3 Tost 37/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Aleny Šiškovej v trestnej veci

odsúdeného J.   O.   o návrhu na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej

na Krajskom súde v Banskej Bystrici, pod sp. zn. 5T 8/2005, pre zločin vraždy, v štádiu

pokusu podľa § 14 ods. 1, § 145 ods. 1 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí

5. januára 2016 v Bratislave sťažnosť odsúdeného J. O., ktorú podal proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. októbra 2015, sp. zn. 4Ntok 2/2015, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného J. O.

sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. októbra 2015, sp. zn. 4Ntok 2/2015,

podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného J. O. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici, pod sp. zn. 5T 8/2005,

pre zločin vraždy, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 145 ods. 1 Tr. zák., pretože nezistil

podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený J. O., ktorú

zahlásil prostredníctvom svojej obhajkyne hneď po vyhlásení uznesenia na verejnom

zasadnutí 28. októbra 2015 (č. l. 11), ktorú dodatočne aj písomne odôvodnil, prostredníctvom

obhajkyne JUDr. M. B. (č. l. 16 - 18). Domáhal sa, aby najvyšší súd sťažnosti vyhovel, zrušil

sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu a uložil mu, aby vo veci znovu konal

a rozhodol. Vyslovil presvedčenie, že bolo nepostačujúce, keď súd v pôvodnom konaní len

prečítal výpoveď svedka Ľ. V.. Tohto svedka je potrebné na hlavnom pojednávaní osobne

vypočuť, aby svedok bol konfrontovaný so skutočnosťami uvádzanými odsúdeným v rámci

jeho obhajobného prednesu. Za nevyhnutné tiež považuje vykonať posúdenie zdravotného

stavu poškodenej, pretože sú dôvodné pochybnosti o jej spôsobilosti pravdivo reprodukovať

priebeh udalostí.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým

sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia

a zistil, že sťažnosť odsúdeného J. O. nie je dôvodná.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo

právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo

skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo

vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom

trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.  

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania

zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

Prvostupňový súd v súlade so zákonom vyložil citované ustanovenie Trestného

poriadku tak, že súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania v prvom rade musí

skúmať existenciu nových skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych a až následne

potom zisťuje, či takéto nové skutočnosti alebo dôkazy samy o sebe alebo v spojitosti

s už známymi môžu odôvodniť iné rozhodnutie týkajúce sa viny alebo trestu. Takto potom

aj v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania dôsledne postupoval.

Prvostupňový súd sa v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania dôsledne

vysporiadal so skutočnosťami, ktoré by mali podľa mienky odsúdeného zakladať dôvod

pre povolenie obnovy konania a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne, v súlade s ustanovením

§ 176 ods. 2 Trestného poriadku, odôvodnil. Opakovanie výsluchu svedka V. (tento dôkaz bol

na hlavnom pojednávaní vykonaný zákonným spôsobom), ktorého sa odsúdený dožadoval, aj

podľa názoru sťažnostného súdu nie je potrebné. Pokiaľ sa odsúdený O. v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania domáha skúmania duševného stavu poškodenej, tiež

sa nejedná o novú skutočnosť o ktorej by súd v pôvodnom konaní nemal vedomosť. Samotná

poškodená pri svojom prvom výsluchu 23. septembra 2005 (č.l. 189) uviedla, že navštevovala

psychiatrickú ambulanciu, nakoľko mala psychické problémy s manželom. Malo to byť podľa jej vyjadrenia niekedy v roku 1998, odvtedy na psychiatrii liečená nebola. Pri výsluchu

poškodenej bol prítomný aj obhajca odsúdeného Mgr. R. U., ktorý z tohto pohľadu výsluch

poškodenej nespochybňoval. V priebehu celého konania sa ani odsúdený nedomáhal

vyšetrenia duševného stavu poškodenej. Už v pôvodnom konaní ani orgány činné v trestnom

konaní ani súdy nezistili také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu skúmania

duševného stavu poškodenej a ani odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania takéto

skutočnosti neuviedol.  

Prvostupňový súd správne konštatoval, že navrhované dôkazy nie sú dôkazmi takého charakteru, ktoré by boli súdu skôr neznáme.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa,

že odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania neuviedol žiadne nové skutočnosti,

prípadne dôkazy, ktoré by súdu v pôvodnom konaní boli neznáme a ktoré by boli spôsobilé, v kontexte aj ostatných vykonaných dôkazov, odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste

odsúdeného O..

Konštatovanie krajského súdu, že nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394

Trestného poriadku je zákonné a správne, a preto je zákonný i jeho postup, keď podľa § 399

ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného J. O. na povolenie obnovy konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval sťažnosť odsúdeného za nedôvodnú

a ako takú ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 5. januára 2016

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová