3 Tost 38/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milan Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera v trestnej veci
obvineného T. V. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa
30. novembra 2011 v Bratislave sťažnosť obvinených T. V., M. A., M. Š., M. Š. a K. S. proti
uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko
Banská Bystrica, zo dňa 18. novembra 2011, sp. zn. Tp 89/2011, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obvinených T. V., M. A., M. Š., M. Š.,
K. S. sa z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko
Banská Bystrica, uznesením zo dňa 18. novembra 2011, sp. zn. Tp 89/2011, rozhodol o vzatí
obvinených T. V., M. A., M. Š., M. Š. a K. S. do väzby podľa § 72 ods. 1 Tr. por. z dôvodov
uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Obvinenému V. začala väzba plynúť
dňom 15. novembra 2011 o 07.00 hod a vykonáva ju v Ústave na výkon väzby Žilina,
obvinenému A. dňom 15. novembra 2011 o 05.00 hod. a vykonáva ju v Ústave na výkon
väzby Žilina, obvinenému Š. dňom 15. novembra 2011 o 05.30 hod. a vykonáva ju v Ústave
na výkon väzby Ilava, obvinenému Š. dňom 15. novembra 2011 o 06.40 hod. a vykonáva ju
v Ústave na výkon väzby Leopoldov a obvinenému S. dňom 15. novembra 2011 o 04.00 hod.
a vykonáva ju v Ústave na výkon väzby Leopoldov.
Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote sťažnosti všetci obvinení.
Obvinený T. V. zahlásil sťažnosť do zápisnice bezprostredne po vyhlásení uznesenia
o vzatí do väzby na verejnom zasadnutí (č.l. 47), ktorú do dňa konania neverejného
zasadnutia súdu rozhodujúceho o sťažnosti neodôvodnil.
Obvinený M. A. podal v zákonnej lehote sťažnosť prostredníctvom svojho obhajcu
(č.l. 75-76), v ktorej uviedol, že rozhodnutie o kolúznej väzbe sa neopiera o žiadne konkrétne
skutočnosti svedčiace o tom, že by obvinený akýmkoľvek spôsobom pôsobil na svedkov
a ďalšie osoby. Poukázal aj na to, že trestné stíhanie v predmetnej veci bolo začaté a
obvinenie bolo vznesené dňa 15. novembra 2011, a teda všetky získané dôkazy pred dátumom
vznesenia obvinenia sú vo vzťahu k tomuto trestnému konaniu irelevantné. Navrhol, aby súd
rozhodujúci o sťažnosti zrušil uznesenie o vzatí do väzby a obvinený bol prepustený na slobodu.
Obvinený M. Š. podal v zákonnej lehote sťažnosť prostredníctvom svojho obhajcu
(č.l. 47-48), v ktorej rovnako poukázal, že rozhodnutie o kolúznej väzbe sa neopiera o žiadne
konkrétne skutočnosti svedčiace o tom, že by obvinený akýmkoľvek spôsobom pôsobil na
svedkov a ďalšie osoby. Rovnako poukázal na skutočnosť, že obvinenie bolo vznesené dňa
15. novembra 2011 spolu so začatím trestného stíhania vo veci podľa § 199 ods. 1 Tr. por.,
a teda všetky získané dôkazy pred dátumom vznesenia obvinenia sú vo vzťahu k tomuto
trestnému konaniu irelevantné.
Obvinený M. Š. zahlásil sťažnosť do zápisnice bezprostredne po vyhlásení uznesenia
o vzatí do väzby na verejnom zasadnutí (č.l. 48), ktorú do dňa konania neverejného
zasadnutia súdu konajúceho o sťažnosti neodôvodnil.
Obvinený K. S. podal v zákonnej lehote sťažnosť prostredníctvom svojej obhajkyne
(č.l. 77-79), v ktorej uviedol, že boli porušené zákonné ustanovenia, vrátene ustanovení
Trestného poriadku, a taktiež neboli predložené konkrétne skutočnosti odôvodňujúce
dôvodnosť väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Žiadal preto, aby bolo napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu zrušené a obvinený bol prepustený z väzby na
slobodu.
Na základe podaných sťažností, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd konajúci
o sťažnostiach podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého
uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosti a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosti obvinených T. V., M. A., M. Š., M. Š.
a K. S. nie sú dôvodné.
Všetci obvinení sú v posudzovanej veci trestne stíhaní, pretože sú dôvodne podozriví
zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296
Tr. zák.; obvinení V., A., Š., Š. aj z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmov z trestnej
činnosti z časti dokonaného a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 233 ods. 1 písm. a/,
ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. b/ a § 141 písm.
a/ Tr. zák.) a taktiež zo zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate,
úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, ods. 3, ods. 5, ods. 6,
ods. 7 Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. b/ a § 141 písm. a/ Tr. zák.), obvinený V. tiež
z obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. c/
Tr. zák. (s poukazom na § 140 písm. c/ a § 141 písm. a/ Tr. zák.) a nakoniec obvinení A., Š.,
S. z obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/,
ods. 4 písm. c/ Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. a/, § 140 písm. c/ a § 141 písm. a/
Tr. zák.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní vyšetrovacieho spisu sp. zn.
ČVS:PPZ-133/BOK-Z-2008 dospel k záveru, rovnako ako súd prvého stupňa, že trestné
stíhanie obvinených pre skutky, pre ktoré im bolo vznesené obvinenie sa vedie dôvodne,
skutky boli spáchané, majú znaky vyššie špecifikovaných trestných činov a existuje
aj dôvodné podozrenie, že tieto skutky spáchali, aj spolu s ďalšími osobami, všetci vyššie
uvedení obvinení. Najvyšší súd si v tejto súvislosti osvojuje závery súdu prvého stupňa
a v ďalšom len na ne odkazuje.
Rozhodnutie o vine či nevine obvinených však bude predmetom ďalšieho dokazovania
v prebiehajúcom trestnom konaní, pričom orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné
s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvineným, ako aj okolnosti
svedčiace v ich prospech.
Okrem podozrenia ako jedného z predpokladov vzatia obvinených do väzby
je v posudzovanej veci v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia základná
materiálna podmienka, a to existencia väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
Sťažnostný súd sa zaoberal aj výhradou obvinených A., Š. a S., že rozhodnutie
o kolúznej väzbe sa neopiera o žiadne konkrétne skutočnosti svedčiace o tom, že by títo
obvinení akýmkoľvek spôsobom pôsobili na svedkov a ďalšie osoby, a vyslovil názor,
že Trestný poriadok nedefinuje pojem „konkrétne skutočnosti“. Pre obsah tohto pojmu
nemôžu byť ani stanovené žiadne striktné a nemenné kritéria.
Výklad pojmu „konkrétna skutočnosť“ je vecou súdu, ktorý na základe skutkových
okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci posúdi, či vzatie obvineného do väzby
je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel nemožno
dosiahnuť inak. V posudzovanej veci tieto konkrétne skutočnosti zakladajúce u obvinených
dôvod kolúznej väzby vyplývajú z povahy a charakteru trestnej činnosti, ktorá mala byť
páchaná plánovite a organizovane po dlhšiu dobu a mali z nej plynúť vysoké finančné zisky.
V tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na uznesenie Špecializovaného trestného
súdu zo dňa 18. novembra 2011, sp. zn. Tp 89/2011, kde tento v odôvodnení svojho
rozhodnutia podrobne popísal dôvody, pre ktoré považoval väzobný dôvod upravený
v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. za opodstatnený. Najvyšší súd si závery súdu
prvého stupňa osvojuje a v ďalšom na ne odkazuje. Rovnako si Najvyšší súd osvojil závery
súdu prvého stupňa v dôvodoch, pre ktoré nezistil opodstatnenie vzatia obvinených do väzby
aj z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/ a ods. c/ Tr. por.
Rovnako správny je aj výrok napadnutého uznesenia o začiatku plynutia lehôt väzby
u obvinených, a to okamihom ich zadržania príslušnými policajnými orgánmi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil teda dôvod pre zmenu prvostupňového
uznesenia, a preto sťažnosti obvinených podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodné
zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 30. novembra 2011
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová