N a j v y š š í s ú d 3 Tost 35/2014 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera
na neverejnom zasadnutí v Bratislave dňa 23. júla 2014 v trestnej veci pokusu trestného činu
podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov (Tr. zák.) vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1T 18/2002,
o sťažnosti navrhovateľov akciovej spoločnosti (a.s.) Z. so sídlom v N. a a.s. B. so sídlom
v B. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 8. októbra 2013 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť navrhovateľov a.s. Z. N. a a.s. B. B. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
V označenej trestnej veci pôvodne obžalovaný Ing. F. B. bol právoplatne
spod obžaloby oslobodený.
V priebehu trestného stíhania Ing. F. B. jeho vtedajším obhajcom boli
2. júla 2003 vydané ako veci dôležité pre trestné konanie zmenky, a to:
zmenka e.č. B., vystavená v Bratislave 11. februára 2000 jej vystaviteľom B.B.A.
so sídlom v B. (Česká republika – ČR), zastúpeným Ing. F. B. a Mgr. M. P., na sumu
175 000 000 Sk ( 5 808 935,80 €);
zmenka e.č. B., vystavená v Bratislave 11. februára 2000 jej vystaviteľom B.B.,
zastúpeným tými istými osobami ako je už uvedené, na sumu 175 000 000 Sk
(5 808 935,80 €);
zmenka e.č. B., vystavená v Bratislave 11. februára 2000 jej vystaviteľom B.B.,
zastúpeným tými istými osobami ako je už uvedené, na sumu 50 000 000 Sk (1 659 695,94 €).
Zároveň boli vydané aj ďalšie písomnosti, ktoré síce majú určitý vzťah ku zmenkám,
ale v súčasnosti sú z hľadiska rozhodovania vo veci irelevantné.
Prostredníctvom právneho zástupcu a.s. Z. N. a a.s. B. B. 3. mája 2013 podali návrh
na Krajský súd v Bratislave (ktorý vo veci pôvodne meritórne konal ako súd prvého stupňa),
aby tento podľa § 97 Tr. por. už označené tri zmenky akceptované zmenečníkom štátnym
podnikom (š.p.) Z. na svoj vlastný vad, vrátil spoločne a nerozdielne trom firmám, a to a.s.
Z. N., a.s. B. B. a a.s. T. so sídlom v P..
Návrh bol v podstate odôvodnený právom uvedených firiem na zmenky. Tieto
spoločnosti boli označené za právnych nástupcov š.p..Z.; tieto firmy v trestnom konaní mali
procesné postavenie poškodeného.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave z 8. októbra 2013, sp. zn. 1T 18/2002, podľa
§ 97 ods. 1 Tr. por. per analogiam bol návrh na vrátenie troch uvedených zmeniek zamietnutý.
Prvé dve označené firmy, a to a.s. Z. N. a a.s. B. B. prostredníctvom právneho
zástupcu podali proti uzneseniu krajského súdu sťažnosť, ktorou sa domáhali zrušenia
napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa s príkazom, aby tento opätovne
konal a rozhodol.
V sťažnosti sa argumentovalo najmä tým, že B.B.A. so sídlom v B. (ČR) nie je
jednoznačným vlastníkom zmeniek, a preto tejto firme nemali byť vrátené. Z toho dôvodu
sa sťažovateľ domáhal ďalšieho konania vo veci, aby bol v podstate vyvrátený záver
o vlastníctve českého právneho subjektu vo vzťahu k uvedeným zmenkám; za ich vlastníka
sa prioritne považuje sťažovateľ. Ďalej boli prezentované rôzne spôsoby postupu vo veci
(bola dokonca zmienená aj možnosť, že majiteľom zmeniek je vlastne sám krajský súd),
pričom bolo tiež tvrdené, že rozhodnutiu v intenciách sledovaných sťažnosťou nebráni ani
prekážka res iudicata. Podľa názoru sťažovateľa predchádzajúce uznesenie o vrátení veci má
len procesný charakter a ako také je zmeniteľné!
K sťažnosti sa písomne vyjadrila aj B.B.A. (prostredníctvom jej právneho zástupcu),
ktorá sa domáhala zamietnutia podaného opravného prostriedku. Jej argumentácia
sa sústredila na záver, že táto česká právnická osoba je výlučným vlastníkom zmeniek.
Vo vyjadrení bolo upozornené tiež na to, že návrh (a opravný prostriedok) boli podané Z.
a B., pričom právnym nástupcom š.p. Z...Z. okrem nich má byť aj a.s. T. P., ktorá sa však do
súčasného konania nezapojila.
Najvyšší súd ako súd konajúci o sťažnosti nezistil dôvod na rozhodnutie podľa § 193
ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por., a preto v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie jemu predchádzajúce; výsledkom je
rozhodnutie podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Najvyšší súd dospel k záveru, že všetky tvrdenia o vlastníckom vzťahu navrhovateľa
(sťažovateľa) k predmetným zmenkám, a teda o potrebe ich vrátenia tomuto subjektu
(subjektom) nie je možné v súčasnom štádiu konania považovať za relevantné.
Krajský súd totiž uznesením z 23. mája 2012, sp. zn. 1T 18/2002, podľa § 97 ods. 1 Tr. por. vrátil predmetné zmenky (a patričné protesty) spoločnosti B.B.. Rozhodnutie bolo
odôvodnené tým, že právo na túto vec (zmenky) si síce uplatnila iná osoba ako tá, ktorá ju
vydala, ale táto bola vydaná vlastníkovi veci, k čomu krajský súd došiel preskúmaním prípadu
a právo uvedeného českého právneho subjektu považuje za nepochybné.
Uznesenie krajského súdu sa stalo právoplatné 5. júna 2012 a nebolo zrušené
v predpísanom konaní.
Pri rozhodovaní o terajšom návrhu (sťažnosti) spomenuté právoplatné uznesenie
Krajského súdu v Bratislave predstavuje prekážku veci už rozhodnutej (res iudicata), ktorá
bráni ďalšiemu konaniu a rozhodnutiu o tej istej veci. Z tohto právneho stavu správne
vychádzal aj krajský súd, keď návrh zamietol.
Najvyšší súd rezultuje, že uznesenie súdu prvého stupňa nie je možné označiť
za procesné, ktoré by bolo zmeniteľné opakovaným rozhodnutím súdu. Spomínané uznesenie
evokuje síce na prvý pohľad tvrdenie, že ide o rozhodnutie procesné, ale reálne má výrazný
hmotnoprávny základ, lebo svojim spôsobom skúma aj vlastníctvo k danej veci. Po zodpovedajúcom zistení tohto aspektu až nastupuje procesný charakter takého
rozhodnutia, teda vrátenie veci jej majiteľovi, najmä keď v danom štádiu konania iný subjekt
neuplatňuje svoje vlastnícke nároky (v takom prípade by trestný súd nerozhodol, ale upravil
by strany v konaní, aby svoj nárok preukázali v inom konaní, zvyčajne v občianskoprávnom).
Už dvojitý charakter rozhodnutia o vrátení veci odporuje tvrdeniu, že ide o procesný
postup, teda aj zmeniteľný.
Je potrebné však pripomenúť, že ani procesné rozhodnutia nie je možné označiť
za vždy zmeniteľné súdom, ktorý taký rezultát vydal. Aj procesnoprávne uznesenia
v absolútnej väčšine nie je možné považovať za zmeniteľné tým istým súdom; k tomu môže
prísť len v konaní o opravnom prostriedku, resp. v dôsledku takého konania.
Všeobecne za zmeniteľne procesné rozhodnutia je možné považovať v podstate len tie,
ktoré upravujú procesný postup (napr. na hlavnom pojednávaní etc.), pričom teraz napadnuté
uznesenie rozhodne taký charakter nemá. Zásadu stability súdnych rozhodnutí je potrebné
plne rešpektovať, a preto názor navrhovateľa (sťažovateľa) v tomto smere nie je
akceptovateľný.
Najvyšší súd pritom konštatuje, že v rozhodovanej veci krajský súd vydal napadnuté
uznesenie v súlade s procesnými predpismi a v sťažnosti neboli prezentované také okolnosti,
ktoré by mohli viesť k jeho zmene.
Najvyšší súd po zvážení uvedených okolností preto sťažnosť podľa § 193 ods. 1
písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 23. júla 2014
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia. Anna Halászová