N a j v y š š í s ú d
3Tost/34/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí konanom 19. novembra 2015 v Bratislave v trestnej veci vyžiadanej osoby P. U. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a vykázania podľa § 337 ods. 1 písm. b/ Trestného zákonníka Českej republiky o sťažnosti vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Ntc/9/2015, z 15. októbra 2015 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku sťažnosť vyžiadanej osoby P. U. sa z a m i e t a, pretože nie je prípustná.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave uznesením, sp. zn. 4Ntc/9/2015, z 15. októbra 2015 rozhodol podľa § 22 ods. 1, § 27 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len ZEZR) o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom Mladá Boleslav Česká republika z 10. júna 2015 sp. zn. 4T 85/2013, a o odovzdaní vyžiadanej osoby P. U. do Českej republiky na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 56 dní, 9 hodín a 18 minút. Podľa § 29 ods. 1 ZEZR rozhodol krajský súd o odklade realizácie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu do prepustenia P. U. z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo 6. mája 2015, sp. zn. 0T/110/2015, a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo 4. marca 2015, sp. zn. 0T/33/2015. Krajský súd zároveň rozhodol podľa § 16 ods. 2, § 17 ods. 1 ZEZR o vzatí vyžiadanej osoby P. U. do vydávacej väzby s tým, že vydávacia väzba bude spočívať do prepustenia menovaného z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo 6. mája 2012, sp. zn. 0T/110/2015, a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo 4. marca 2015, sp. zn. 0T/33/2015.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť P. U.. V sťažnosti uviedol, že sa domnieva, že nie je možné spojiť obidva tresty, ktoré boli uvedené v osobitne dodaných zatykačoch, ktorý každý má osobitné číslo. Čo sa týka zatykača vedeného pod sp. zn. 4T 85/2013, je toho názoru, že trest ktorý je tam uvedený, je kratší ako 4 mesiace, a preto sa domnieva, že o tomto zatýkacom rozkaze sa nemalo ani konať.
Podľa § 22 ods. 7 ZEZR proti rozhodnutiu krajského súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu je prípustná sťažnosť vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1, sťažnosť má odkladný účinok; sťažnosť prokurátora je prípustná pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 alebo ak rozhodnutím o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu bol porušený tento zákon; sťažnosť má odkladný účinok.
Podľa § 23 ods. 1 ZEZR vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu sa odmietne, ak a) sa na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, vzťahuje amnestia, ktorá bola udelená v Slovenskej republike, a slovenský právny poriadok upravuje právomoc slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu, b) vykonávajúci justičný orgán má informáciu, že konanie vedené v niektorom členskom štáte proti vyžiadanej osobe pre ten istý skutok právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom bol vynesený, c) vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, d) skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 4 ods. 4 a 5; vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám alebo k mene nie je možné odmietnuť výkon európskeho zatýkacieho rozkazu iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu, e) vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody vyžiadanej osoby sú premlčané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a na stíhanie trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, alebo
f) súd na základe postupu podľa § 21a rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, na základe ktorého bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, do Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.
Zo znenia citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že sťažnosť proti rozhodnutiu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu možno podať len z presne a taxatívne uvedených dôvodov (§ 23 ods. 1 ZEZR). Sťažnosť P. U. nebola podaná pre žiadny z prípustných dôvodov uvedených v ustanovení § 23 ods. 1 ZEZR, a preto neostalo najvyššiemu súdu iné len rozhodnúť (a limine) o zamietnutí sťažnosti menovaného ako neprípustnej, postupom podľa § 193 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku.
Najvyšší súd dopĺňa, že sťažnosťou napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave je súladné so zákonom, pričom odkazuje na znenie § 4 ods. 2 písm. b/ druhá veta ZEZR, podľa ktorého viaceré tresty alebo nevykonané zvyšky viacerých trestov sa spočítavajú.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 19. novembra 2015
JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Vypracoval: JUDr. Martin Bargel
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová