3 Tost 36/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Aleny Šiškovej

na neverejnom zasadnutí 27. januára 2016 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného J.   H.

pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296

Trestného zákona a iné, o zaistení výkonu trestu prepadnutia majetku obžalovaného   J. H.,

o jeho sťažnosti, ktorú podal proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu Pezinok

z 23. septembra 2015, sp. zn. PK–1T/12/2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť obžalovaného J. H.   sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd Pezinok uznesením z 23. septembra 2015, sp. zn.

PK–1T/12/2015, podľa § 425 ods. 1 Trestného poriadku (per analogiam) rozhodol, že zaisťuje

majetok obžalovaného J. H., nar. X. v B., trvale bytom B., t.č. vo výkone väzby v Ústave

na výkon väzby Leopoldov, pretože rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok

z 23. septembra 2015, sp. zn. PK-1T/12/2015, bol obžalovanému podľa § 51 ods. 1 Trestného

zákona účinného do 30. novembra 2003 uložený trest prepadnutia majetku.

Podľa § 425 ods. 1 Trestného poriadku (per analogiam), s poukazom na § 50 ods. 2

Trestného poriadku zakázal obžalovanému H. s majetkom nakladať.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní sťažnosť

obžalovaný H., prostredníctvom obhajcu, ktorú bližšie nezdôvodnil (č.l. 7106).

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola

sťažnosť podaná a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť obžalovaného

J. H. nie je dôvodná.

V zmysle ustanovenia § 425 ods. 1 Trestného poriadku ak je obvinený stíhaný

pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba

očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený

alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor po vypočutí obvineného majetok

obvineného zaistiť. Súd zaistí majetok obvineného vždy, ak uložil trest prepadnutia majetku

rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Sťažnostný súd poznamenáva, že špecializovaný trestný súd zaistil majetok

obžalovaného H. už dvakrát, a to postupom podľa § 425 ods. 1, veta prvá Trestného poriadku,

teda fakultatívnym spôsobom, pričom vo výroku týchto rozhodnutí aj špecifikoval zaistený

majetok.

Obe rozhodnutia boli uzneseniami najvyššieho súdu, na podklade podaných sťažností,

zrušené, a to vo vzťahu k uvedenej špecifikácii majetku obžalovaného.

V tomto štádiu konania už súd pri rozhodovaní o zaistení majetku postupoval podľa

vety druhej § 425 ods. 1 Trestného poriadku, keď je zaistenie majetku obligatórne. Súd

prvého stupňa musí zaistiť majetok obžalovaného, ak uložil trest prepadnutia majetku

a rozsudok nenadobudol právoplatnosť. Zaistenie majetku obžalovaného je teda viazané

na uloženie trestu prepadnutia majetku.

Z predloženého spisu sťažnostný súd zistil, že obžalovaný J. H. bol rozsudkom

z 23. septembra 2015 uznaný za vinného zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a iné a bol mu uložený výnimočný úhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 24 rokov, na výkon ktorého bol zaradený do III. (tretej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30. novembra 2003 mu bol uložený

trest prepadnutia majetku.

Zároveň mu bol uložený aj ochranný dohľad na dobu 3 rokov.

Rozsudok doposiaľ nie je právoplatný.

Prvostupňový súd, riadiac sa ustanovením § 425 ods. 1, veta druhá Trestného

poriadku, preto postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodol o zaistení majetku

obžalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v tomto štádiu konania stotožňuje

s názorom špecializovaného trestného súdu, že vo väzobných veciach je prioritné rozhodnutie

o vine a treste páchateľa a zisťovanie rozsahu majetku obžalovaného pre účely jeho

špecifikácie vo výroku napadnutého uznesenia by znamenalo vykonávať rozsiahle

dokazovanie, čo by spôsobilo neúmerné prieťahy v konaní vo väzobnej veci.

V ďalšom konaní alternatívne, v prípade uznania viny obžalovaného a právoplatne

uloženého trestu prepadnutia majetku, sa bude v rámci vykonávacieho konania súvisiaceho

s realizáciou výkonu tohto trestu zisťovať rozsah majetku obžalovaného, keďže prepadnutie

majetku postihuje celý majetok odsúdeného.

Všeobecne, v prípade ak zanikne dôvod zaistenia majetku (obžalovaný je napr.

oslobodený spod obžaloby, alebo je síce uznaný za vinného, ale nebude mu uložený trest

prepadnutia majetku a pod.) predseda senátu uznesením zruší zaistenie, postupom podľa

§ 427 Trestného poriadku.

Rozhodnutie špecializovaného trestného súdu je zákonné, sťažnosť obžalovaného

je nedôvodná, preto ju najvyšší súd ako súd sťažnostný, postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/

Trestného poriadku zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 27. januára 2016

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová