3 Tost 35/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 26. októbra 2011 v trestnej veci obvineného

Mgr. M. N. pre prečin nepriamej korupcie spolupáchateľstvom podľa § 20, § 336 ods. 1

Tr. zák. o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko

Banská Bystrica, z 13. októbra 2011, sp. zn. Tp 73/2011, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por.   z r u š u j e   sa napadnuté uznesenie

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, z 13. októbra 2011, sp. zn. Tp 73/2011.

Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. obvinený Mgr. M. N., nar. X., trvale bytom v B., t.č.

vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici,   sa   p r e p ú š ť a   z väzby

na slobodu.

O d ô v o d n e n i e

Proti Mgr. M. N. v štádiu prípravného konania sa vedie trestné stíhanie pre prečin

nepriamej korupcie spolupáchateľstvom podľa § 20, § 336 ods. 1 Tr. zák. v podstate na tom

skutkovom základe, že mal

spolu s Ing. I. L. od mája 2011 doposiaľ (zrejme do vznesenia obvinenia a vzatia

do väzby – 15. resp. 17. augusta 2011) žiadať od P. K. a Mgr. P. P. úplatok za to, že u istých

kompetentných osôb činných na M., M. a Ú. zabezpečí pre S. a následne pre B.K. dotáciu

vo výške najmenej 1 600 000 € na dokončenie prestavby a rekonštrukcie N., a to vo výške

najmenej 10 % z poskytnutej dotácie (túto stavbu realizovala firma, ktorej konateľom 2

je P. K.); následne po dohode s Ing. I. L. tento 29. júla 2011 v B. prijal pre seba a Mgr. M. N.

od P. K. a Mgr. P. P. úplatok 30 000 € z už poskytnutej dotácie 300 000 €.

V štádiu prípravného konania sa vedie tiež trestné stíhanie obvineného Ing. I. L.

pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1

Tr. zák. a obvinených P. K. a Mgr. P. P. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin

nepriamej korupcie spolupáchateľstvom podľa § 20, § 336 ods. 2 Tr. zák.

Na základe právoplatného rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu obvinený

Mgr. M. N. je od 17. augusta 2011 vo väzbe z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. b/

Tr. por.

Obvinený Mgr. M. N. prostredníctvom jeho obhajcu 23. septembra 2011 požiadal

Úrad špeciálneho prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o prepustenie

z väzby s tým, že dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. už nie sú dané najmä

z dôvodu, že orgány činné v trestnom konaní nekonajú vo veci s dostatočnou pružnosťou,

čo odporuje ustanoveniu § 2 ods. 2 a ods. 6 Tr. por.

Obvinený alternatívne tiež navrhol, aby v prípade iného právneho názoru bola jeho

väzba nahradená peňažnou zárukou 30 000 €, ktorú je ochotná zložiť jeho matka.

Prokurátor žiadosti o prepustenie obvineného Mgr. M. N. z väzby nevyhovel a vec

3. októbra 2011 s vyjadrením svojho negatívneho stanoviska predložil súdu na rozhodnutie.

Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica,

z 13. októbra 2011, sp. zn. Tp 73/2011, podľa § 79 ods. 3 Tr. por. bola žiadosť obvineného

Mgr. M. N. o prepustenie z väzby zamietnutá; podľa § 81 ods. 1 Tr. por.

per analogiam, s poukazom na čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. 209/1992 Zb.) ponúknutá

peňažná záruka nebola prijatá a podľa § 81 ods. 2 písm. a/ Tr. por. iná výška peňažnej záruky

nebola určená.

3

Proti uzneseniu súdu obvinený Mgr. M. N. prostredníctvom obhajcu podal sťažnosť,

ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia (§ 194 ods. 1 písm. a/

Tr. por.) a prepustenia z väzby postupom podľa § 79 ods. 3 Tr por., resp. na základe prijatia

peňažnej záruky (§ 81 ods. 1, ods. 2 Tr. por.).

V sťažnosti bolo namietané, že dôkazy nepreukazujú opodstatnenosť trestného

stíhania obvineného pre označený prečin najmä z dôvodu nepreukázania adekvátneho

vyvíjania vplyvu jeho osobou na príslušné miesta v smere zabezpečenia pridelenia dotácie

pre zväz B.. Obhajoba túto svoju tézu oprela aj o viaceré výsluchy svedkov vykonané

14. októbra 2011, 17. októbra 2011 a 20. októbra 2011, teda po rozhodnutí súdu prvého

stupňa, pričom súdu rozhodujúcemu o sťažnosti predložila tiež odpisy zápisníc o týchto

výsluchoch.

V sťažnosti bolo ďalej namietané, že neexistujú žiadne konkrétne okolnosti

odôvodňujúce kolúznu väzbu obvineného, resp. že súd prvého stupňa okolnosti prípadu

hodnotil len formálne, v zásade v neprospech obvineného. Tieto námietky uvedené

v sťažnosti sa týkajú aj neprijatia peňažnej záruky, ktorá by nahradila väzbu obvineného.

Najvyšší súd ako súd rozhodujúci o sťažnosti, ktorému bola vec predložená

17. októbra 2011 v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého

uznesenia a konanie jemu predchádzajúce, pričom nezistil dôvod na rozhodnutie podľa § 193

Tr. por., ale dospel k záveru, že dôvody kolúznej väzby obvineného Mgr. M. N. už neexistujú.

V určitom smere je možné prisvedčiť tézam obhajoby, že doteraz vykonané dôkazy

dávajú istý dôvod na možnosť   diskusie o právnom kvalifikovaní inkriminovaného skutku,

ale žiadny definitívny záver v súčasnosti nie je možné prijať. Táto reália vyplýva

z momentálneho štádia trestného stíhania a záver bude možné vysloviť až po vykonaní celého

potrebného dokazovania. Pre potreby rozhodovania o väzbe obvineného Mgr. M. N. je zatiaľ

však reálny záver o opodstatnenosti jeho trestného stíhania.

Pre vymedzený účel teda je síce splnená jedna z podmienok väzby obvineného,

ale o to naliehavejšie je potrebné skúmať aj druhú časť podmienok väzby vymedzenými

v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Pre kladný rezultát o väzbe musí byť totiž tiež 4

preukázané, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak

mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, pričom táto dôvodná obava

musí vyplynúť z konania obvineného alebo ďalších konkrétnych skutočností.

Záver Špecializovaného trestného súdu (sudcu pre prípravné konanie) je v tomto

smere v rozhodovanej veci vyjadrené veľmi všeobecne. Tento operuje len obavou z možného

ilegálneho vplývania obvineného Mgr. M. N. na ďalší priebeh vyšetrovania,

a to vzhľadom na prebiehajúce dokazovanie. Tento rezultát sa však opiera len o všeobecne

vyjadrenú možnosť konania obvineného, avšak bez základu v konkrétnostiach. Nezistenie

reálií odôvodňujúcich dôvodnú obavu z nezákonného konania obvineného v smere

ovplyvňovania skutkových či iných zistení v rámci vyšetrovania, čo by bolo základom

kolúznej väzby, mali súd prvého stupňa priviesť k záveru, že dôvody takej väzby

u Mgr. M. N. už v súčasnosti nie sú dané.

Špecializovaný trestný súd zotrval na svojom pôvodnom stanovisku o dôvodoch väzby

podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ako ho vyjadril pri rozhodnutí o obmedzení osobnej

slobody obvineného väzbou 20. augusta 2011. Také rozhodnutie je prijateľné v dobe začatia trestného stíhania, ale súčasné napadnuté uznesenie nezohľadnilo vývoj procesu, že totiž

už boli vykonané zrejme najpodstatnejšie dôkazy (vrátane výsluchov 14. októbra 2011 a v nasledujúcich dňoch, čo logicky mohol zohľadniť až súd konajúci o sťažnosti).

Z dokazovania nevyplýva, že by obvinený Mgr. M. N. sám alebo prostredníctvom iných osôb

či prostriedkov konal spôsobom predpokladaným v ustanovení § 71 ods. 1

písm. b/ Tr. por., resp. že by boli zistené podobné iné konkrétne skutočnosti.

V súčasnosti teda nie je preukázaný ilegálny vplyv obvineného na priebeh

vyšetrovania v snahe toto ovplyvniť v jeho prospech. Dokazovanie bolo vykonané

v potrebnom rozsahu, a preto je potrebné naviac zvažovať aj trvanie kolúznej väzby

s ohľadom na ustálenú judikatúru Táto uznáva opodstatnenosť kolúznej väzby najmä

v začiatkoch trestného stíhania, ale jej trvanie obmedzuje s poukazom na povinnosť orgánov

činných v trestom konaní a súdu väzobné veci vybavovať prednostne a urýchlene.

Špecializovaný trestný súd sám v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia

napokon konštatuje, že väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody, a preto je 5

potrebné dbať na zásadu primeranosti a zdržanlivosti so snahou dosiahnuť primeranosť

zásahov do základných práv a slobody obvineného.

Najvyšší súd v tomto smere poukazuje na to že obvinený Mgr. M. N.

je trestne stíhaný za skutok práve kvalifikovaný ako prečin, za ktorý zákon ako sankciu

stanovuje trest odňatia slobody len do troch rokov; aj túto okolnosť je z hľadiska princípu

primeranosti potrebné vziať do úvahy pri rozhodovaní o väzbe.

Najvyšší súd po zvážení všetkých okolností dospel k záveru, že u obvineného

Mgr. M. N. v súčasnosti už nie sú zistiteľné dôvody kolúznej väzby, a preto podľa § 194 ods.

1 písm. a/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu; na základe

žiadosti obvineného potom tohto podľa § 79 ods. 3 Tr. por. prepustil z väzby

na slobodu.

Najvyšší súd na margo poznamenáva, že aj k otázke ponúknutej peňažnej záruky

Špecializovaný trestný súd pristupoval veľmi formálne. Najvyšší súd sa k tomu meritórne

nevyjadruje, lebo dôvody väzby obvineného Mgr. M. N. zistené neboli, a preto nie je

adekvátne uvažovať o jej nahradení inými zákonnými prostriedkami.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 26. októbra 2011

JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová