlasil
s ich vykonávaním v jeho neprítomnosti neznamená, že sa hlavného pojednávania ani
do budúcnosti nezúčastní.
Nezmyselné tvrdenia súdu o obštrukcii považuje obžalovaný V. za prejav zaujatosti
predsedu senátu proti jeho osobe.
Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd sťažnosťou napadnuté uznesenie v celom
rozsahu ako nedôvodné zrušil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa
§ 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré tomuto uzneseniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť obžalovaného Ľ. V. je dôvodná.
Možnosť uloženia poriadkovej pokuty súdom v zmysle § 70 ods. 1 Tr. por. sa viaže
na zákonnú podmienku, že dotknutá nevyhovie či už zákonnej výzve alebo predvolaniu,
a to bez dostatočného ospravedlnenia. Podstatou „dostatočného ospravedlnenia“ je súdom
logicky akceptovateľný dôvod – príčina nevyhovenia, objektívne závažná, nemajúca povahu
prejavu svojvôle dotknutej osoby. Včasnosť oznámenia „dostatočného ospravedlnenia“ súdu
je žiaduca, ale sama osebe nemôže negovať závažnosť dôvodu. (Samotný priebeh
doručovania v závislosti od použitého prostriedku nemusí závisieť na dotknutej osobe).
V posudzovanom prípade sa obžalovaný Ľ. V. dozvedel o pokračovaní svojej dočasnej
práceneschopnosti od ošetrujúceho lekára dňa 19. septembra 2014 (č.l. 17 523 – 17 524
spisu). Ešte v ten deň faxoval túto skutočnosť Špecializovanému trestnému súdu
(č.l. 17 505 spisu) s priloženým lekárskym potvrdením. Pre posúdenie včasnosti
„dostatočného ospravedlnenia“ potom nie je rozhodujúcou skutočnosťou, že jeho dočasná
práceneschopnosť trvala od 8. septembra 2014, ako to posudzuje predseda senátu Špecializovanému trestnému súdu, ale fakt, kedy sa obžalovaný dozvedel od lekára
o predĺžení svojej dočasnej práceneschopnosti a kedy ju od tohto momentu oznámil súdu.
Z predložených dôkazov v spise je zrejmé, že obžalovaný po rozhodnutí lekára
o predĺžení práceneschopnosti v ten istý deň zabezpečil vypracovanie ospravedlňujúceho
podania adresovaného súdu a jeho odvolanie. Tento postup má povahu „dostatočného
ospravedlnenia“ tak z hľadiska závažnosti dôvodu ako aj včasnosti podania.
Nepriliehavá úvaha predsedu senátu o obštrukcii zo strany obžalovaného je v priamom
rozpore so zákonným právom obžalovaného rozhodnúť sa pre prítomnosť alebo neprítomnosť
na hlavnom pojednávaní (§ 252 ods. 3 Tr. por.).
V predmetnom prípade z už uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatuje, že sudca nemal splnené zákonné podmienky pre uloženie poriadkovej pokuty
v zmysle § 70 ods. 1 Tr. por., a preto sťažnosťou obžalovaného napadnuté uznesenie zrušil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 22. októbra 2014
JUDr. Igor B u r g e r, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová