3 Tost 36/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej
veci obvineného T. V. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a iné na neverejnom zasadnutí 3. októbra
2012 v Bratislave o sťažnostiach obvinených T. V., M. A., M. Š., M. Š. a Ing. M. S. proti
uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,
pracovisko Banská Bystrica z 25. septembra 2012, sp. zn. Tp 89/2011, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosti obvinených T. V., M. A.,
M. Š., M. Š. a Ing. M. S. sa z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko
Banská Bystrica, uznesením z 25. septembra 2012, sp. zn. Tp 89/2011 podľa § 76 ods. 3
Trestného poriadku predĺžil obvineným T. V., M. A., M. Š., M. Š. a Ing. M. S. lehotu trvania
väzby do 15. januára 2013.
Proti tomuto uzneseniu zahlásili do zápisnice o svojom výsluchu sťažnosť obvinený
T. V., M. A., M. Š., M. Š. a Ing. M. S..
Obvinený M. A. následne prostredníctvom svojho obhajcu podanú sťažnosť
i zdôvodnil. Domáhal sa ňou, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil z dôvodu,
že je nevinný a usvedčujú ho len svedkovia – kajúcnici, ktorí sa týmto konaním snažia
vyviniť z trestnej činnosti, ktorú sami páchali a ktorá je oveľa vyššieho stupňa spoločenskej
nebezpečnosti ako sa kladie za vinu obvinenému. Sudca pre prípravné konanie
sa pri rozhodovaní oprel o stanovisko najvyššieho súdu vyjadrené v jeho rozhodnutí zo 6. júna 2012, že „ešte nenastali dôvody na prepustenie z väzby“, ktoré obvinený považuje
za vágne a nesprávne.
Sťažnosť písomne odôvodnil aj obvinený Ing. M. S., prostredníctvom obhajcu
Mgr. P. L. a uviedol v nej, že o tom, že by mal byť členom zločineckej skupiny nebol zatiaľ
v konaní vykonaný žiadny konkrétny dôkaz. Nikdy v živote žiadnu osobu nezastrašoval
hrozbou ujmy na zdraví, či na živote, žiadny zo svedkov či spoluobvinených
ho nedal do súvislosti s takýmto konaním. Od novembra 2011, kedy bol vzatý do väzby
je v kolúznej väzbe, vyslovil presvedčenie, že nie je splnená zákonná podmienka pre väzbu.
Charakter skutkov, z ktorých je obvinený je nenásilnej povahy, nikdy sa žiadneho násilného
konania nedopustil.
Na základe týchto skutočností navrhol, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil
a aby ho prepustil z väzby na slobodu.
Na základe podanej sťažnosti nadriadený orgán postupom podľa § 192 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým
sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosti obvinených sú nedôvodné.
Z obsahu predloženého spisu, z uznesenia sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 25. septembra 2012
ako i z ostatného rozhodnutia najvyššieho súdu, sp. zn. 3 Tost 20/2012, zo 6. júna 2012
vyplýva, že obvinení T. V., M. A., M. Š., M. Š. a Ing. M. S. sú naďalej trestne stíhaní
pre skutky právne posúdené ako trestné činy špecifikované v týchto rozhodnutiach. Naviac,
po rozhodovaní sťažnostného súdu o dôvodoch trvania väzby 6. júna 2012, bolo obvineným
T. V., M. A., M. Š. a M. Š. 18. júna 2012 vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin
legalizácie príjmu z trestnej činnosti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,
§ 233 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ a § 141 písm. a/ Trestného zákona a za zločin falšovania a pozmeňovania
verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa
§ 352 ods. 1, ods. 3, ods. 5, ods. 6, ods. 7 Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b/
a § 141 písm. a/ Trestného zákona.
Obvinení boli vzatí do väzby podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodu § 71
ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku. Lehota väzby začala u všetkých obvinených plynúť
15. novembra 2011, s výnimkou obvineného Ing. S., u ktorého lehota väzby začala plynúť
16. novembra 2011.
Ostatný raz bolo o väzbe obvinených rozhodované Najvyšším súdom Slovenskej
republiky uznesením zo 6. júna 2012, sp. zn. 3 Tost 20/2012, tak, že podľa § 194 ods. 1
písm. a/, ods. 2 Trestného poriadku bolo zrušené uznesenie sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 24. mája 2012,
sp. zn. Tp 89/2011, vo výroku pod bodom I. a podľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku bola
lehota trvania väzby u obvinených predĺžená do 15. októbra 2012.
V prípade návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky z 12. septembra 2012, ktorým žiadal predĺženie lehoty trvania väzby
u všetkých obvinených do 15. januára 2013, sudca pre prípravné konanie, ako i sťažnostný
súd opätovne najskôr preskúmali návrh z hľadiska dodržania procesnej lehoty, uvedenej v ustanovení § 76 ods. 2 Trestného poriadku a zhodne konštatovali, že lehota bola dodržaná.
Sťažnostný súd sa stotožnil aj so stanoviskom sudcu pre prípravné konanie, že naďalej
trvá aj jeden z materiálnych dôvodov väzby, a to podozrenie zo spáchania trestného činu.
Zatiaľ v konaní zadovážené dôkazy relevantným spôsobom neoslabili dôkaznú situáciu
vo vzťahu k obvineným, aj keď isté rozpory vo výpovediach svedkov sú, avšak tie bude súd
hodnotiť vo fáze konania, v ktorej bude rozhodovať o vine, resp. nevine obvinených.
V súčasnej dobe aj naďalej existujú dôvody pre väzobné stíhanie obvinených z dôvodu
uvedeného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku. Nič sa nezmenilo
na konštatovaní, že tento dôvod väzby u obvinených je založený na výpovedi Z. S.
a spoluobvinených P. a S., a teda stále trvá reálna obava, že by po prepustení z väzby
na slobodu mohli pôsobiť na svedkov, ktorí majú byť vypočutí, alebo zastrašovať
spoluobvinených, aby vypovedali v ich prospech.
Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmajúc lehotu na ktorú bolo trvanie väzby
u obvinených sudcom pre prípravné konanie predĺžené, sa riadil primárne ustanovením § 76
ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6 písm. c/, ods. 7 písm. c/ Trestného poriadku, citovanom
v napadnutom uznesení, ale tiež aj obsahom spisu. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že vo veci sa koná bez zbytočných prieťahov, naplánované dôkazy boli vykonané
a vzhľadom na predpokladaný časový horizont, v ktorom by sa obvinení a ich obhajcovia
mali oboznámiť so spisom je možné konštatovať, že ukončenie vyšetrovania a podanie
obžaloby, a to aj so zreteľom na skutočnosť, že obžaloba vo väzobnej veci musí byť na súd
podaná najmenej 20 pracovných dní pred uplynutím predĺženej lehoty trvania väzby,
nie je možné reálne vykonať do 15. októbra 2012. Postup sudcu pre prípravné konanie,
keď vyhovel návrhu prokurátora a lehotu trvania väzby obvineným predĺžil do 15. januára
2013, považuje najvyšší súd za zákonný a správny.
V posudzovanej veci neboli sťažnosti obvinených dôvodné, preto ich sťažnostný súd
na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 3. októbra 2012
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová